Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen prisľúbila nové európske kapacity a „štruktúry“ na boj proti zahraničnému zasahovaniu. Krajiny EÚ zároveň prehodnocujú existujúce nástroje, aby fungovali lepšie. Von der Leyen je aktuálne uprostred kampane za svoje znovuzvolenie na čelo Európskej komisie. Počas návštevy dánskej Kodane (14. mája) predstavila iniciatívu, ktorej hovorí „Európsky štít demokracie“. Prisľúbila, […]
Menej ako 1 min.
min.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen prisľúbila nové európske kapacity a „štruktúry“ na boj proti zahraničnému zasahovaniu. Krajiny EÚ zároveň prehodnocujú existujúce nástroje, aby fungovali lepšie.
Von der Leyen je aktuálne uprostred kampane za svoje znovuzvolenie na čelo Európskej komisie. Počas návštevy dánskej Kodane (14. mája) predstavila iniciatívu, ktorej hovorí „Európsky štít demokracie“. Prisľúbila, že ak bude opäť zvolená, jednou z jej priorít bude vytvoriť nové spoločné kapacity na európskej úrovni, podobné francúzskej agentúre proti zahraničnému online zasahovaniu VIGINUM.
„Mal by to byť ambiciózny európsky projekt, ktorý sa zameria na najväčšie hrozby zahraničného zasahovania a manipulácie,“ povedala. Viaceré prípady v posledných mesiacoch ukázali, že sa Rusko či Čína snažia aktívne zasahovať do verejných debát, či rozhodovaní, a to aj prostredníctvom európskych politikov.
Francúzska agentúra VIGINUM, ktorú založili v roku 2021 na odhalenie digitálneho zasahovania zahraničných subjektov s cieľom ovplyvniť verejnú mienku, tvrdí, že Rusko pripravuje pôdu pre novú vlnu online manipulácií pred voľbami do Európskeho parlamentu a ďalšími dôležitými hlasovaniami v tomto roku.
„Som presvedčená, že Európa teraz potrebuje vlastnú špecializovanú štruktúru na boj proti zahraničnému zasahovaniu. Táto štruktúra bude zhromažďovať potrebné odborné znalosti a bude sa koordinovať a spolupracovať s existujúcimi národnými agentúrami,“ dodala.
Von der Leyen chce posilniť kapacity na odhaľovanie a likvidáciu zahraničného škodlivého obsahu na úrovni EÚ. Chce tiež budovať na existujúcich rámcových opatreniach, ako je napríklad presadzovanie Aktu o digitálnych službách, súboru pravidiel správania sa online platforiem EÚ, ktorý zahŕňa aj pravidlá na riešenie dezinformácií.
Taktiež plánuje nadviazať na Akt o umelej inteligencii s cieľom bojovať proti šíreniu deep fake informácií, ktoré podľa von der Leyen „môžu mať veľmi destabilizujúcu úlohu vo volebných kampaniach“.
Krajiny EÚ chcú preskúmať súčasné nástroje
Nateraz nie je jasné, aká bude forma týchto nových „štruktúr“ a najmä, či sú členské krajiny pripravené preniesť spravodajské a operatívne právomoci na úroveň EÚ.
Lídri členských krajín v polovici apríla spustili dočasnú krízovú pracovnú skupinu. Jej cieľom je centralizovať monitorovanie a výmenu informácií o pokusoch Ruska zasahovať do júnových európskych volieb.
Belgický premiér Alexander De Croo sa vtedy vyjadril, že po eurovoľbách lídri zvážia aj zavedenie permanentného systému. Existuje aj snaha o rozšírenie mandátu Európskej prokuratúry aj na hrozby zahraničného zasahovania.
Členské krajiny budú ale pravdpodobne uprednostňovať pragmatickejší prístup namiesto ambicióznch plánov von der Leyen a snažiť sa využívať existujúce nástroje.
Problémy v súčasných štruktúrach
Očakáva sa, že po júnových voľbách do Európskeho parlamentu Rada EÚ požiada hlavného diplomata EÚ Josepa Borrella a Komisiu o audit existujúcich mechanizmov a nástrojov.
Jedným z konkrétnych opatrení je žiadosť krajín EÚ, aby sa čo najrýchlejšie zriadili tzv. hybridné tímy rýchlej reakcie. Ich úlohou bude bojovať proti hybridným hrozbám, ako je zahraničná manipulácia s informáciami a zasahovanie (FIMI).
Diplomatická služba EÚ (EEAS) zhromažďuje a poskytuje hodnotenia hrozieb na základe vlastných analýz, ktoré zdieľa s krajinami EÚ. Zároveň poskytuje koordinačný rámec v Rade EÚ.
Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
