Európske štáty aj Slovensko odkazujú Komisii: Chceme tepelné čerpadlá

Pätnásť členských štátov žiada Európsku komisiu, aby ukázala, ako chce podporiť zavádzanie tepelných čerpadiel do domácností aj do systémov diaľkového vykurovania. Hoci iniciatívu podporila aj slovenská vláda, domácnosti na Slovensku momentálne nemôžu čerpať eurofondy na ich kúpu.

Podľa členských štátov vrátane Rakúska, Dánska, Francúzska či Slovenska, je pre zníženie emisií vo vykurovaní kľúčové, aby Európska komisia zverejnila dlhoočakávaný Akčný plán pre tepelné čerpadlá. Zároveň žiadajú, aby prispôsobila stratégiu EÚ pre vykurovanie a chladenie klimatickým cieľom do roku 2040. Nebola totiž aktualizovaná od roku 2016.

„EÚ potrebuje vypracovať konkrétny plán na rýchle zvýšenie využívania rôznych technológií obnoviteľnej energie (…), ako sú solárne zariadenia pre diaľkové vykurovanie, tepelné čerpadlá (vrátane tepelných čerpadiel využívajúcich okolitú energiu z odpadových vôd a iných zdrojov) a najmä rozsiahle priemyselné tepelné čerpadlá, ktoré je potrebné integrovať do systémov diaľkového vykurovania,“ uvádzajú štáty v dokumente zaslanom Komisii.

Spomínaný akčný plán mala eurokomisia zverejniť v poslednom štvrťroku 2023. V decembri však oznámila, že to do európskych volieb pravdepodobne nestíha a plán bude záležitosťou novej exekutívy, ktorá vzíde z júnových volieb.

Požiadavka členských štátov preto skôr smeruje na novú eurokomisiu.

Slovensko podporuje, aj nepodporuje

Aj keď sa Slovensko k iniciatíve členských štátov prihlásilo, momentálne sú zastavené dotačné programy z eurofondov, ktoré by mali motivovať slovenské domácnosti k prechodu na tento bezemisný spôsob vykurovania. To je podľa Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá jedným z hlavných faktorov slabého predaja čerpadiel na Slovensku. Ich predaj klesol v roku 2023 medziročne o 11 percent. Aj napriek tomu že nové eurofondové obdobie už beží vyše dvoch rokov, stále nedošlo k reálnemu čerpaniu v programe na to určenom, teda v Zelenej domácnostiam.

„Pri aktuálne zastropovaných cenách energií a nedostupných dotáciách koncový užívateľ nie je vôbec motivovaný k inštalácii tepelných čerpadiel. A každý čaká, pokiaľ sa spustia dotácie, čo má však, samozrejme, neblahý vplyv aj na výrobcov, dodávateľov či inštalatérov,“ povedal pre EURACTIV Slovensko predseda zväzu Vladimír Orovnický.

Nefunguje ani program Zelená podnikom, ktorý podporoval malé a stredné podniky, ktoré sa rozhodli prejsť na obnoviteľné zdroje.

Ďalším problémom na Slovensku je aj nízky príspevok na tepelné čerpadlo. Hoci podľa Orovnického jeho cena od roku 2015 vzrástla o 30 percent, inštalačné materiály zdraželi o 25 a cena elektriny o 30 percent. Výška podpory v novom eurofondovom období tento trend nekopíruje, za osem rokov narástla len o desať percent.

Neurčité vyjadrenia eurokomisie

Teplo predstavuje polovicu spotreby energie v Európe a zároveň je hlavnou hnacou silou dovozu drahých fosílnych palív. Dánsky socialistický poslanec Európskeho parlamentu Niels Fuglsang uviedol, že vykurovanie a chladenie sú masívnymi užívateľmi fosílnych palív, pričom poznamenal, že EÚ minulý rok poslala Rusku na LNG osem miliárd eur. Vyzval Európu, aby sa „vymanila z tejto závislosti“.

Podľa Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie by výmena 30 miliónov individuálnych kotlov na fosílne palivá v obytných domoch za tepelné čerpadlá znížila spotrebu plynu a ropy v EÚ o 36 percent.

Aurélie Beauvais, výkonná riaditeľka Euroheat & Power, zhrnula v tlačovej správe, že „urýchlenie škálovania efektívnych riešení čistého tepla, ako je diaľkové vykurovanie a chladenie, je najlepšou priemyselnou stratégiou na udržanie si vedúcej pozície v týchto vysoko hodnotové technológie a zároveň posilňujú bezpečnosť dodávok EÚ“.

Na otázku portálu Euractiv o ďalších krokoch, Európska komisia opäť odpovedala neurčito. „V súčasnosti sa pripravuje akčný plán pre tepelné čerpadlá, ktorý je predmetom intenzívneho zapojenia zainteresovaných strán. V tejto fáze ešte nebol stanovený presný harmonogram plánu.“

Európska komisia deklaruje, že tepelné čerpadlá sú kľúčovou technológiu pre ozelenenie vykurovania a mali by v nasledujúcich rokoch postupne nahradiť kotly na fosílne palivá v domácnostiach. Brusel si stanovil cieľ nainštalovať aspoň 30 miliónov takýchto jednotiek v celej EÚ do roku 2030, aby pomohol dekarbonizovať odvetvie vykurovania a znížil závislosť Únie od dovozu ruského plynu. Tento cieľ je podľa zástupcov odvetvia pre chýbajúci akčný plán ohrozený.

EÚ už za posledných päť rokov v rámci Európskej zelenej dohody aktualizovala viaceré pravidlá, aby presadila zníženie emisií z vykurovania. Boli prijaté nové smernice o energetickej hospodárnosti budov, energetickej účinnosti a obnoviteľnej energii. Napriek týmto krokom, ktoré majú znížiť využívanie fosílnych palív pri výrobe tepla a chladu, je meškanie stratégie pre tepelné čerpadlá sklamaním pre európskych výrobcov. Tí za posledný rok čelia oslabeniu ich predaja v Európe. Veterná a solárna energia pritom už svoje plány na podporu majú.

Mnohé krajiny EÚ zatiaľ neobmedzili predaj tradičných vykurovacích zariadení, ktoré fungujú na báze fosílnych palív. V prípade Nemecka pokus zakázať kotly na fosílne palivá od roku 2024 dostal vládu až na pokraj kolapsu a termín sa odložil na neskoršie obdobie, konkrétne na neskoré dvadsiate roky.

Zemný plyn je v súčasnosti aj vďaka národným dotáciám často lacnejší ako elektrina, čím sa v podstate ruší výhoda účinnosti tepelných čerpadiel. Kvalifikovaných inštalatérov je nedostatok a elektrické siete nie sú vždy pripravené zvládnuť dodatočné zaťaženie.