Minuloročné emisie v sektoroch v systéme obchodovania s uhlíkom vykazujú najvýraznejšie medziročné zníženie emisií od jeho spustenia v roku 2005. Hlavný podiel na poklese má energetika s 24 percentami, kým priemysel sa podieľal siedmimi percentami. Trend kopíruje aj Slovensko. Emisie v roku 2023 sektoroch v systéme obchodovania s uhlíkom klesli za rok najrýchlejšie od jeho […]
Menej ako 1 min. min.
Minuloročné emisie v sektoroch v systéme obchodovania s uhlíkom vykazujú najvýraznejšie medziročné zníženie emisií od jeho spustenia v roku 2005. Hlavný podiel na poklese má energetika s 24 percentami, kým priemysel sa podieľal siedmimi percentami. Trend kopíruje aj Slovensko.
Emisie v roku 2023 sektoroch v systéme obchodovania s uhlíkom klesli za rok najrýchlejšie od jeho spustenia v roku 2005. Dôvodom je rozmach obnoviteľných zdrojov aj útlm priemyslu. V leteckej doprave, naopak, znečistenie stúplo.
Údaje, ktoré poskytli členské štáty, ukazujú 15,5-percentný pokles emisií v priemysle a energetike v roku 2023 oproti roku 2022. Eurokomisia to označila za rekord.
Čísla sú ešte zaujímavejšie v dlhšom časovom rámci – emisie v sektoroch, ktoré podliehajú obchodu s uhlíkom klesli v porovnaní s rokom 2005 o 47 percent. Únia je tak na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa do roku 2030, čo znamená zníženie produkcie CO2 v ťažkom priemysle, energetike, leteckej a námornej doprave o 62 percent.
Komisia: je to dôkaz, že funguje obchod s uhlíkom
Systém obchodovania s emisiami – EÚ ETS je hlavný politický nástroj Únie na znižovanie emisií. Vyžaduje, aby si elektrárne a priemyselné podniky kupovali takzvané emisné povolenky, a teda platili za znečistenie, ktoré spôsobujú. Cena povoleniek sa má postupne zvyšovať, čo má subjekty v systéme ETS motivovať, aby investovali do bezuhlíkových technológií.
Obchod s uhlíkom zahŕňa emisie skleníkových plynov približne 10-tisíc zariadení v energetike a priemysle, ako aj leteckých spoločností, ktoré lietajú v rámci EÚ. Od roku 2024 sa EÚ ETS vzťahuje aj na emisie z námornej dopravy.
Tieto odvetvia boli v roku 2023 zodpovedné za približne 45 percent celkových emisií skleníkových plynov bloku.
Pokles produkcie emisií bol v roku 2023 ešte prudší ako v roku 2020. Vtedy pandémia koronavírusu spôsobila výpadky v priemyselnej výrobe a emisie v systéme ETS padli o 13,3 percenta. Následne prišlo v roku 2021 oživenie ekonomiky a rast emisií o 7,3 percenta. V roku 2022 sa emisie znížili o menej ako dve percentá.
Podľa Komisie tento trend potvrdzuje efektívnosť systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ ako hlavného politického nástroja na dekarbonizáciu európskeho hospodárstva. Kritici upozorňujú, že v priemysle nemusí ísť o dlhodobý trend, keďže sektor trpel útlmom výroby v dôsledku vysokých cien energií.
Hlavný dôvod: viac obnoviteľných zdrojov
Najdôležitejšou hnacou silou rekordného poklesu emisií v EÚ ETS bol sektor energetiky.
Pokles emisií v energetickom sektore o 24 percent bol spôsobený najmä nárastom veternej a solárnej elektriny, na úkor uhlia a plynu, uviedla Komisia. K redukcii emisií prispela v menšej miere výroba elektriny z vody a jadra, ktoré minulý rok profitovali z priaznivejších klimatických podmienok.
Priemysel – emisie naďalej klesajú
Pokiaľ ide o energeticky náročné priemyselné odvetvia, ich emisie klesli len o sedem percent v porovnaní s rokom 2022. To Komisia pripisuje zlepšeniu efektívnosti pri výrobe cementu, železa a ocele, ako aj poklesu výroby. Ten bol spôsobený vysokými úrokovými sadzbami, zvýšenými nákladmi na energiu, infláciou aj klesajúcim dopytom.
Letectvo – ďalší nárast emisií
Emisie z leteckej dopravy sa v porovnaní s rokom 2022 zvýšili približne o desať percent. Je to dôsledok pokračujúceho zotavovania leteckého priemyslu od kolapsu dopravy počas pandémie COVID-19, uviedla eurokomisia.
