Nemecký kancelár Friedrich Merz plánuje spoločne s lídrami Británie, Francúzska a Poľska hovoriť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom ešte pred tým, ako si bude šéf Bieleho domu v pondelok volať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Napísala to dnes agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na vyjadrenie šéfa nemeckej vlády. Trump v sobotu oznámil, že bude v […]
Menej ako 1 min.
min.
Nemecký kancelár Friedrich Merz plánuje spoločne s lídrami Británie, Francúzska a Poľska hovoriť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom ešte pred tým, ako si bude šéf Bieleho domu v pondelok volať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Napísala to dnes agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na vyjadrenie šéfa nemeckej vlády. Trump v sobotu oznámil, že bude v pondelok hovoriť s Putinom o zastavení rusko-ukrajinskej vojny.
„Hovoril som s Marcom Rubiom, okrem iného aj o zajtrajšom hovore. Dohodli sme sa, že v rámci prípravy na rozhovor (s Putinom) budeme spoločne so štyrmi lídrami znovu hovoriť s americkým prezidentom,“ povedal dnes novinárom Merz, ktorý sa vo Vatikáne zúčastnil inauguračnej omše pápeža Leva XIV., na ktorej pricestoval okrem iného aj americký minister zahraničia Rubio a ďalší svetoví predstavitelia.
Merz vo Vatikáne podľa svojich slov hovoril tiež s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Trump o chystanom hovore s Putinom informoval v sobotu na svojej sieti Truth Social, kde tiež oznámil, že potom bude hovoriť so Zelenským a s predstaviteľmi rôznych krajín Severoatlantickej aliancie. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov neskôr podľa ruských tlačových agentúr uviedol, že sa telefonát medzi lídrami dvoch krajín chystá.
Prezident Putin dnes v ruskej štátnej televízii podľa agentúry AFP zopakoval, že cieľom Moskvy je „odstrániť príčiny“ vojny, vytvoriť podmienky pre trvalý mier a zaručiť bezpečnosť Ruska.
Moskva za takzvané základné príčiny vojny, ktorú z Putinovho rozhodnutia vedie proti Ukrajine štvrtým rokom, označuje napríklad zámer Kyjeva vstúpiť do NATO a prozápadnej revolúcie v roku 2014, ktorá viedla k zvrhnutiu ukrajinského proruského režimu.
Šéf Kremľa vo februári 2022 pri oznámení začiatku invázie bez bližších podrobností hovoril tiež o potrebe „demilitarizácie“ a „denacifikácie“ Ukrajiny. Kyjev a jeho spojenci ruskú agresiu nazývajú pokusom o ulúpenie cudzieho územia v imperiálnom štýle.
Paríž medzitým uviedol, že v piatok telefonovali s Trumpom spoločne francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Merz, britský premiér Keir Starmer, poľský ministerský predseda Donald Tusk a prezident Zelenskyj.
Európski lídri hovor podľa Elyzejského paláca uskutočnili krátko po skončení priamych rokovaní medzi Ukrajincami a Rusmi v tureckom Istanbule. Európski politici označili prístup Ruska k rokovaniam za neprijateľný. Merz vtedy výsledok rokovaní z Istanbulu označil za rozčarovanie, zodpovednosť za to podľa neho nesie Moskva.
Rozhovory v Istanbule boli prvým priamym kontaktom medzi oboma bojujúcimi stranami po troch rokoch. Delegácie sa však nedohodli na prímerí a rokovania sa skončili iba dohodou o výmene 1000 vojnových zajatcov na každej strane. Ukrajinský zdroj v piatok uviedol, že Rusi si kládli podmienky, ktoré tento zdroj označil za nesplniteľné.
Agentúry Bloomberg a Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje napísali, že ruská delegácia pri rokovaniach uviedla, že prímerie môže nastať len v prípade, ak Ukrajina stiahne svojich vojakov zo všetkých regiónov, na ktoré si robí nárok Moskva. Predložila aj ďalšie návrhy, ktoré presahujú podmienky návrhu mierovej dohody predloženej minulý mesiac Spojenými štátmi po konzultáciách s Moskvou.
