Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zopakovala, že Európska únia Spojeným štátom ponúka nulové vzájomné clá na priemyselný tovar. Ak však obchodné rokovania s USA zlyhajú, je EÚ pripravená pri colných poplatkoch na protiopatrenia, dodala von der Leyenová po stretnutí s nemeckým kancelárom Friedriech Merzom. Nový šéf nemeckej vlády vo štvrtok telefonicky hovoril s americkým […]
Menej ako 1 min.
min.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zopakovala, že Európska únia Spojeným štátom ponúka nulové vzájomné clá na priemyselný tovar. Ak však obchodné rokovania s USA zlyhajú, je EÚ pripravená pri colných poplatkoch na protiopatrenia, dodala von der Leyenová po stretnutí s nemeckým kancelárom Friedriech Merzom.
Nový šéf nemeckej vlády vo štvrtok telefonicky hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. „Zablahoželal som mu k dosiahnutiu obchodnej dohody s Britániou. Povedal som mu ale tiež, že Európska únia rokuje ako celok, že si nemôže vyberať jednotlivé krajiny,“ uviedol Merz.
Spomenul, že dúfa v skorý prielom v obchodných rokovaniach s americkou stranou. Trump ho tiež pozval na návštevu Washingtonu.
Dohoda s USA
Podľa šéfky eurokomisie musí byť dojednané riešenie so Spojenými štátmi „vyvážené, spravodlivé a vzájomne prospešné“. „Ak rokovania zlyhajú, budeme konať. Preto v súčasnosti konzultujeme zoznam možných protiopatrení. Inými slovami, všetky možnosti sú na stole, „dodala von der Leyenová.
Európska únia 10. apríla o 90 dní odložila platnosť protiopatrení schválených kvôli zavedeným americkým clám. Pôvodne mala začať platiť 15. apríla. Únia tak reagovala na Trumpovo rozhodnutie, ktorým Spojené štáty s okamžitou platnosťou tiež odložili vysoké clá o 90 dní, aj keď v platnosti zostáva základné desaťpercentné clo.
Rovnako stále platia 25-percentné clá na dovoz výrobkov z ocele a hliníka a 25-percentné clá na automobily. Desaťpercentné clo by sa mohlo po vypršaní Trumpovej 90-dňovej pauzy 8. júla zvýšiť na 20 percent, poznamenala agentúra Reuters.
Zvýšenie konkurencieschopnosti
S novým nemeckým kancelárom dnes von der Leyenová, ktorá pochádza tiež z Nemecka, rokovala aj o ďalších ekonomických témach. Obaja zdôraznili najmä potrebu zvýšenia konkurencieschopnosti EÚ, zníženia cien energií a zjednodušenia pravidiel i obmedzenia byrokracie.
Šéfka únijnej exekutívy privítala Merzovu iniciatívu podstatne zvýšiť nemecké výdavky na obranu. Nový kancelár však opäť zopakoval výhradu svojej krajiny k možnému spoločnému vydávaniu dlhopisov za celú EÚ, ktoré by mali financovať práve vojenské výdavky.
„Mám obavy z neustále rastúceho štátneho dlhu po celom svete, nielen v Európe, ale aj v Spojených štátoch,“ uviedol Merz. „A zaujímalo by ma, ako dlho bude možné nielen refinancovať samotný dlh, ale aj financovať platby úrokov. Nemôžeme sa zadlžovať donekonečna,“dodal.
Inštitút spoločného úniového dlhu musí podľa Merza zostať iba výnimkou, ako tomu bolo napríklad za pandémie covidu-19. Európske obranné potreby by sa dali riešiť aj zlepšením efektivity, nie vyššími výdavkami, dodal.
