Európski experti vypichli tri krajiny, kde sa tepelné čerpadlá oplatia. Slovensko to nie je

V Švédsku, Bulharsku a Portugalsku je cena elektriny len o polovicu vyššia ako zemný plyn – už to stačí, aby sa domácnostiam čerpadlo oplatilo. Na Slovensku je cena elektriny trikrát vyššia ako cena plynu. Dôležité pri kúpe sú aj štátne dotácie, ktoré tlmia vysokú cenu zariadení, no u nás majú stopku.

Zatiaľ čo prevádzka tepelného čerpadla zostáva vo veľkých častiach Európy pomerne drahá, oficiálny výskumný orgán eurokomisie JRC (Joint Research Centre) identifikuje tri krajiny EÚ, ktoré sú vhodné pre tepelné čerpadlá.

Kľúčovým faktorom, kedy sa čerpadlá domácnostiam a firmám oplatia, je konkurenciaschopná cena elektriny v porovnaní s plynom. To znamená, že pre masívne uplatnenie tepelných čerpadiel, ktoré plánuje Európska únia, by mala byť elektrina maximálne dva a pol krát drahšia ako plyn, konštatujú analytici JRC.

Tepelné čerpadlá sú technológiou, ktorá má krajinám EÚ pomôcť znížiť emisie z vykurovania a chladenia a znížiť účty za energiu. Európska komisia odhaduje, že do roku 2040 bude v celom bloku nainštalovaných viac ako 80 miliónov týchto zariadení. Hoci čerpadlá vyrábajú teplo aj chlad zo vzduchu, zeme alebo vody, teda „zadarmo“, na svoj chod potrebujú približne 20 až 25 percent elektrickej energie.

Energeticky bezpečné

Cena elektriny má preto pri výpočte ekonomiky životného cyklu čerpadla zásadnú úlohu. Vysoké počiatočné náklady na jeho nákup a inštaláciu, ktoré sú dva až tri krát vyššie než pri konvečných plynových alebo štiepkových kotloch, môžu byť pre mnohých spotrebiteľov prekážkou. Tá by mala byť podľa JRC kompenzovaná nízkymi operačnými nákladmi – teda lacnou elektrinou. Tepelné čerpadlá sa preto viac oplatia v krajinách, v ktorých nie sú na elektrinu uvalené vyššie odvody a dane v porovnaní s plynom.

Invázia Ruska na Ukrajinu spôsobila obmedzenie dodávok ruského zemného plynu do Európy a tým aj jeho rekordné ceny. Predaj tepelných čerpadiel šiel v Európe strmo hore bez ohľadu na cenu elektriny – a  prudko padol, keď ceny zemného plynu opäť klesli.

Investície do čerpadiel sa vtedy stali pre ľudí a firmy  atraktívne. Nielen finančne, ale keďže ide o zdroj nezávislý od dovozu, aj z hľadiska energetickej bezpečnosti. Výskumníci z JRC však upozorňujú, že vysoké ceny elektriny v niektorých krajinách hrajú proti tomuto trendu, zvlášť, keď sa cena plynu znížila.

Pomohla by tarifa aj riadenie dopytu

Správa Spoločného výskumného centra EÚ identifikovala tri krajiny EÚ, v ktorých pomer cien energie uprednostňuje tepelné čerpadlá: Švédsko, Bulharsko a Portugalsko. V každej krajine je energia najviac o 50 percent drahšia ako plyn. Pri tomto pomere cien sa ukážu výhody tepelných čerpadiel, keďže tie sú pri výrobe tepla minimálne trikrát výhodnejšie ako plynový kotol.

Slovensko je v európskom porovnaní na štvrtom mieste od konca – za elektrinu platíme trikrát viac ako za plyn, takže klesá ekonomická návratnosť zariadenia. Podľa zástupcov odvetvia by pomohla špeciálna tarifa, ktorá by zvýhodnila elektrinu poháňajúcu čerpadlo, čo by zas motivovalo domácnosti a podniky prejsť na tento spôsob bezemisného vykurovania. Cestou je aj ponúknuť spotrebiteľom každý deň hodiny lacnejšej elektriny mimo špičky.

Aj keď priaznivý pomer ceny elektriny zvyšuje mieru nasadenia tepelných čerpadiel, nie je to jediný faktor. Dôležitú úlohu zohrávajú aj vládne dotácie na ich kúpu. Tie majú momentálne na Slovensku stopku – ľudia sa síce zaregistrovať, že majú záujem o poukážky z eurofondov, ale tie nie sú preplácané.

Nízka cena elektriny je dôležitý faktor, ale nie pravidlo

Švédsko má nainštalovaných viac ako dva milióny tepelných čerpadiel – vlastní ich každý piaty občan. Na porovnanie, na Slovensku je ich spolu len 70 tisíc, čo znamená že jedno čerpadlo pripadá na 77 obyvateľov, v Nemecku jedno na každých 50 obyvateľov.

Tepelné čerpadlá vo Švédsku – podporované dotáciami až do výšky 1 890 eur – sú veľmi efektívne pri znižovaní emisií, pretože energetický mix krajiny je už takmer úplne zelený. Keďže švédske čerpadlá využívajú najmä elektrinu z obnoviteľných zdrojov, produkujú až o 99 percent menej oxidu uhličitého ako fosílne ohrievače.

V Portugalsku na trhu s tepelnými čerpadlami dominujú tepelné čerpadlá vzduch-vzduch, hovorovo známe ako klimatizácie. Napriek priaznivému pomeru cien však na 37 obyvateľov pripadá len jedno zariadenie. Systém podpory pokrývajúci 85 percent nákladov na inštaláciu je  obmedzený na 2 500 eur.

Napriek priaznivému cenovému pomeru tepelné čerpadlá je v Bulharsku miera inštalácie nízka – na každých 160 obyvateľov je nainštalované len jedno zariadenie.

Najhorší pomer majú v Litve vyvažujú vysokými dotáciami

Najdrahšiu elektrinu v porovaní s plynom majú Taliansko, Belgicko a Litva.

Desaťročia inštalácie klimatizácií viedli k pomerne vysokému podielu tepelných čerpadiel v Taliansku. Tieto jednotky poskytujú chladenie v lete. Preto je tam miera inštalovaných čerpadiel relatívne vysoká – jedno zariadenie pripadá na 20 obyvateľov. Elektrina je však v Taliansku štyrikrát drahšia ako plyn, takže ich využitie na vykurovanie v zime je oveľa menej atraktívne.

Belgicko ponúka podobný obraz – väčšina predaných tepelných čerpadiel sú väčšie, drahšie (ale efektívnejšie) modely na báze vody, ich podiel na predaji je len 12 percent. S pomerom ceny elektriny a plynu, ktorý je podobný ako v Taliansku, majú pre svojich majiteľov dvojnásobné náklady: vysoké investičné a prevádzkové náklady.

Najmenej priaznivý rámec pre elektrinu má Litva. Tá je tam síce päťkrát drahšia ako plyn, no vyvažujú to štedré štátne dotácie aj úsilie zbaviť sa závislosti na dovoze plynu z Ruska. Preto od roku 2019 sa tepelné čerpadlá podieľajú na predaji nových ohrievačov 50 percentami.