Európsky ľudovci, ktorí sú najvplyvnejšou politickou skupinou v Únii, chcú zabrániť odchodu priemyslu z Európy odstránením „zničujúcich“ regulácií. Uhlíkové clo chcú posunúť aspoň o dva roky, v čom ich podporuje aj stredoeurópsky priemysel. Najväčšia politická skupina v Európskej únii – Európska ľudová strana (EPP), ktorej členmi sú predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, pravdepodobný […]
Menej ako 1 min. min.
Európsky ľudovci, ktorí sú najvplyvnejšou politickou skupinou v Únii, chcú zabrániť odchodu priemyslu z Európy odstránením „zničujúcich“ regulácií. Uhlíkové clo chcú posunúť aspoň o dva roky, v čom ich podporuje aj stredoeurópsky priemysel.
Najväčšia politická skupina v Európskej únii – Európska ľudová strana (EPP), ktorej členmi sú predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, pravdepodobný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz, grécky premiér Kyrios Mitsotakis a jeho fínsky náprotivok Petteri Orpo, v spoločnom dokumente navrhuje návrat do obdobia pred rokom 2019, teda pred politiky Európskej zelenej dohody.
Keďže EPP je momentálne najsilnejšou frakciou v europarlamente, môžeme predpokladať, že vyhlásenie ovplyvní tón politík na ďalších päť rokov. Posilnenie stagnujúcej ekonomiky EÚ si bude podľa ľudovcov vyžadovať zrušenie cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov a pozastavenie pravidiel podávania správ o udržateľnosti firiem.
Zrušenie cieľa pre obnoviteľné zdroje pomôže jadru
Do roku 2030 by mala Európska únia dosiahnuť spoločný cieľ – vyrobiť 42,5 percenta energie z obnoviteľných zdrojov. EPP však považuje pevne stanovený cieľ za zbytočný a zaťažujúci.
„Nie sme ani za samostatný cieľ pre podiel obnoviteľnej energie (na energetickom mixe). Rozhodnutie o tom, akými technológiami chcú členské štáty dosiahnuť klimatické ciele, by malo ostať v ich kompetencii,“ píšu ľudovci v dokumente.
Hoci nespochybňujú potrebu dosiahnuť nulové čisté emisie bloku do roku 2050, Únia by podľa nich mala dbať na to, aby ambície v oblasti klímy neviedli k deindustrializácii.
„Ak sa klimatická politika stane prekážkou konkurencieschopnosti a rastu, nielenže nebude mať podporu európskych občanov, ale bude tiež riskovať zvýšenie globálnych emisií, pretože produkty sa budú vyrábať v iných regiónoch sveta s vyššími emisiami,“ upozorňujú.
Zníženie ambícií v oblasti obnoviteľných zdrojov, je výhrou pre krajiny, ktoré požadujú zrovnoprávnenie jadrovej energie s obnoviteľnými zdrojmi.
Projadrová aliancia jedenástich členských štátov, do ktorej patrí aj Slovensko, dlhodobo žiada Úniu, legislatívne uznala klimatický prínos nízkouhlíkových bezfosílnych zdrojov energie vrátane jadra. Členovia jadrovej aliancie – Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Fínsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko a Francúzsko –, ktorá sa sformovala minulý rok, požadujú, aby EÚ pri vypracúvaní budúcich energetických a klimatických politík v plnej miere zohľadnila „všetky zdroje energie bez fosílnych palív“.
EPP sa vo svojom vyhlásení prinajmenšom implicitne prikláňa k Francúzsku a jeho spojencom, ktorí sú proti stanovovania cieľov pre obnoviteľnú energiu.
Hlavný problém pre firmy je vysoká cena elektriny
Ľudovci navrhujú tiež odložiť účinnosť viacerých pravidiel, ktoré mali pôvodne motivovať firmy, aby investovali do znižovania emisií – či už ide o obe smernice o udržateľnosti podnikov, alebo taxonómiu udržateľných investícií. Odložiť pre zbytočnú byrokraciu navrhujú aj mechanizmus úpravy uhlíka na hraniciach EÚ (CBAM z angl. Carbon Border Adjustment Mechanism) – ľudovo nazývané uhlíkové clo.
Po „zreálnení“ klimatických, priemyselných a obchodných politík volajú aj zamestnávateľské zväzy v strednej Európe, ktoré združujú najväčšie priemyselné podniky v regióne. Zamestnávatelia z Rakúska, Chorvátska, Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Slovenska a Slovinska včera (20. januára) vydali výzvu, v ktorej apelujú na európske inštitúcie, aby im v praxi zjednodušili znižovanie emisií, vytvorili európsky trh a tým aj dopyt pre bezemisných produktoch a urýchlili súvisiace plánovacie, obstarávacie a povoľovacie procesy, najmä pre energeticky náročné odvetvia.
Súčasný stav je podľa firiem neudržateľný a jeho výsledkom bude strata tisícov pracovných miest a kolaps viacerých kritických odvetví a dodávateľských reťazcov.
„Dnes už nemôžeme čakať na to, čo bude. Musíme konať a ihneď. Nie je snáď žiaden ukazovateľ, v ktorom by sme na tom boli v porovnaní s konkurenciou z tretích krajín dobre,“ uviedol na margo deklarácie Michal Pintér, predseda Výboru pre európske záležitosti a zahraničné vzťahy Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).
Ľudovci sa so zástupcami priemyslu zhodnú, že jednou z hlavných prekážok udržania konkurencieschopnosti Európy je vysoká cena elektriny a plynu. V EÚ je elektrina dva až trikrát vyššia ako v Spojených štátoch, zatiaľ čo ceny zemného plynu sú štyri až päťkrát vyššie, konštatujú v dokumente.
Riešenie vidia v technologicky neutrálnom prístupe, ktorý zahŕňa obnoviteľné zdroje, jadrovú energiu, vodík, bioenergiu a zachytávanie, využívanie a skladovanie uhlíka.
Stredoeurópski zamestnávatelia sú tiež za technologickú neutralitu, no konkrétne požadujú, aby na národnej úrovni došlo k zníženiu regulovanej časti (ako sú tarify a dane) konečnej ceny elektriny v maximálnej možnej miere. Chcú aby sa nižšia cena elektriny z obnoviteľných a nízkoemisných zdrojov preniesla na energetické náročné podniky a odvetvia.
„Zreálnenie“ uhlíkového cla
Čo považujú firmy spolu s politikmi za veľký problém je kumulujúca sa byrokracia – s novou legislatívou totiž prichádzajú aj nové nároky na firmy, aby poskytovali viac informácií.
Administratívna záťaž sa nevyhla ani spomínanému uhlíkovému clu. To malo pôvodne pomôcť domácemu priemyslu – spoplatňuje totiž dovoz výrobkov s vysokou uhlíkovou stopou ako je železo, oceľ, hliník, cement, chemikálie či elektrina z krajín, kde neplatia prísne ekologické normy ako sú v EÚ. CBAM má do cien dovozov premietnuť náklady, ktoré európski výrobcovia hradia tým, že musia nakupovať emisné kvóty.
Mechanizmus CBAM sa postupne zavádza od minulého roka. Momentálne je vo fáze zhromažďovania údajov, pričom dovozcovia by mali za dovezený uhlík platiť až od roku 2026.
Zamestnávatelia a teda aj priemyselné podniky však upozorňujú, že už teraz im hrozí neúmerná byrokratická záťaž a že dovozcovia sú súčasnom nastavení uhlíkového cla schopní ho obchádzať.
Obávajú sa jeho negatívnych vplyvov na export svojich vlastných tovarov a požadujú odklad celého mechanizmu „ak by sa CBAM ukázalo ako neúčinné.“
Priemyselné odvetvia by si mali za vypustené emisie platiť tak, že si nakúpia emisné kvóty. V súčasnosti však dostávajú ich významnú časť zadarmo. Odvetvia, ktoré sa považujú za vysokorizikové premiestnením svojej výroby mimo EÚ, dostávajú zdarma až sto percent všetkých kvót na znečisťovanie.
Systém bezplatných kvót sa stal terčom ostrej kritiky za podkopávanie ambícií Európy v oblasti klímy. Preto sa európske inštitúcie a členské štáty rozhodli postupne znižovať množstvo „voľných povoleniek“ na trhu.
To v praxi znamená, že európske podniky musia za emisie platiť čoraz viac, ich stavia do nevýhodného postavenia voči firmám v tretích krajinách, kde neexistuje povinnosť za znečistenie platiť. Situáciu malo dorovnať uhlíkové clo – dovozcovia by na hraniciach s EÚ platili za uhlík, čo by zvýšilo cenu ich produktov.
Kým sa z mechanizmu CBAM nevychytajú všetky problémy, RÚZ navrhuje, aby boli priemyselným podnikom v EÚ ponechaná možnosť získať emisné povolenky zdarma. „Musíme znižovať byrokraciu a, vzhľadom na geopolitickú situáciu, oveľa asertívnejšie chrániť obchodnými nástrojmi našich výrobcov proti nekalej konkurencii,“ dodal Pintér.
Problémom sú firemné správy o udržateľnosti
EPP sa chce do budúcna vyhnúť nahromadenie administratívnej záťaže pre firmy a preveriť proporcionalitu a nevyhnutnosť takýchto dodatočných požiadaviek. Tie by sa mali „krížovo skontrolovať s odborníkmi (to znamená spoločnosťami, ktorých sa to týka) a následne zjednodušiť“.
Za najväčší problém pri presadzovaní klimatických cieľov považujú dve smernice o udržateľnosti podnikov, ktoré podľa nich predstavujú „zničujúcu záťaž“. Konkrétne najväčšej európskej politickej strane prekáža Smernica o udržateľnosti podnikov – (Corporate Sustainability Reporting Directive – CSRD) a Smernica o náležitej starostlivosti o udržateľnosti spoločností (Corporate Sustainability Due Diligence Directive CSDDD).
Tie mali pôvodne motivovať firmy, aby fungovali šetrnejšie ku klíme a všetky svoje aktivity posudzovali z hľadiska environmentálnej a sociálnej udržateľnosti. Firmy mali znižovať svoju uhlíkovú stopu a sledovať, hlásiť a odstraňovať problémy, ako je napríklad využitie detskej práce v svojich dodávateľských reťazcoch.
Ľudovci priznávajú, že rovnaké kritériá pre aktivity firiem môžu samotným podnikom priniesť aj výhody. Harmonizujú totiž rozdielne vnútroštátne alebo technické pravidlá a na európskej úrovni ich zjednotia, čo umožňuje lepšie porovnanie udržateľnosti firiem. Napriek výhodám povinné správy predstavujú pre malé a stredné podniky príliš veľkú záťaž. EPP chce preto platnosť smerníc na len na najväčšie spoločnosti s viac ako 1000 zamestnancami a znížiť oznamovacie povinnosti pre veľké spoločnosti aspoň o 50 percent.
