Európska smernica prinesie niektoré výdobytky Istanbulského dohovoru

Definíciu znásilnenia na základe súhlasu pre účely stíhania tohto trestného činu sa europarlamentu do smernice dostať nepodarilo. Krajiny však budú musieť viesť osvetové kampane, ktoré už s definíciou na báze súhlasu pracujú.

Slovensko bude musieť do troch rokov vo viacerých oblastiach upraviť svoj prístup voči násiliu na ženách, aj keď odmietlo ratifikovať Istanbulský dohovor.

Na poslednom zasadnutí Európskeho parlamentu schválili europoslanci historicky prvú celoeurópsku smernicu v oblasti násilia na ženách. Do veľkej miery vychádza z Istanbulského dohovoru, ku ktorému EÚ pristúpila v roku 2023. Do troch rokov bude musieť smernicu prebrať do svojej legislatívy každý členský štát.

Smernica sa venuje trom veľkým oblastiam: prevencii a stíhaniu násilia na ženách a ochrane obetí.

Definícia znásilnenia na základe súhlasu. Proti bolo 14 krajín

Najväčším sklamaním rokovaní o konečnom znení smernice je, že sa do nej nedostala definícia znásilnenia ako situácie, kedy dochádza k sexuálnemu styku bez súhlasu. „Streli sme sa s veľmi znepokojujúcimi postojmi k znásilneniu v členských štátoch,“ uviedla írska europoslankyňa a jedna zo spravodajkýň Frances Fitzgerald (EPP) na tlačovej konferencii po ukončení rokovaní s Radou.

Modernú definíciu znásilnenia, ktoré nevyžaduje aktívny odpor obete alebo hrozbu násilia, pritom obsahoval aj pôvodný návrh smernice Európskej komisie aj vyjednávacia pozícia europarlamentu. Narazila však v Rade, teda u členských štátov, kde sa nepodarilo sformovať kvalifikovanú väčšinu. Návrh podporilo len 13 členských krajín.

„Nerozumiem, ako môže byť boj proti rodovo podmienenému násiliu, násiliu na ženách a domácemu násiliu, tak kontroverznou otázkou, že prišlo toľko námietok proti tomu, aby sme zahrnuli definíciu znásilnenia založenú na súhlase,“ komentovala rokovania švédska europoslankyňa Evin Incir (S&D).

Niektoré z nesúhlasných krajín – na rozdiel od Slovenska – ratifikovali Istanbulský dohovor, ktorý definíciu založenú na súhlase obsahuje, no takúto úpravu v európskej smernici nepodporili. „Je to mimo môjho pochodenia,“ dodáva Incir. Z 27 členských štátov EÚ neratifikovalo Instanbulský dohovor 5 krajín.

Pochybnosti o právnom základe

Frances Fitzgerald vysvetľuje, že poradná právna analýza pre Radu spochybnila právny základ v zmluvách EÚ pre takúto úpravu na európskej úrovni. Gro argumentov členských štátov sa vzťahovalo k tomu, že trestné právo má zostať v rukách členských štátov.

„Ale opäť, mali sme 13 členských štátov, ktorý tento argument nezdieľali,“ upozorňuje. Počas rokovaní zmenilo počiatočné „nie“ na „áno“ voči takejto definícii znásilnenia na základe súhlasu 11 krajín.

Zároveň je to podľa europoslankyne Incir zástupný argument, pretože ak si aj štát nemyslí, že tam je právny základ pre európsku legislatívu, môže si to upraviť na národnej úrovni. To je prístup, ktorý napríklad zvolilo Francúzsko.

Niektoré krajiny nechceli túto smernicu vôbec. Napríklad Maďarsko či bývalá poľská vláda pod vedením konzervatívnej PiS. Prístup Poľska sa po voľbách ale zmenil.

Slovenská situácia

Téme sa v slovenskom kontexte od roku 2021 venuje aj Amnesty International v rámci svojej kampane Hovorme o súhlase. Momentálne platná slovenská legislatíva podľa organizácie nezabezpečuje ľuďom ochranu pred znásilnením a sexuálnym násilím vo všetkých podobách.

Slovenská definícia znásilnenia kladie dôraz na prítomnosť alebo hrozbu fyzického násilia útočníka namiesto toho, aby sa zameriavala na slobodne vyjadrený súhlas so sexuálnymi aktivitami. To negatívne vplýva na všeobecne nízku mieru nahlasovania trestných činov.

Podľa definície v trestnom zákone, nesúhlas vyjadrený verbálne nespĺňa definíciu znásilnenia. Z výsledkov reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre AIS v júni 2022 uskutočnila agentúra Focus, vyplýva, že 89 percent opýtaných si myslí, že sex bez súhlasu je znásilnením.

Komunikačné kampane budú musieť pracovať s témou súhlasu

Írska spravodajkyňa smernice si veľa sľubuje od toho, že sa do smernice dostala explicitná povinnosť pre členské štáty organizovať osvetové aktivity týkajúce sa súhlasu. Definícia znásilnenia založená na súhlase sa v smernici predsa len nachádza, hoci len v časti, ktorá sa venuje prevencii. „Je to dôležitý prelom,“ hovorí Fitzgerald.

Európsky parlament zaviazal Európsku komisiu, aby každých päť rokov v špeciálnej správe vyhodnocovala ako sa smernica uplatňuje a či ju treba upraviť. Europoslankyňa Incir dúfa, že sa dovtedy aj v tých krajinách, ktoré novú definíciu znásilnenia odmietajú, vytvorí „kultúra definície založenej na súhlase“.

Aj keď sa kľúčová úprava ohľadne definície znásilnenia do smernice nedostala, jej obsah je v mnohom prelomový a posúva kultúru v téme rodového násilia naprieč EÚ ďalej. Smernica totiž vyžaduje zavedenie prísnejších zákonov proti kybernetickému násiliu, lepšiu pomoc pre obete, opatrenia na prevenciu znásilnení či zákaz nútených manželstiev.

Celkovo definuje na európskej úrovni sedem trestných činov. Neprináša len definíciu, ale vyžaduje aj školenia pre tie inštitúcie, ktoré ich budú stíhať, ako sú policajti, prokurátori či sudcovia.

Kybernetické zločiny

Nové pravidlá obsahujú aj osobitné usmernenia k online trestným činom ako je kyberstalking, obťažovanie v kyberpriestore ale napríklad aj zverejňovanie súkromných údajov alebo nahých obrázkov, tzv. cyberflashing.

Cyberflashing je termín pre situáciu, keď niekto prostredníctvom internetu, často prostredníctvom bluetoothu alebo služby AirDrop, pošle obrázok svojho nahého tela, najmä pohlavných orgánov, niekomu, koho nepozná a kto ho o to nepožiadal. Počet žien, ktoré sa stali obeťami cyberflashingu, sa veľmi zvýšil.

Napríklad v Anglicku a Walese je takýto postup podľa zákona o bezpečnosti v on-line priestore od 31. januára trestným činom. V marci tohto roku poslal tamojší súd do väzenia na 66 týždňov muža, ktorý poslal nevyžiadané zábery svojich genitálií 15-ročnému dieťaťu a dospelej žene. Jeho cieľom bolo vyvolať paniku, úzkosť a poníženie.

Priťažujúce okolnosti a ochrana obetí

Nová legislatíva prinesie aj rozšírený zoznam priťažujúcich okolností, ktoré by mali viesť k prísnejším trestom pre zločiny, ktoré smernica pokrýva. Medzi tieto faktory patria aj útoky voči verejným činiteľom, novinárom alebo obhajcom ľudských práv. Okrem toho sa bude zohľadňovať ako priťažujúci faktor aj úmysel útočiť na niekoho kvôli jeho osobným charakteristikám ako je rod, sexuálna orientácia, farba pleti, náboženstvo, sociálny status alebo politické presvedčenie.

Pre štáty bude tiež povinné zaistiť bezpečné prostredie pre obete takýchto trestných činov a poskytnutie podpory, vrátane prístupu k ubytovaniu. Okrem toho musia zabezpečiť, aby obete mali prístup k zdravotnej starostlivosti vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia.