Expertka: Ruská ambasáda na Slovensku je najaktívnejším zastupiteľským úradom z celej Európy

Ruská federácia tu dlhodobo vykonáva rôzne informačné operácie a zrejme sa jej na svoju stranu úspešne darí získavať rôzne dezinformačné zdroje. Vplyv majú však aj ďalšie kremeľské zdroje, napríklad agentúra News-Front či bývalá Russia Today. Hoci bola v Únii zablokovaná, máme informácie, že sa jej obsah darí šíriť aj naďalej, hovorí v rozhovore pre EURACTIV Slovensko šéfredaktorka Infosecurity.sk MICHAELA DUBÓCZI.

V rozhovore sa dočítate:

kto sú najväčší dezinformátori na Slovensku,
ako môže Európa pomôcť bojovať proti slovenskej dezinformačnej scéne,
prečo sú proruské naratívy na Slovensku také obľúbené,
čo môže občan urobiť, aby pomohol proti nim bojovať.

Michaela Dubóczi vyštudovala politológiu na Katedre politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde získala titul PhD. Je výskumníčkou v organizácii Adapt Institute, pod ktorú spadá aj portál Infosecurity.sk. Pôsobila ako editorka obsahu v rámci newsletteru o dezinformáciách Digital Infospace Security Initiative a ako analytička pre Strategic Policy Institute.

Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast:

EV 166/26/EPP, 7. ročník, č. 50/2024

Za posledného trištvrte roka sme tu v podstate mali volebný maratón. Slováci si prešli parlamentnými, prezidentskými, nedávno už aj európskymi voľbami, pričom dezinformácie boli bohato prítomné počas každej kampane. Ako sa vyvíjali dezinformačné naratívy, ktoré v nich politické strany používali?

Upozornila by som na tú podotázku, že dezinformácie sa objavovali práve v kampaniach a v rétorike samotných politických strán. Je zaujímavé na to upozorniť, keďže dezinformácie ako čistokrvné klamstvá, ktoré vieme jednoducho vyvrátiť a vnímame v nich aj nejaký úmysel ovplyvniť verejnú mienku, dnes už nepochádzajú len od rôznych dezinformačných aktérov na sociálnych sieťach alebo dezinformačných médiách. Sú už doménou rôznych politikov a kandidátov vo voľbách. Niektorí experti hovoria, že dezinformácie značne prenikajú do volebných kampaní a stávajú sa ich integrálnou súčasťou.

Ak by som mala zhrnúť naratívy, treba poznamenať, že ich bolo pomerne veľké množstvo. Nie je priestor venovať sa úplne do hĺbky všetkým. Odrazila by som sa od toho, že niektoré z nich sú v slovenskom informačnom priestore prítomné dlhodobo. Ide napríklad o skresľovanie Európskej únie a významu nášho členstva v Únii alebo v NATO. Ide tiež o strašenie LGBT propagandou, rôzne skresľujúce posolstvá, ktoré sa týkajú ekologických a rôznych ďalších tém, ktoré hýbu aj slovenskou spoločnosťou. Potom sú to niektoré témy, ktoré sa objavujú akoby ad hoc – teda sú v danom čase niečím zaujímavé a môžu taktiež ovplyvniť verejnú mienku.

Ak by sme sa pozreli napríklad na predvolebnú kampaň pred našimi troma poslednými voľbami, tak pomerne intenzívne vnímame napríklad dezinformačné naratívy alebo útoky, ktoré sa dotýkajú médií, mimovládnych organizácií a v súčasnosti už aj opozície. Je tam evidentná snaha prezentovať médiá alebo mimovládky ako nositeľov cudzích záujmov – sú vykresľovaní ako agenti a tie naratívy často nesú aj celkom silný konšpiračný náboj. Snažia sa tému prepájať s nejakým globálnym ťažením alebo sú tam rôzne konšpiratívne posolstvá.

Čo by som ešte vypichla spred parlamentných volieb – minulý rok sme robili výskum s Transparency International, kde sme sa zamerali na skúmanie tém, ktoré veľmi úzko súviseli s korupciou, so spravodlivosťou, s právnym štátom a rôznymi politickými a korupčnými kauzami. Tam sme si všimli, že práve ony boli v informačnom priestore dosť prevalentné a šírilo sa o nich aj celkom veľké množstvo rôznych klamstiev a misinterpretácií. Celkom do popredia smeroval naratív o údajnej „likvidácii opozície“ nejakou justičnou mafiou alebo liberálno-justičnou mafiou (v tom čase bol lídrom opozície Smer-SD, pozn. red.).

Tiež tu boli rôzne konšpiračné naratívy, ktoré sa snažili tvrdiť, že je tu nejaká sieť spriatelených aktérov, ktorí chcú zničiť stranu Smer. Okrem toho sme si v menšej miere všimli aj naratív o údajnej manipulácii volieb. To bolo celkom zaujímavé, keďže doposiaľ sme u nás takýto naratív prevalentný nemali. Dezinformační aktéri sa snažili vykresliť predvolebné prieskumy alebo samotné voľby ako nespoľahlivé, ľahko manipulovateľné a podobne. Opäť raz to sprevádzala rétorika, ktorá sa spájala s firmou ESET a rôznymi ďalšími subjektmi.

Áno, ten naratív o možnom manipulovaní volieb sa naozaj veľmi náhle rozšíril. A podobne náhle aj zmizol v momente, čo strany, ktoré o ňom hovorili, v parlamentných voľbách uspeli. Čo sa týka nedávnych eurovolieb, ktoré sme mali v júni, tak niektoré strany sa snažili vykresliť Úniu v negatívnom svetle. Napadá ti nejaký konkrétny príklad?

Bolo ich tam veľké množstvo, keďže sme mali voľby zamerané na témy, ktoré môžu nejakým spôsobom ovplyvniť naše členstvo v Európskej únii. Niektorí aktéri prepájajú EÚ s témami, ktoré sa jej vyslovene netýkajú alebo nie sú až také súvisiace. Podobne sa aj prezidentskému kandidátovi snažili vnútiť nejaké údajné kroky, ktoré plánuje alebo vraj chce po zvolení presadzovať.

Povedala by som však, že väčšinou si tí aktéri držali dve línie. Jedna bola tá, ktorú väčšinou presadzuje napríklad strana Republika a jej kandidáti. Ide o rôzne útoky, či už na LGBTI+ ľudí, médiá, zelené politiky Európskej únie a podobné menšie témy, ktorými sa snažia oživovať a udržiavať naratív o údajnom „diktáte Bruselu“ – teda o tom, že sa nám Únia vraj snaží nanucovať svoje politiky, ktoré my v skutočnosti nechceme a sú veľmi škodlivé.

Druhá línia sa úzko dotýka vojny na Ukrajine. To sme ešte nespomenuli, ale myslím, že toto bol „gamechanger“ pri prezidentských voľbách a aj teraz pri eurovoľbách, keďže to bola asi hlavná téma alebo nosný motív oboch volieb. Pri prezidentských voľbách sme vnímali kopírovanie naratívu, ktorý sme už videli v Českej republike. Išlo o snahu presvedčiť verejnosť, že jeden z kandidátov sa snaží Slovensko zatiahnuť do vojny na Ukrajine, a teda že naši synovia, otcovia či bratia pôjdu bojovať do tejto vojny. Tento naratív bol veľmi skreslený a manipulatívny. Podobne to bolo aj pri eurovoľbách, keď sa niektorí kandidáti snažili svoju stranu interpretovať ako tú jedinú, ktorá zaručuje a presadzuje mier. Iné strany podľa tejto ich rétoriky, naopak, chceli vojnu, presadzovali vojnové štváčstvo alebo líniu, ktorú vraj vedie aj Európska únia – ich slovami teda rozpínavosť, konflikt s Ruskom, maľovanie si terču na chrbát a podobne.

Vieme už na základe dát povedať, ktoré strany alebo politici šírili najviac takýchto klamlivých informácií?

To, čo odznie, sú iba moje názory alebo to, čo vnímam na základe monitoringov, ktoré pravidelne robíme v Infosecurity. Mávame aj taký dvojtýždenný newsletter, kde sledujeme, ktorí dezinformační aktéri sú na Slovensku najaktívnejší a ktorí získavajú najviac pozornosti. Sledujeme aj témy, v ktorých sa tie dezinformácie objavujú. Veľké množstvo týchto aktérov sú práve politickí predstavitelia. Objavujú sa tam aj menší aktéri na sociálnych sieťach. Najmä Telegram zastupuje celkom mnoho aktérov, ktorí zdieľajú problematický obsah, a niektorí z nich sú aj politici. Typicky je to Ľuboš Blaha, ale sú tu aj predstavitelia Republiky a rôzni ďalší.

Asi najviac zásadných dezinformačných naratívov, ktoré vieme veľmi ľahko identifikovať a vyvrátiť, sa objavuje u predstaviteľov strany Republika. Potom aj u SNS a strany Smer-SD, a v menšej miere by som povedala, že aj u strany Hlas-SD, keďže aj tam sa niekedy objavujú problematické motívy, rôzne nepodložené tvrdenia alebo konšpiračné naratívy.

Napríklad aj pred prezidentskými voľbami už predstavitelia tejto strany neváhali siahnuť po rôznych problematických posolstvách. Šlo napríklad o snahu prezentovať Petra Pellegriniho ako kandidáta mieru a Ivana Korčoka ako kandidáta vojny – okrem iného prostredníctvom dezinformačného plátku Extra plus, ktorý bol distribuovaný aj do slovenských domácností. Upozornila na to Transparency International. Alebo tu boli aj manipulácie rôznych obrázkov, kde bol zobrazený údajne „slovenský vojak“, ktorý pôjde narukovať na front, a rôzne podobné veci.

Pri politických stranách by som rada ešte upozornila na jeden faktor. Dnes už niektoré z nich, respektíve niektorí politici, sú evidentne dosť prepojení na dezinfoscénu aj prostredníctvom rôznych komunikačných kanálov a aktérov na sociálnych sieťach. Primárne ide o Telegram, ale aj Facebook a YouTube. Niektorí z dezinformačných aktérov, ktorí sa preslávili práve na týchto platformách, následne prenikli aj na kandidátne listiny politických strán. To sme videli pri SNS, ale aj pri Smere. Ten mal ako kandidátku do eurovolieb Juditu Laššákovú, ktorá je známa svojimi kontaktmi na Daniel Bombica, známeho pod pseudonymom Danny Kollár. Majú spolu dokonca aj občianske združenie DIR-Publikum. Toto je jeden z takých dobrých príkladov. Je to ale evidentné aj u Republiky. Ich kandidátka do eurovolieb bola plná rôznych mien, ktoré sú známe práve z dezinfoscény – napríklad Lívia Pavlíková (známa z portálu Kulturblog, pozn. red.) alebo Tibor Eliot Rostas (šéfredaktor časopisu Zem&Vek, odsúdený za hanobenie rasy a národa, pozn. red).

Najväčšou témou eurovolieb na Slovensku bol nepochybne atentát na premiéra Roberta Fica. Ako dezinformační aktéri reagovali na túto bezprecedentnú udalosť?

Spočiatku, keď sa ešte situácia vyvíjala – videli sme len to video (zo streľby, pozn. red.) a získavali informácie o tom, čo sa stalo –, tak dezinformační aktéri prvotne reagovali buď spochybňovaním, alebo sa snažili prepájať toho útočníka s ďalšími osobami. Boli tu hlasy, že išlo o aktivitu americkej CIA, ktorá sa snažila zapojiť Fica do svojej rozsiahlejšej akcie.

Taktiež sa objavili problematické tvrdenia aktérov, ktorí chceli danú udalosť prepájať s vojnou na Ukrajine. To je dôležité, lebo sa toho následne chytili aj členovia Smeru. Niektorí dezinformátori hovorili, že útočník mal buď ukrajinskú manželku, alebo že jeho manželka mala kontakty na Ukrajincov. Premiér Fico preto podľa nich bol cieľom útoku, pretože mal špecifické názory o vojne na Ukrajine. To potom zohralo aj celkom silnú úlohu v eurovoľbách. V kampani boli snahy vyobraziť Roberta Fica ako nejakého martýra, čo je pomerne populárne v posledných dňoch, keď sa toho chytajú práve jeho stranícki kolegovia. Aj Robert Fico tak trochu zneužil situáciu, podobne ako Ľuboš Blaha a niektorí ďalší, keďže sa ju snažia interpretovať ako výsledok napätia a nenávisti v spoločnosti, ktorá mala vyplývať z aktivity rôznych médií, mimovládok a aj opozície, primárne Progresívneho Slovenska.

Objavujú sa aj celkom jednoznačné posolstvá o tom, že PS sa má za to priamo zodpovedať. To vyslovil aj samotný Robert Fico vo videu, ktoré zverejnil po menšom zotavení sa. Je to vysokoproblematické, pretože k tomu nie sú kľúčové dôkazy. Zároveň to otvára dvere v spoločnosti pre rôzne ďalšie konšpiračné naratívy a utvrdzovanie sa v rôznych konšpiračných presvedčeniach.

Len dodám, že spojenie útočníka s Ukrajinou bolo veľmi paradoxné, keďže už je dokázané, že bol napojený na proruských Slovenských brancov. Daný strelec vôbec nemal jasný profil a z toho, čo vieme, sa zdá, že vo svojom hodnotovom zameraní dosť blúdil. Každopádne, Slovensko sa už stalo neslávne známe svojou obrovskou náchylnosťou k neovereným informáciám. Vidíš v blízkej budúcnosti nejaké vyhliadky na zlepšenie tejto situácie? Napríklad, má potenciál ju skrotiť Európsky akt o digitálnych službách?

Mám k európskym legislatívam pozitívny postoj. Myslím si, že sú jednak dobre nadizajnované a môžu mať význam, ak budú v praktickej rovine správne presadzované. Práve Európska únia má určite v rukách lepšie páky na to, aby potlačila veľké platformy a sociálne siete k tomu, nech možno efektívnejšie regulujú svoje prostredie. To môže zohrať veľmi dôležitú úlohu.

Na druhej strane sa obavám a snažím sa zhodnotiť, či už tieto pravidlá neprichádzajú trošku neskoro. Ako vidíme, v súčasnosti už máme dezinfoscénu takú rozbujnenú a napätie medzi ľuďmi a celkovú klímu v takom stave, že je spoločnosť veľmi polarizovaná. V prípade, že sa niektoré platformy budú snažiť tieto opatrenia zavádzať a na základe nich zablokujú niektorých aktérov alebo budú robiť rôzne iné regulácie, tak to môže byť interpretované aj ako určitý spôsob cenzúry či snahy umlčiavať týchto aktérov. Už sme to v minulosti videli pri niektorých konkrétnych príkladoch a neviem, či to opäť len nemôže nejako rozdúchať konflikt a polarizáciu.

Ľudia mnohokrát hovoria, že vo vlastných rodinách alebo medzi priateľmi majú niekoho, kto veľmi silno podľahol konšpiračným teóriám a dezinformáciám a dnes sa už ani nerozprávajú. Niektorí prerušili vzájomný kontakt a podobne. Čiže má to veľmi zásadný dosah aj na medziľudské vzťahy. Ak to bude pokračovať v takej intenzite ako doposiaľ, tak sa obávam, či tie európske pravidlá už nebudú implementované neskoro. Ako som vravela na začiatku, určite podporujem tieto legislatívy. Ide podľa mňa o správny krok a sama som zvedavá, ako to v praxi bude ďalej vyzerať.

Už sme tu spomenuli extrémistu Daniela Bombica, na ktorého sú momentálne vydané tri európske zatykače. YouTube mu tento mesiac zrušil jeho účet, ktorý mal vyše 80-tisíc odberateľov. V posledných rokoch sa tiež pamätáme na obdobnú situáciu pri zrušení účtov Kulturblogu, ale napríklad aj facebookových účtov Ľuboša Blahu a Rudolfa Huliaka. Ako na šírenie dezinformácií v minulosti vplývalo to, keď došlo k zrušeniu nejakého vysokosledovaného účtu, ktorý ich šíril?

Zaujímavá otázka. Na úvod by som povedala, že v prípade kanálov alebo účtov, ktoré dlhodobo šíria problematický obsah a porušujú pravidlá komunity či konkrétnej platformy, nevidím dôvod, prečo by mali naďalej fungovať. Ak sa v ich obsahu objavuje napríklad propagácia extrémizmu, nejakých konkrétnych extrémistických symbolov, propagácia násilia alebo glorifikácia nedemokratických režimov, v pravidlách komunity je to zakotvené ako niečo nevhodné a ako niečo, čo je potrebné odstrániť. Čiže to vnímam ako pozitívum.

Čo sa týka tých konkrétnych prípadov, keď boli obdobné účty alebo kanály odstránené, tak sa to podľa mňa trošku rôzni. Napríklad prípad Ľuboša Blahu – on síce prišiel o časť svojich sledovateľov z Facebooku, keď mu bol zrušený, ale stále je veľmi úspešný na Telegrame. Aktuálne tam má viac ako 40-tisíc sledovateľov a zároveň je stále schopný svoj obsah dostávať aj na iné platformy. Obchádza to napríklad tak, že jeho statusy sú preberané rôznymi ďalšími aktérmi, a to nielen na Telegrame, ale aj na Facebooku. Mnohokrát jeho statusy prezdieľava dokonca aj oficiálny profil strany Smer-SD. Vnímam to ako problematické, ale je ťažké nastaviť politiky alebo procesy tak, aby sa proti tomuto dokázalo nejakým spôsobom bojovať. Jeho statusy mnohokrát obsahujú rôzne dezinformácie, problematické posolstvá, rôzne útoky alebo vysmievanie sa konkrétnym ľuďom. Čiže je to akoby obchádzanie tých pravidiel. Darí sa to aj rôznym ďalším aktérom. Myslím, že aj Kulturblog teraz pôsobí na Telegrame.

Keď sa rozprávame o Dannym Kollárovi, tak ide o podobný prípad, aj keď u neho zrušenie YouTube kanálu mohlo byť o niečo problematickejšie. Mal tam okolo tých 80-tisíc sledovateľov, čo je pomerne vysoké číslo. Máme tiež priestor domnievať sa, že mu kanál poskytoval aj určité finančné prostriedky. Neviem odhadnúť, aké vysoké mohli byť, ale podľa jeho reakcií, keď svojim fanúšikom odpovedal ironicky až útočne, ho to pravdepodobne minimálne rozladilo. Muselo to preňho teda byť zásadné. Zároveň vysielal posolstvo, akoby sa tomu zrušeniu účtu vysmieval, keďže stále pôsobí na Telegrame. Tam je regulácia zatiaľ v nedohľadne, keďže táto platforma funguje úplne iným spôsobom.

Stále má k dispozícii rôzne ďalšie platformy, kde vie získavať ohodnotenie finančného charakteru. Má napríklad platformy Rumble a Odysee, kde ponúka rôzne služby. Potom má už spomínané občianske združenie, z ktorého sa tiež dajú získavať nejaké prostriedky, ak ľudia darujú dve percentá z dane. A pomerne často zverejňuje svoje číslo účtu na to, aby ho jeho fanúšikovia nejakým spôsobom dotovali alebo mu finančne pomáhali. Čiže tie nástroje má stále v rukách. Možno je už len v menšej pozornosti tých ľudí, keďže už reálne nepôsobí na tom YouTube, ktorý je stále vnímaný ako pomerne etablovaná a vhodná platforma na zdieľanie obsahu.

Okrem toho, že Slovensko je známe tým, že vo veľkom podlieha dezinformáciám ako takým, tak špeciálne podlieha ruskej propagande. Vedia to o nás aj v zahraničí. Napríklad takto pred rokom české tajné služby varovali pražskú vládu, že v Česku hrozí „slovenský model“. Tajné služby varovali, že ruská propaganda by mohla chcieť „využiť postupy a zdroje, ktoré sa ukázali byť úspešné na Slovensku“, aj v Česku. Ako to, že sú tu proruské naratívy také populárne?

Viem to trošku skratkovite zhrnúť a dotknúť sa konkrétnych typov aktérov. Na úvod by som poznamenala, že prítomnosť prokremeľských naratívov je tu už pomerne dlhodobá. Hovorí sa, že od roku 2014, teda po anexii Krymu, akcelerovala výraznejším spôsobom. Určite tu spolu s rôznymi pozitívnymi sentimentmi voči Rusku bola prítomná aj predtým, ale od tohto obdobia tu sledujeme omnoho výraznejšiu kampaň rôznych prokremeľských informačných zdrojov.

Jednak treba povedať, že Ruská federácia tu dlhodobo vykonáva rôzne informačné operácie, šíri dezinformácie a pravdepodobne sa jej celkom úspešne darí získavať na svoju stranu rôzne dezinformačné zdroje – také tie proxy zdroje, ktoré sú vlastnené niekým v domácom prostredí. Na mysli mám rôzne dezinformačné médiá. Spomeňme napríklad Bohuša Garbára z Hlavných správ, ktorý na videozázname preberal peniaze od ruského vojenského pridelenca. To je iba jeden z najvypuklejších prípadov. Keď máme na mysli ruský vplyv, určite nám pri dezinformačných médiách napadne aj príklad Tibora Eliota Rostasa, ktorý si na Ruskú ambasádu taktiež išiel pýtať peniaze na svoju činnosť alebo na činnosť svojho časopisu Zem&Vek. Aj rôzni ďalší takto motivovaní jednotlivci môžu napomáhať prokremeľskej propagande. Niektorí z nich môžu byť neskôr angažovaní v politickom prostredí. Aj v tomto máme pomerne dosť rôznych príkladov.

Pre ruskú propagandu je určite veľmi dôležité oživovanie mýtov alebo spomienkového optimizmu. Dlhodobo je tu presadzovaný obraz Ruska ako nejakého mierotvorcu aj s ohľadom na úlohu Červenej armády v druhej svetovej vojne. To je neustále kladené do popredia. Všímame si to ako hlavný motív napríklad v aktivite motorkárskeho gangu Brat za Brata, ktorý má napojenie na ruských Nočných vlkov. Toto združenie aj jeho líder Matúš Alexa napríklad veľmi aktívne prezentujú rôzne prokremeľské naratívy, sovietsku symboliku, ale aj fyzicky sa objavujú na rôznych pietnych akciách, ktoré si pripomínajú Červenú armádu a jej obete. Snažia sa glorifikovať Rusko, ale aj s tými líniami spomienkového optimizmu a historických motívov.

Potom sú tu také zdroje, ako je Kremeľská informačná agentúra News-Front, ktorá sídli na Kryme a produkuje prokremeľské obsahy a propagandu v rôznych európskych jazykoch. Celkom úspešne ich v posledných rokoch preklápa do európskeho priestoru a do rôznych národných štátov. Keďže má aj slovenskú mutáciu, tak jej obsah býva preberaný aj slovenskými zdrojmi. Okrem iných je takým najaktívnejším informačný zdroj Slovanské noviny, ktorý to preberá pomerne často. Popravde neviem, či to naďalej pokračuje aj teraz, ale minimálne pár mesiacov dozadu sme to ešte evidovali.

Rada by som spomenula ešte RT, bývalú Russia Today. RT bola síce v priestore Európskej únie po rozpútaní vojny na Ukrajine zablokovaná, ale máme informácie, že sa jej naďalej darí jednotlivé obsahy dostávať do európskeho priestoru vďaka rôznym proxy aktérom. Proxy aktérmi sú buď rôzne zrkadlové stránky, teda také falošné webstránky, ktoré sa tvária ako etablované dôveryhodné médiá a môžu mať aj podobné názvy. Potom sú to rôzne agregátory alebo stránky, ktoré sa tvária, že sa venujú lifestylovým témam, zdravému životnému štýlu alebo spiritualite, a niekde medzi tým obsahom v kategóriách politiky a spravodajstva šíria aj rôznu prokremeľskú propagandu. Podľa nedávneho výskumu German Marshall Fund, Amsterdamskej univerzity a Inštitútu pre strategický dialóg bolo v roku 2023 v Európe publikovaných minimálne tritisíc odkazov na 316 doménach s obsahom identickým alebo takmer identickým RT. To nám jasne dokladuje, že šírenie obsahu z tohto média naďalej pokračuje a že sa mu veľmi pekne darí obchádzať zákazy Európskej únie. Aj to je jedným z problémov.

Ako so šírením kremeľskej propagandy na Slovensku súvisí nadpriemerná aktivita Ruskej ambasády v Bratislave?

Ruské veľvyslanectvo na Slovensku môžeme jednoznačne priradiť k problematickým zdrojom, ktoré sa oficiálne tvária, že sa snažia len propagovať nejaké krásy Ruska, myšlienky o veľkom Rusku a podobne. Preberajú oficiálne vyjadrenia politikov, a teda sa tvária, že nejde o nič problematické. V skutočnosti sú tie posolstvá často aj klamlivé, propagandistické a je ich veľmi značné množstvo.

Ruské veľvyslanectvo do veľkej miery zahlcuje informačný priestor, primárne svoju facebookovú stránku, kde má približne 68-tisíc sledovateľov. V porovnaní s ostatnými zastupiteľskými úradmi na Slovensku Ruská ambasáda dlhodobo dosahuje najvyšší počet príspevkov. Máme dáta z International Republican Institute, ktorý pravidelne monitoruje aktivity ruských a čínskych ambasád v Európe. Zameriava sa iba na Facebook, ale tam je to v súčasnosti asi aj tak najzjavnejšie. Z toho vyplýva, že práve Ruská ambasáda na Slovensku je najaktívnejším zastupiteľským úradom pôsobiacim v hociktorom európskom štáte. Čiže naprieč celou Európou je práve tento zastupiteľský úrad najviac aktívny.

Okrem Ruska pôsobí v informačnom priestore zvláštnym spôsobom aj Budapešť. Portál Politico poukázal na to, že aktéri Orbánovej vlády pred terajšími eurovoľbami investovali priam rekordné sumy do reklám na Google. O čo ide a čo tým Maďarsko sleduje?

Podľa dát, ktoré uvádza portál Politico, premiér Viktor Orbán a jeho strana Fidesz si platili predovšetkým reklamy na Google, ale aj na platformách Meta, Facebook a Instagram. V porovnaní so všetkými ostatnými politickými stranami v Európskej únii si na týchto platformách kúpil najviac reklám práve Fidesz. V tomto ohľade vnímame vyššiu motiváciu daného politického lídra a jeho politickej strany dostať sa do pozornosti publika na sociálnych sieťach.

Z analýzy portálu Politico vyplývalo, že aj rôzne ďalšie strany – krajne pravicové a rôzne pronárodné strany – si v Maďarsku tiež platili priestor na rôzne reklamy, zväčša na Google a YouTube. Tie posolstvá, ktoré sa tam objavovali, boli väčšinou spojené s antiimigračnou politikou alebo šlo aj o rôzne útoky na politických oponentov. Tiež sa ohradzovali proti podpore Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii, či už zo strany Bruselu, alebo samotného Maďarska.

Povedala by som, že menšie politické strany, ktoré získajú v informačnom priestore celkovo menej priestoru, už nemajú inú možnosť, ako si taktiež platiť túto reklamu. Viktor Orbán totiž získava mnohonásobne viac priestoru a už nie je možnosť, ako ho v tomto prekonať.

Čo by si odporučila občanovi, ktorý vníma, že dezinformácie sú tu obrovský problém a chcel by voči nim zakročiť? Čo by mohol začať robiť napríklad na internete?

Túto otázku dostávame v Infosecurity celkom často. Tá odpoveď je dvojaká. Jednak majú ľudia nástroje na to, aby sa nejakým spôsobom sami aktivizovali a zapojili. Napríklad, ak radi píšu alebo chcú nejako podporiť niektoré občianske združenie alebo iniciatívu, ktorá už toto robí, tak sa môžu zapojiť do ich činností. V tomto zmysle mi napadá Demagóg.sk aj Infosecurity.sk, Slovenskí elfovia alebo podobné platformy. Prípadne môžu dať týmto organizáciám a médiám tipy na spracovanie nových tém. Podľa mňa by mal byť priestor pre zvyšovanie odolnosti a boj proti rôznym mýtom a dezinformáciám aj na úrovni médií. Takže toto je tiež cesta.

Ak sa ľudia nechcú zapojiť osobne, môžu finančne podporiť rôzne združenia. Povedala by som, že to osobné zapojenie sa je o niečo náročnejšie. Nielen preto, že ľudí oberá o čas. Popravde si to vyžaduje aj pomerne veľkú mentálnu odolnosť a schopnosť zmieriť sa s tým, čo v tom informačnom priestore nachádzame. My robíme pravidelný monitoring a stretávame sa s takým množstvom nenávistných prejavov, rôznych toxických útokov, klamstiev, dezinformácií a osočovania, že ak je niekto trošku mentálne slabšie vybavený, tak nemusí byť ochotný toto vykonávať po dlhý čas. Čiže by som upozornila ľudí, že si treba dávať pozor aj na svoje mentálne zdravie a kapacity.

Nuž a nakoniec, dá sa zapojiť aj písaním komentárov k rôznym klamlivým útočným príspevkom. Ak sa však ľudia nebudú chcieť zapojiť v online priestore, môžu pomôcť veci tým, že sa pokúsia rozprávať s ľuďmi vo svojom okolí, ktorí podľahli konšpiračnému alebo dezinformačnom mysleniu a sú schopní veriť rôznym klamom. Ak nám na tých ľuďoch záleží a sme stále ochotní venovať im svoj čas a energiu, tak by bolo určite dobré s nimi hovoriť.