Nárast bol z veľkej časti spôsobený dovozom ruského LNG, ktoré prúdi na európske trhy napriek sankciám. Podľa think tanku Ember sú za zvýšením dovozu najmä Taliansko, Česko a Francúzsko. Postupné ukončenie dovozu ruských palív je prioritou poľského predsedníctva v Rade EÚ. Plán EÚ s konkrétnymi míľnikmi na odfázovania ruskej ropy a zemného plynu, ktorý mala […]
Menej ako 1 min. min.
Nárast bol z veľkej časti spôsobený dovozom ruského LNG, ktoré prúdi na európske trhy napriek sankciám. Podľa think tanku Ember sú za zvýšením dovozu najmä Taliansko, Česko a Francúzsko.
Postupné ukončenie dovozu ruských palív je prioritou poľského predsedníctva v Rade EÚ. Plán EÚ s konkrétnymi míľnikmi na odfázovania ruskej ropy a zemného plynu, ktorý mala Európska komisia pôvodne predstaviť v marci, sa však predbežne odkladá.
Vyzerá to tak, že cieľ, ktorý si dala Európska únia po invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022, že do roku 2027 vyradí ruský plyn, sa pravdepodobne nepodarí splniť.
V roku 2024 ruský plyn totiž stále tvoril 14 percent celkovej spotreby plynu v EÚ. V roku 2024 európske krajiny doviezli 45 miliárd kubických metrov (m3) ruského plynu, čo je nárast z 38 miliárd kubických metrov v roku 2023.
Nesúlad európskych cieľov
Podľa najnovšej analýzy think-tanku Ember tento trend ohrozuje nielen záväzky, ktoré si EÚ stanovila v pláne na odfázovanie ruských energií – REPowerEU, ale aj samotnú bezpečnosť bloku. Členské štáty totiž zaplatili sa dovoz ruských fosílnych palív v roku 2024 celkovo 21,9 miliardy eur, ktoré idú Rusku na ďalšie finacovanie vojny. Suma, ktorá šla za fosílne palivá Rusku je vyššia ako objem finačnej pomoci Ukrajine, ktorá dosiahla vlani výšku 18,7 miliardy eur.
V analýze poukazujú na nekonzistentnosť európskych politík. Napriek výzvam Agentúry EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), aby si štáty naplánovali postupné vyradenie plynárenskej infraštruktúry z prevádzky sa v súčasnosti v EÚ pripravujú nové projekty za viac ako 37 miliárd eur.
Nejednotnosť v prístupe k plynu v rámci Únie ide ešte ďalej. Hoci už nie sú projekty v oblasti plynu oprávnené na finančnú pomoc EÚ podľa nariadenia o TEN-E, výnimku dostali dva plynovody: EastMed a Melita. Iné plynárenské projekty zas získali verejné financovanie z Nástroja na obnovu a odolnosť (RRF) alebo pôžičky od Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD).
Ruské LNG sa dováža napriek sankciám
Hlavným skokanom v dovoze je Taliansko, ktoré v roku 2024 doviezlo o štyri miliárd metrov kubických (m3) ruského plynu viac ako rok predtým. Na druhom mieste v medziročnom náraste je Česko. Hoci jeho vláda deklaruje cieľ ukončiť závislosť od ruských energonosičov, doviezlo o dve miliardy m3 viac. Na treťom mieste je Francúzsko s nárastom 1,7 miliardy m3.
Objemy ruského plynu dovezeného do Maďarska a Slovenska, ktorých vlády sympatizujú s Ruskom, síce medziročne klesli, ale celkovo doviezli vlani 5,5 a 3,5 miliardy m3 ruského plynu.
Nárast bol z veľkej časti spôsobený rastúcim dovozom ruského skvapalneného plynu (LNG) po mori. Tento trend pokračuje aj v roku 2025, pričom EÚ vo februári dosiahla v priemere 74,3 milióna kubických metrov za deň ruského dovozu LNG, čo predstavuje 11-percentný mesačný nárast. Čoraz rozšírenejšie je používanie tieňových plavidiel a prax „prenálepkovania“ ruského LNG, čo ruským palivám umožňuje bez sankcií vstupovať na európsky trh.
Neklesá však ani dovoz plynovodom, a to aj napriek ukončeniu tokov cez Ukrajinu od 1. januára 2025. Objemy ruského plynu prepravované cez TurkStream narástli medzi januárom a februárom 2025 o 11 percent.
Nestabilné ceny aj dodávky
EÚ je plne vystavená globálnej dynamike ponuky a dopytu po LNG a súťaží s ázijskými trhmi o okamžité objemy zemného plynu. Myšlienka obnovenia ruských plynovodov s cieľom „stabilizovať ceny“ však podľa think-tanku vystavuje Európu podmienkam, ktoré ju v prvom rade priviedli do krízy, pričom riskuje financovanie budúcej agresie zo strany Ruska.
Do roku 2025 je spotová cena na holandskej burze približne dvojnásobná oproti úrovniam pred krízou. Len za rok 2024 vzrástla cena plynu o 59 percent, z 30 na 48 eur za megawatthodinu. To následne posunulo ceny elektriny v Európe nahor, pričom priemysel teraz platí dvojnásobok v porovnaní s USA a Čínou.
Nestálosť plynu sa prejavuje nielen v cenách, ale aj v stabilite dodávateľov. Ešte v roku 2018 bol dovoz LNG zo Spojených štátov takmer zanedbateľný. Za päť rokov však vzrástol na 43 percent celkového dovozu dovozu LNG do EÚ, aby v roku 2024 zas klesol na 29 percent. Trendy v roku 2025 sú neisté pre nevyspytateľné kroky Trumpovej admionistratívy. Severoafrický dovoz z Alžírska a Egypta čelil v roku 2024 technickým problémom, zatiaľ čo vývoz plynu z Nigérie je obmedzený bezpečnostnými výzvami. Táto nepredvídateľnosť štruktúry dodávateľov plynu je novou realitou EÚ, konštatuje Ember.
