Európska centrálna banka upozorňuje na zhoršenie hospodárskeho výhľadu eurozóny, pričom ako kľúčové negatívne faktory identifikuje rozširujúcu sa obchodnú vojnu medzi USA a Čínou, globálnu finančnú nestabilitu a oslabujúci globálny dopyt. Podľa guvernéra španielskej centrálnej banky Josého Luisa Escrivú sa viaceré z „modelovo najhorších“ scenárov ECB realizujú v reálnom čase. 1. Hospodárske riziká narastajú, clá USA […]
Menej ako 1 min. min.
Európska centrálna banka upozorňuje na zhoršenie hospodárskeho výhľadu eurozóny, pričom ako kľúčové negatívne faktory identifikuje rozširujúcu sa obchodnú vojnu medzi USA a Čínou, globálnu finančnú nestabilitu a oslabujúci globálny dopyt. Podľa guvernéra španielskej centrálnej banky Josého Luisa Escrivú sa viaceré z „modelovo najhorších“ scenárov ECB realizujú v reálnom čase.
1. Hospodárske riziká narastajú, clá USA považované za systémový šok
Escrivá pre Financial Times uviedol, že clá zavedené administratívou prezidenta Trumpa predstavujú „významný negatívny šok na ekonomickú aktivitu“, ktorého plné dôsledky sa ešte len začínajú prejavovať. Podľa dostupných informácií ECB aktualizuje svoje interné modely, ktoré naznačujú, že pôvodný odhad 0,5 percentuálneho bodu straty HDP v prípade obchodnej vojny bude nutné revidovať smerom nadol.
2. Euro ako alternatíva k doláru?
Guvernér Bank of Spain zároveň upozornil na klesajúcu dôveru v americký dolár ako rezervnú menu, čo považuje za šancu pre eurozónu zvýšiť svoju globálnu monetárnu relevanciu. Escrivá poukázal na faktory ako právny štát, fiškálna disciplína a stabilita inštitúcií ako výhodu eura v porovnaní s konfrontačnou menovou a obchodnou politikou USA.
Index dolára (DXY) klesol v dôsledku týchto očakávaní o 0,65 % na hodnotu 102,29, čím nadviazal na oslabenie z predchádzajúceho obchodného dňa.
3. Očakávané zníženie sadzieb napriek vnútornému nesúladu
Finančné trhy aktuálne započítavajú pravdepodobné zníženie sadzby ECB na 2,25 % počas zasadnutia 17. apríla. Išlo by o siedmu úpravu od júna 2024.
Zatiaľ čo väčšina predstaviteľov Rady guvernérov zníženie podporuje, rakúsky guvernér Robert Holzmann a prezident Bundesbanky Joachim Nagel naznačili určitý nesúhlas. Napriek tomu Nagel verejne deklaroval, že ECB „urobí svoj diel“ pre podporu stability eurozóny.
4. Inflácia: nižšia než očakávaná, riziko prechodu k dezinflačným tlakom
Napriek predpokladu, že obchodné clá spôsobia nárast cien, sa inflačné očakávania v eurozóne znižujú. Medzi hlavné dôvody patria:
- Pokles cien energií,
- Posilňovanie eura,
- Rastúce výnosy podnikových dlhopisov.
Výsledkom je znížený cenový tlak, ktorý môže oslabiť dopyt a investície. Predstavitelia ECB však upozorňujú, že transmisné mechanizmy menovej politiky sú stále funkčné a neexistuje akútna potreba zavádzať nové nástroje na podporu likvidity.
5. Fiškálna politika preberá iniciatívu
ECB dáva jasne najavo, že ďalšie ekonomické opatrenia musia pochádzať z fiškálnej oblasti:
- Nemecko uvoľnilo úverové limity pre obranu a infraštruktúru,
- EÚ pripravuje spoločný obranný fond financovaný dlhom,
- Očakáva sa, že fiškálne autority ponesú primárnu zodpovednosť za stabilizáciu ekonomiky.
Zároveň sa neplánuje obnovenie programu nákupu aktív (QE), pričom ECB umožní prirodzené doznievanie predchádzajúcich kôl nákupov, čím dôjde k postupnému znižovaniu súvahy.
Záver:
ECB čelí kombinácii vonkajších šokov, oslabujúceho rastu a dezinflačných tlakov, pričom reaguje opatrným uvoľňovaním menovej politiky. Smerovanie bude čoraz viac závislé od schopnosti EÚ využiť fiškálny priestor na podporu domáceho dopytu a infraštruktúrnych výdavkov.
Z dlhodobého hľadiska vzniká priestor pre euro ako globálny menový pilier, najmä ak sa dolár stane nástrojom obchodnej konfrontácie namiesto stability.
Príspevok Eurozóna čelí zhoršujúcej sa makroekonomickej situácii je zobrazený ako prvý na Kryptoblog24.
