Eurovoľby: digitálnej diskusii dominovali vládni politici a krajná pravica

Diskusii o európskych témach na slovenských sociálnych sieťach dominujú – z hľadiska množstva obsahu aj interakcií – politici Smeru a Republiky. V ich komunikácii sa objavili aj dezinformácie.

Do kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu zasiahli komunikačne výrazne dva momenty: dobiehajúca prezidentská kampaň a víťazstvo P. Pellegriniho, ako aj atentát na R. Fica. Online obsah zverejňovaný politickými aktérmi na webstránkach a sociálnych sieťach ukazuje, že obe boli využité na mobilizáciu voličov (pro)vládnych strán.

Hoci väčšinu príspevkov tvorila štandardná politická komunikácia, kritická voči oponentom a ich názorom a podporujúca vlastných, boli využívané aj dezinformačné naratívy. Najčastejšie ich možno zaradiť do dvoch tematických klastrov: konanie európskych inštitúcií pre ohrozenie právneho štátu na Slovensku („dvojaký meter“, „trest za politické postoje“, „dôsledok útokov opozície“) a ruská agresia voči Ukrajine („dodávkami zbraní EÚ podporuje vojnu“). Viackrát bola tematizovaná aj možnosť zrušenia práva veta pri hlasovaní v Rade – ako hrozba „diktatúry“ veľkých krajín.

Kto dominuje diskusii

Diskusii o európskych témach na slovenských sociálnych sieťach dominujú – z hľadiska množstva obsahu aj interakcií – politici Smeru a Republiky. V prvej desiatke profilov s najväčším množstvom interakcií je ich až šesť.

Rebríček vedie facebookový profil Roberta Fica, nasleduje facebookový profil strany Smer-SD. Oba mali v období od 1. apríla do 3. mája viac ako tristotisíc interakcií. S odstupom stotisíc interakcií nasleduje facebookový profil Milana Uhríka (Republika).

Jediným politikom z inej strany, ktorý sa umiestnil v prvej desiatke, je instagramový profil Ivana Korčoka. Dôvodom bola najmä prezidentská kampaň, ktorá bežala aj v skúmanom období.

Z časového hľadiska bola komunikácia tém týkajúcich sa EÚ intenzívnejšia na začiatku sledovaného obdobia, keď dobiehala prezidentská kampaň, najmä vďaka príspevkom I. Korčoka (Instagram/Facebook) a R. Fica (Facebook).

Používanie dezinformácií

Väčšinu z „európskych tém“ komunikovaných politickými aktérmi v apríli a máji nemožno charakterizovať ako „dezinformácie“. Napriek emotívnemu náboju šlo o legitímnu politickú komunikáciu, ktorá útočí na oponentov, či ich názory, resp. vyzdvihuje vlastné.

V komunikácii sa však objavilo niekoľko dezinformačných naratívov:

Dvojaký meter Bruselu: Kritika a kroky európskych inštitúcií v oblasti právneho štátu (vrátane hrozby zastavenia európskych peňazí) sú dôsledkom postojov slovenskej vlády v zahraničnej politike (najmä neochota poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine), prípade „trestom“ za víťazstvo P. Pellegriniho v prezidentských voľbách.
Európska komisia koná pod vplyvom opozičných europoslancov: hrozba zastavenia európskych peňazí je dôsledkom útokov opozície / opozičných europoslancov na Slovensko, ktoré ovplyvňujú konanie Európskej komisie.
Vojenská podpora EÚ / Západu predlžuje vojnu na Ukrajine: ukrajinská vláda odmieta ruské mierové iniciatívy pod vplyvom Západu, resp. poskytovanie vojenskej pomoci blokuje mierové rokovania.
Európski politici zvažujú zavedenie „európskej brannej povinnosti“.
Zrušenie práva veta pri rozhodovaní v Rade EÚ prinesie diktatúru „veľkých krajín“, resp. stratu suverenity Slovenska.
Tvrdenie, že schválený migračný pakt prináša povinné kvóty na prijímanie migrantov, resp. zvýši migráciu do EÚ.
Antidiskriminačná legislatíva v EÚ dá mužom právo chodiť do ženských šatní / na ženské toalety, resp. právo byť tehotní.
Európsky parlament bude schvaľovať kriminalizáciu kritiky liberálov.
Spochybňovanie klimatickej zmeny (na základe chladného počasia v apríli).
Spájanie atentátu na R: Fica s „proeurópskymi“ stranami.

Z hľadiska počtu a dosahu (množstvo interakcií) dominovali prvé dva klastre tém: kroky európskych inštitúcií pre oslabovanie právneho štátu na Slovensku, vrátane hrozby zablokovania eurofondov, a postoj EÚ k ruskej agresii voči Ukrajine. Často sa objavovala aj téma rušenia práva veta v Rade.

O analýze

V prieskume boli monitorované príspevky zverejnené na sociálnych sieťach a webstránkach od 1. apríla do 31. mája 2024. Na monitoring a triedenie bol využitý nástroj JUNO Gerulata, s filtrom nastaveným na výber príspevkov týkajúcich sa EÚ.

Z výberu sme vyňali webstránky a profily štandardných médií, ostali tam však médiá, ktoré neuplatňujú štandardy objektívnej žurnalistiky, dávajú dominantný priestor politikom či názorom úzkej skupiny, prípadne pravidelne zverejňujú dezinformácie (na základe zoznamu konspiratori.sk).

Z celkového počtu 3 471 príspevkov boli hodnotené príspevky s najväčším počtom interakcií v desiatich profiloch / kanáloch s najvyšším sumárnym počtom interakcií.