Spoločnosti výrobcov nápojových obalov pôsobiace na európskom trhu poslali spoločný list ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi. Vyjadrujú v ňom obavy z efektov zmien, ktoré navrhuje a vyzývajú ho, aby novelu zákona o zálohovaní stiahol. Podľa ministra ide o lobistické zásahy do národných záujmov. V liste skupina deviatich spoločností, pôsobiacich v nápojovom priemysle a obehovom hospodárstve, […]
Menej ako 1 min. min.
Spoločnosti výrobcov nápojových obalov pôsobiace na európskom trhu poslali spoločný list ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi. Vyjadrujú v ňom obavy z efektov zmien, ktoré navrhuje a vyzývajú ho, aby novelu zákona o zálohovaní stiahol. Podľa ministra ide o lobistické zásahy do národných záujmov.
V liste skupina deviatich spoločností, pôsobiacich v nápojovom priemysle a obehovom hospodárstve, vyjadruje „vážne obavy z navrhovanej novely slovenskej legislatívy týkajúcej sa systému zálohovania na jednorazové obaly nápojov.” Upozorňujú, že ak by bola novela prijatá v podobe, v akej ju začiatkom augusta predstavil minister Taraba, zásadne by sa narušil aktuálne mimoriadne úspešný existujúci zálohovací systém.
Rezort hovorí, že chce chrániť domácich výrobcov
Tlačové oddelenie envirorezortu v reakcii pre EURACTIV Slovensko zdôraznilo, že je plným právom Slovenska ako členského štátu upravovať si zálohový systém podľa vlastných požiadaviek.
„Odmietame lobistické zásahy do tohto procesu. Zálohový systém bol používaný na likvidovanie slovenských výrobcov, ktorí sa nevedeli dostať dlhé obdobie ku recyklačným kódom, a tým nemohli legálne predávať svoje produkty,” napísalo na adresu aktuálneho zálohovacieho mechanizmu a označilo ho za „skutočný škandál”.
Rezort ďalej tvrdí, že má povinnosť stransparentniť celý systém, nakoľko doň ľudia „pár súkromným firmám cez túto monopolnú organizáciu musia zo zákona platiť obrovské financie”.
Navrhované zmeny sú však podľa organizácií podpísaných v liste v rozpore s viacerými legislatívnymi princípmi, najmä s konceptom rozšírenej zodpovednosti výrobcu a systémom zálohovania, ako je uvedené v smernici o obalových odpadoch. Vyzvali preto envirorezort, aby stiahol navrhované zmeny a zapojil sa do konštruktívneho dialógu so zástupcami priemyslu a vznesené obavy riešil bez zásahov do systému.
Slovenský správca zálohového systému uviedol, že list registruje a očakáva spoluprácu zo strany ministerstva. „Svoje pripomienky k novele zákona o zálohovaní Správca adresoval prostredníctvom medzirezortného pripomienkového konania a je stále otvorený spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR vrátane návrhu na vytvorenie pracovnej skupiny,” uviedol a zdôraznil, že má záujem zlepšovať a zdokonaľovať systém, ktorý je už aj v súčasnosti príkladom pre okolité krajiny.
Slovensko je v plnení cieľov vzorom
Úspešnosť systému vyzdvihujú aj autori listu. Hoci minister Taraba pri predstavení novely tvrdil, že aktuálne Správca funguje nehospodárne, neplní záväzné ciele a v budúcnosti za to hrozia pokuty a sankcie na Európskej úrovni, európske organizácie to vidia opačne.
Argumentujú, že Slovensko od zavedenia zálohovania v roku 2022 nielen dosiahlo zlepšenie v zbere a recyklácii jednorazových obalov nápojov a znížilo voľne pohodený odpad ale aj úspešne dokázalo prekročiť povinné ciele EÚ.
Konkrétne, Slovensko dosiahlo zber obalov z nápojov nad 90 percent už v roku 2023, čo je roky popredu pred cieľmi Európskej únie, teda 77 percent obalov v roku 2025 a 90 percent až v roku 2029, ako predpisuje Smernica EÚ o jednorazových plastoch.
Čo sa týka zníženia množstva voľne pohodeného odpadu z jednorazových nápojových obalov, v lete 2020 predstavovali na Slovensku plechovky 20,5 percenta a PET fľaše 15 percent odpadu. Do jesene 2022 podiel plechoviek klesol na 3,8 percenta (a na 2,2 percenta v roku 2023) a podiel PET fliaš na 5,3 percenta (a na 3,2 percenta v roku 2023).
Návrhu oponujú v zahraničí, na Slovensku aj na ministerstve financií
List zaslali organizácie priamo na slovenské ministerstvo životného prostredia. Sú medzi nimi napríklad Brewers of Europe, organizácia zastupujúca vyše 10 tisíc európskych pivovarov, EUROPEN – európska organizácia pre obaly a životné prostredie, zástupcovia výrobcov kovových obalov, asociácie stoviek producentov minerálnych vôd a nealkoholických nápojov, ako aj medzinárodné neziskové organizácie pôsobiace v oblasti ekológie, znižovania odpadu a obehového hospodárstva.
Novela zákona o zálohovaní z dielne ministerstva vyvolala už po predložení horúcu debatu aj na domácej pôde. Okrem Správcu zálohového systému na Slovensku materiál kritizovala aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), opozičné strany a pripomienky si uplatnilo aj Ministerstvo financií.
Podľa potravinárov je novela zákona o zálohovaní protizákonná. „Je protiústavná a v rozpore s právom Európskej únie, pričom MŽP ju s nikým nekonzultovalo. Správca zálohového systému nie je štátny a štát na neho neprispel jediným centom. Navrhované prevzatie manažérskej kontroly de facto znamená vyvlastnenie bez kompenzácie, čo je v úplnom rozpore so slovenským aj európskym právom,” upozornila pre TASR hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Rezort financií si k novele uplatnil viaceré zásadné pripomienky. Namieta, že navrhované zmeny povedú k zdraženiu poplatkov za zálohy a argumenty envirorezortu uvedené v návrhu sú nedostatočné a nekonkrétne.
