Európski audítori: Lobisti vedia ľahko obchádzať pravidlá

Lobisti v európskych inštitúciách využívajú medzery v registri transparentnosti, ktorý mal zabezpečiť, aby sa lobing v únii riadil etickými štandardmi.

Lobing v niektorej zo zákonodarných inštitúcií EÚ (Rada, Parlament, Komisia) sa stále deje aj mimo všetkej pozornosti. Vyplýva to zo správy Európskeho dvora audítorov (EDA).

Lobovanie je základným demokratickým nástrojom, ktorý umožňuje organizáciám a jednotlivcom prispievať k tvorbe politiky a k rozhodovaniu. Bez mechanizmov, ktoré do tejto aktivity vnášajú transparentnosť, však môže viesť k neprimeranému vplyvu, nekalej súťaži a dokonca ku korupcii, uvádza sa v správe Európskeho dvora audítorov.

Inštitúcie EÚ vytvorili vlastné rámce, aby svojich zamestnancov odradili od neetického správania. Ešte v roku 2011 zriadili aj register transparentnosti, ktorý je pre lobistov od roku 2021 povinný. Pri jeho vzniku stál aj slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý mal v predchádzajúcej Európskej komisii na starosti medzi-inštitucionálne vzťahy a administratívu.

Škandál „Katargate“

Prax ale skoro ukázala, že register nefunguje dokonalo. Európskym parlamentom v roku 2022 otriasol škandál, kedy vyšlo najavo, že sa Katar a Maroko pokúsili ovplyvniť rozhodovanie podplácaním niektorých zákonodarcov.

Katar akékoľvek nekalé aktivity poprel. Maroko sa po vyšetrovaní belgickými prokurátormi sťažovalo na „súdne obťažovanie“.

Dôverou v Európsku komisiu zase nedávno otriaslo menovanie nového vyslanca pre malé a stredné podniky. Predsedníčku Komisie Ursula von der Leyen obvinili, že nemeckého europoslanca Markusa Piepera vybrala napriek tomu, že z výberového konania nevyšiel ako najkvalifikovanejší kandidát. Dotyčný poslanec sa nakoniec pred nástupom do úradu vzdal funkcie.

Akékoľvek pochybenie inštitúcií EÚ môže značne poškodiť povesť Európskej únie pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu. Dvor audítorov tiež varuje pred rizikom, že sa register transparentnosti stane len formálnou záležitosťou.

Starý problém a nové riešenie

Audítori kritizujú skutočnosť, že lobisti sa musia registrovať len na stretnutia s najvyššie postavenými zamestnancami ako aj to, že sa vykazujú len vopred naplánované stretnutia.

O náhodných stretnutiach, neplánovaných telefonických rozhovoroch a e-mailovej komunikácii nie je potrebné viesť oficiálny záznam. Lobisti nemusia registrovať stretnutia so zamestnancami pod úrovňou generálnych riaditeľov, to znamená s väčšinou zamestnancov.

„Celý rad lobistických interakcií so zákonodarcami EÚ môže byť verejnosťou skrytý,“ hovorí Jorg Kristijan Petrovic, ktorý viedol audit lobistických aktivít.

„Hoci (register, pozn. red.) poskytuje o lobingu užitočné informácie, nie je zázračným riešením. Širokú škálu lobistických interakcií s tvorcami právnych predpisov EÚ možno pred verejnosťou utajiť, čo znižuje transparentnosť a ovplyvňuje dôveru verejnosti,“ dodal Petrovic.

Očakáva sa, že nové etické pravidlá EÚ stanovia normy týkajúce sa prijímania darov, pohostenia alebo cestovania, stretnutí s lobistami, finančných záujmov a podmienok pre činnosti vysokopostavených úradníkov po skončení funkčného obdobia.

V registri transparentnosti EÚ je momentálne zaregistrovaných približne 12 500 subjektov. Organizácia Lobbycontrol však odhaduje, že v Bruseli pôsobí až 29 000 lobistov.

Podľa organizátora kampane Lobbycontrol Maxa Banka veľké technologické spoločnosti v posledných rokoch svoj lobing výrazne zosilniliobing. V roku 2023 tieto spoločnosti naň minuli 113 miliónov eur, pričom len päť najväčších z nich minie v Bruseli 33 miliónov eur.

„Po prípade Katar už nikto nie je naivný. Je jasné, že za peniaze si môžete kúpiť vplyv,“ hovorí Paul Tang, holandský socialistický poslanec Európskeho parlamentu.