Európsky súd rozhodol: Utečenkyne, ktoré sa stotožnili s rodovou rovnosťou, majú právo na ochranu

Ak sa ženy stotožnili so zásadami rodovej rovnosti a hrozilo by im za to v ich vlasti prenasledovanie, môže to byť dôvod na to, aby im v novej krajine pobytu priznali utečenecký status.

Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) vydal rozsudok v prípade dvoch Iračaniek, ktoré sa zdržiavajú v Holandsku nepretržite od roku 2015 a požiadali o medzinárodnú ochranu.

Po jej odmietnutí podali následné žiadosti, v ktorých uviedli, že z dôvodu ich dlhodobého pobytu v Holandsku „prebrali normy, hodnoty a spôsob správania mladých ľudí vo svojom veku v tejto spoločnosti“, vysvetľuje Súdny dvor v tlačovej správe zverejnenej v utorok (11. júna).

Ženy uviedli, že by v prípade návratu do Iraku neboli schopné dodržiavať pravidlá spoločnosti, ktorá nepriznáva ženám a dievčatám rovnaké práva, aké majú muži. Vyslovili tiež obavy, že budú v krajine pôvodu vystavené riziku prenasledovania pre identitu, ktorú prijali v Holandsku.

Keď boli zamietnuté aj tieto následné žiadosti, Iračanky sa obrátili na holandský súd. Ten sa rozhodol položiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu smernice 2011/95 o medzinárodnej ochrane, ktorá stanovuje podmienky priznania postavenia utečenca, ktoré môžu požívať štátni príslušníci tretích krajín.

Toto postavenie je stanovené pre prípady „prenasledovania akéhokoľvek štátneho príslušníka tretej krajiny z rasových, náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, z dôvodu zastávania určitého politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine“.

Prelomový rozsudok pre ženy

Európsky súdny dvor napokon rozhodol, že „ženy vrátane maloletých, ktorých spoločnou charakteristikou je stotožnenie sa so základnou hodnotou rovnosti medzi ženami a mužmi, ku ktorému došlo počas ich pobytu v členskom štáte, možno v závislosti od okolností panujúcich v krajine pôvodu považovať za príslušníčky ,určitej sociálnej skupiny‘, čo predstavuje ,dôvod prenasledovania‘, ktorý môže viesť k priznaniu postavenia utečenca“.

Rozsudok zároveň spresnil, že ak je žiadateľ o medzinárodnú ochranu maloletou osobou, „musia vnútroštátne orgány v rámci individuálneho posúdenia dôvodnosti žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej touto maloletou osobou nevyhnutne zohľadniť jej najlepší záujem“.

Podľa súdneho dvora je možné pri posudzovaní žiadosti o medzinárodnú ochranu, založenej na dôvode prenasledovania, zohľadniť dlhodobý pobyt v členskom štáte, a to „najmä ak sa zhoduje s obdobím, počas ktorého si maloletý žiadateľ budoval svoju identitu“.

Súdny dvor Európskej únie sídli v Luxemburgu. Jeho úlohou je zabezpečiť rovnaký výklad a uplatňovanie právnych predpisov EÚ v každej členskej krajine. Zároveň zabezpečuje dodržiavanie európskych právnych predpisov zo strany štátov a európskych inštitúcií.

Za určitých okolností ho môžu využiť aj jednotlivci, spoločnosti alebo organizácie, ak chcú podniknúť právne kroky proti inštitúcii EÚ a majú pocit, že nejakým spôsobom porušila ich práva.

Protesty v Iráne za Mahsu Amíní

Na tému nedodržiava ženských práv na prelome rokov 2022 a 2023 výrazne upozornili masové iránske protesty, ktoré spustilo úmrtie mladej Kurdky Mahsy Amíní. Tá zomrela vo väzbe po zásahu takzvanej mravnostnej polície, ktorá ju zatkla za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania pre ženy platných od islamskej revolúcie v roku 1979.

Amíníovej smrť v Iráne predstavovala poslednú kvapku pre dlhotrvajúcu nespokojnosť so zásahmi proti ženám podozrivým z porušovania týchto striktných predpisov.

Demonštrácie čoskoro nabrali celoštátny rozmer a stali sa z nich protesty proti vláde. DPA skonštatovala, že pre tamojšie politické vedenie predstavovali najťažšiu krízu za niekoľko desaťročí. Teherán ich napokon brutálne a krvavo potlačil.

Európska únia v reakcii na to rozšírila sankčný režim voči krajine, ktorý pôvodne zaviedla už v roku 2011 – okrem iného, pre závažné porušovanie ľudských práv. Európsky parlament v roku 2023 Mahse Amíní a iránskemu ženskému hnutiu „Žena, život sloboda“ udelil Sacharovovu cena za slobodu myslenia.