Európska komisia podhodnocuje chybovosť v kohéznej politike, hovoria európski audítori. Preplácanie nákladov so sebou nesie vysoké riziko, je pri ňom viac chýb ako pri verejnom obstarávaní. Výdavky na kohéznu politiku, ktorú poznáme pod označením eurofondy, tvoria tretinu celého únijného rozpočtu. Jej úlohou je vyrovnávať socio-ekonomické rozdiely naprieč EÚ a v rámci členských krajín. Výdavky na […]
Menej ako 1 min. min.
Európska komisia podhodnocuje chybovosť v kohéznej politike, hovoria európski audítori. Preplácanie nákladov so sebou nesie vysoké riziko, je pri ňom viac chýb ako pri verejnom obstarávaní.
Výdavky na kohéznu politiku, ktorú poznáme pod označením eurofondy, tvoria tretinu celého únijného rozpočtu. Jej úlohou je vyrovnávať socio-ekonomické rozdiely naprieč EÚ a v rámci členských krajín.
Výdavky na súdržnosť sú preto – popri iných rozpočtových kapitolách – pravidelným záujmom Európskeho dvora audítorov (EDA). Ostatné preskúmanie kohéznej politiky zverejnil dvor 8. júla 2024.
Opakovane v nich upozorňujú, že chybovosť v týchto výdavkoch je relatívne vysoká.
Špecifickým problémom eurofondov je, že pri ich čerpaní prevládajú platby založené na preplatení nákladov, ktoré sú vo všeobecnosti považované „za zdroj vysokého rizika“.
Aj závery EDA budú vstupovať do diskusií o podobe rozpočtu a kohéznej politiky na nové obdobie. Ako EURACTIV Slovensko už písal, tie sa politicky už rozbehli a potenciálne so sebou prinesú veľké zmeny.
Audítori EÚ našli chyby, ktoré národným kontrolám ušli
„Zastávame názor, že Komisia podhodnocuje chybovosť, hoci súhlasí s naším celkovým záverom, že výdavky na súdržnosť sú významne ovplyvnené chybami,“ píše sa v záveroch správy.
Ich zistenia majú inšpirovať prípadné vylepšenia celého systému kontroly. V európskom žargóne tomu hovoria „model uistenia“. Jeho prvá línia sú riadiace orgány, v slovenských podmienkach sú to ministerstvá. Ich kontroly však zatiaľ podľa EDA dostatočne nezmierňujú vysoké riziko chýb vo výdavkoch na súdržnosť:
„Približne polovicu dodatočných chýb, ktoré sme vykázali za obdobie 2014 – 2020, možno pripísať konaniu alebo opomenutiu zo strany riadiacich orgánov. Tieto chyby, ktoré sme vykázali, sú navyše ku chybám, ktoré odhalili a opravili orgány auditu pri predchádzajúcich kontrolách či auditoch.“
Orgány auditu sú tou druhou líniou. Na Slovensku je to ministerstvo financií.
„Zaznamenali sme zlepšenia, pokiaľ ide o ich schopnosť odhaľovať nezrovnalosti vo verejnom obstarávaní, stále však musia zlepšiť svoju schopnosť odhaľovať iné typy chýb. Zistili sme chyby, ktoré mali odhaliť,“ píšu audítori.
V rokoch 2017 až 2022 zistili „nedostatky v plánovaní a príprave audítorskej práce, kvalite samotnej audítorskej práce a dokumentácii k nej“.
Nedostatky ovplyvnili viac než polovicu transakcií, ktoré kontrolovali, čo podľa nich znižuje mieru, do akej sa Európska komisia – ako inštitúcia, ktorá nesie konečnú zodpovednosť za použitie európskych peňazí – môže spoliehať na ich prácu.
Typické chyby
Najčastejším typom chýb boli neoprávnené výdavky a neoprávnené projekty, po nich nasledovalo nedodržanie pravidiel štátnej pomoci a pravidiel EÚ a vnútroštátnych pravidiel verejného obstarávania.
„Z výsledkov našich auditov vyplýva chybovosť nad úrovňou významnosti vo väčšine členských štátov, ktoré dostávajú väčšinu kohéznych fondov.“ Deväť členských štátov zodpovedných za 76 percent výdavkov na súdržnosť (Slovensko do tejto skupiny nepatrí) predstavovalo 91 percent odhadovanej chybovosti v rokoch 2014 – 2020.
Audítori zistili tri základné príčiny chýb: chyby v administratíve orgánov členských štátov, problémy s nedbanlivosťou alebo (podozrením z) úmyslu u prijímateľov a výklad regulačného rámca.
„Polovica dodatočných chýb, ktoré sme zistili, patrila do kategórie nedostatočnej administratívy a prejavila sa nevhodným rozhodovaním a overovaním zo strany riadiacich orgánov a nedostatkami v práci orgánov auditu.“
U Slovenska už Európska komisia našla zvyškovú chybovosť nad hranicou 2 percent, a to v 26 percentách odovzdaných balíkov dokumentov (assurance packages). Ide o dokumenty, ktoré krajina každoročne zasiela Komisii na kontrolu. Obsahujú správy z národného auditu aj oznámenia o chybovosti na základe reprezentatívnej vzorky. Ide o 4. najvyššiu hodnotu spomedzi členských štátov.
Detailnejšie sa dátam k jednotlivým krajinám správa nevenuje.
Európsky dvor audítorov sa ako inštitúcia nedávno na Slovensku skloňoval, keď výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (CONT) odmietol slovenského kandidáta, bývalého poslanca a štátneho tajomníka rezortu zahraničia Martina Klusa.
Dnes v inštitúcii Slovensko zastupuje Katarína Kaszasová.
