Európska komisia uvažuje o zlúčení poľnohospodárskych fondov s ostatnými eurofondami. O objeme peňazí by tak nerozhodovala EÚ ale štát. Farmári by sa mohli stať rukojemníkmi dobrej vôle slovenských politikov – podobne ako v pláne obnovy, kde sa žiadnych peňazí nedoč<a href="https://kalirecords.sk/koncerty/“ title=“kali“>kali. Poľno Brief je pravidelným komentovaným súhrnom vybraných správ, štatistík a udalostí z európskeho a […]
6 min.
Európska komisia uvažuje o zlúčení poľnohospodárskych fondov s ostatnými eurofondami. O objeme peňazí by tak nerozhodovala EÚ ale štát. Farmári by sa mohli stať rukojemníkmi dobrej vôle slovenských politikov – podobne ako v pláne obnovy, kde sa žiadnych peňazí nedoč<a href="https://kalirecords.sk/koncerty/“ title=“kali“>kali.
Poľno Brief je pravidelným komentovaným súhrnom vybraných správ, štatistík a udalostí z európskeho a zo slovenského agropotravinárskeho sektora.
Neistota poľnohospodárov
Hoci sa zdá, že sa po minuloročných protestoch a následných ústupkoch Európskej komisie nálady v agrosektore ukľudnili, už čoskoro sa môžu znova
Medzi farmármi rastie neistota, ktorá je často predzvesťou traktorov v uliciach. A európski poľnohospodárski predáci ich už aj opatrne avizujú. Dôvodom je plánovaná reforma Viacročného finančného rámca, teda dlhodobého rozpočtu EÚ.
Čoho sa obávajú?
Málo peňazí. Dá sa chápať prečo.
Do poľnohospodárskej politiky dnes ide zhruba tretina eurorozpočtu, čo je na sedem rokov skoro 390 miliárd eur. Jej význam v európskych financiách je každým rozpočtovým obdobím nižší a bude to pravdepodobne tak aj teraz. Je to hlavne preto, že EÚ hľadá, kde sa dá, zdroje na nové priority a teraz hlavne na obranu a bezpečnosť.
No tento scenár dáva tušiť aj vyhýbavá komunikácia zástupcov Európskej komisie. Pred eurovoľbami by si o škrtoch v agrodotáciích netrúfol hovoriť nikto, dnes už ich nikto nevie vyvrátiť, vrátane Európskej ľudovej strany, ktorá sa označuje za „stranu farmárov“ a obsadila Christophom Hansenom kreslo agrokomisára. Alebo aj explicitne hovoria o škrtoch.
Vyberáme napríklad z čerstvého rozhovoru s českým europoslancom za ľudovcov Tomášom Zdechovským. „Už im (farmárom) nemôžeme kupovať traktory alebo kombajny. Musíme viac tlačiť na to, aby poľnohospodári vzali zodpovednosť do vlastných rúk,“ hovorí v našom podcaste.
Nový superfond. Ešte nervóznejší sú farmári z jedného z rozpočtových scenárov, ktorý zvažuje eurokomisia. Ten spája viacero európskych fondov a programov vrátane dvoch najväčších: kohéznu a poľnohospodársku politiku. Najväčšie európske agrozdruženie Copa-Cogeca listami, tlačovými správami a najnovšie aj hrozbou protestov dáva Komisii vedieť, že to je pre sektor úplne neprijateľné.
Peniaze za reformy. S tým súvisí ďalšia obava. Snahou európskej komisie zrejme tiež bude naviazať čerpanie európskych peňazí na plnenie štrukturálnych reforiem. Podobne ako v Pláne obnovy EÚ.
Slovensko ako modelový príklad. Reakcie zo slovenského agrosektora sú rovnaké. SPPK, najväčšia slovenská agrokomora, ako pre EURACTIV Slovensko hovorí jej predseda Andrej Gajdoš, tento krok zásadne odmieta. „Bolo by to vlastne zrušenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky,“ tvrdí.
Farmári by sa tak stali rukojemníkmi vlády, ktorá by práve bola pri kormidle. „Členský štát by totiž rozhodoval, koľko peňazí pre sektor vyčlení,“ vysvetľuje Gajdoš, čo roľníkom vadí najviac. V pobaltských krajinách sa podľa neho farmári boja, že ich peniaze vlády dajú na zbrojenie.
Obavám našich farmárov sa nemôžeme čudovať. Poľnohospodárstvo malo vždy ďaleko od politických priorít slovenských vlád. Oproti iným krajinám sektor dostáva malú podporu zo štátneho rozpočtu. No najviac sa to dá pochopiť pri pohľade na slovenský plán obnovy.
Aj tam štát dostal pomerne voľnú ruku, ako využije viac ako šesťmiliardový krízový balík. Agrosektor z neho dostal „jednu veľkú nulu“. Mohlo by tak dopadnúť znova? „V extrémnom prípade áno,“ myslí si Gajdoš.
Zároveň by sa farmári mohli len modliť, aby vláda splnila reformy a míľniky, ktoré sľúbila. Pretože ak nie, európsky peňazovod by sa mohol zatvoriť aj im. Aj tu plán obnovy ukazuje, že to v prípade Slovenska vôbec nie je nepredstaviteľný scenár.
Množstvo peňazí zo superfondu vyčlenených pre farmárov by sa v jednotlivých krajinách určite zásadne rôznilo. Produkčné nožnice by sa tak medzi európskymi agrosektormi ešte viac rozšírili. Je skoro jasné, na ktorej strane by bol ten slovenský.
Chlieb soľ a hmyz
Slovenské pekárstvo zrejme zažíva zlaté časy. Pekári, cukrári a cestovinári sa nedávno stretli na Donovaloch, kde sa rozprávali, čo ich trápi a ako ďalej. A vyzerá to tak, že po dlhej dobe nie je najväčším problémom rast nákladov, zdražovanie potravín, či nedostatok pracovnej sily. V komunikácii zo stretnutia mali na srdci niečo iné.
V prijatom uznesení verejnosť informujú, že „absolútne odmietajú akékoľvek pridávanie hmyzu do svojich výrobkov“. Podľa šéfa zväzu Milana Lapšanského sa na tom členovia zhodli jednomyseľne a dodal, že „nemienia overené receptúry dopĺňať o žiadne prášky z červov ani iného hmyzu“.
Teraz sa k nim pridali aj mlynári. „Nevidíme dôvod, aby sme do slovenskej múky pridávali larvy červov, ale ani kobylky či svrčky,“ hovorí generálny sekretár Slovenskej spoločnosti mlynárov. A je to opäť Milan Lapšanský.
Dobre.
Z tónu správ, ktorý zapadá do kontextu slovenskej diskusie na túto tému, bolo jasné, čo si z nich zoberie slovenský divák: EÚ nám káže jesť hmyz, no my sa nedáme.
Keby to aj nebol zámer, presne tak ho pochopili užívatelia sociálnych sietí, ku ktorým sa správa dostala cez „alternatívne médiá“, ale aj tlačové agentúry.
„Neurobia nič. Príde rozkaz z únie a budú poslúchať ako všetci ostatní,“ reaguje na pekárov napríklad pani Jolana. Podobných reakcií sú desiatky.
Používať hmyz pri výrobe koláčov alebo špagiet nie je žiadna povinnosť a skoro určite nikdy ani nebude. V tomto článku vysvetľujeme, ako to v skutočnosti je.
Množina vecí, ktoré môžu ale nemusia slovenskí pekári robiť, je vlastne nekonečná. Podobnú informačnú hodnotu by mala tlačová správa o tom, že odmietajú vianočky zapletať do štvorbokého ihlana alebo že nebudú robiť kotúľ vzad pred každým zarobením kysnutého cesta.
Iste, rovnako tak je ich právo proaktívne komunikovať zákazníkom, že o hmyzie prídavky záujem nemajú, no bolo by vítané, keby verejnosti nepodsúvali, že ich k tomu núti EÚ, reťazce, alebo „enviroaktivisti“, lebo nič z toho sa nedeje.
Medzi riadkami uznesenia sa zároveň dá nájsť aj časť odpovede na to, prečo slovenské potravinárstvo prešľapuje na mieste.
O hmyze v jedle Európska únia nehovorí z nudy, ale preto, že sa v iných členských krajinách našiel niekto, kto si všimol v potravinárskom priemysle buď problém (ekologická stopa produkcie bielkovín) alebo príležitosť (hlad po nemäsových bielkovinách), spustil výskum, zainvestoval do chovu a výroby a požiadal európske inštitúcie, aby mu to dovolili predávať. Hovorí sa tomu inovácie a aj v potravinárstve robia rozdiel medzi úspechom a stagnáciou.
U nás sa stále spoliehame, že si svet konečne všimne, že „chlieb zo slovenskej múky so soľou je symbolom pohostinnosti Slovenska“, ako v tlačovej správe veria mlynári.
Dve zaujímavé správy z Česka:
Český ústavný súd rozhodoval o dotáciách. Českej opozícii sa nepáči dotačná podpora pre malé farmy a tak sa obrátila na ústavný súd s návrhom, aby ju zrušila. Ide o takzvanú redistributívnu platbu, ktorá sa vypláca nad rámec štandardných hektárových dotácií len na určitý počet hektárov. Redistributívna platba je jedným z nástrojov, ktorý má v agropolitike EÚ, platnej od roku 2023, presmerovať viac dotácií od veľkých fariem k malým.
Podľa sťažovateľov tento typ podpory diskriminuje družstevníkov. Ústavný súd ale návrh odmietol s tým, že ide o politickú otázku. „Nastavenie konkrétnych parametrov hospodárskeho systému je vecou politickej reprezentácie, nie ústavného súdu,“ konštatoval súd.
Platba je povinná a platí aj na Slovensku. Na prvých sto hektárov dostane každý farmár okrem klasických priamych platieb aj platbu 80 eur. Od 100 do 150 hektárov je to potom ďalších 40 eur na hektár. Celý nález súdu nájdete tu.
V Česku diskutujú, ako ďalej. Znie to ako správa z iného sveta, ale hneď na druhom brehu Moravy vedú diskusiu, ako by malo vyzerať poľnohospodárstvo po roku 2030. České agroministerstvo ešte vlani uverejnilo Stratégiu 2030+ pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ktorá okrem iného chce posilniť malé a stredné farmy a definuje, čo a koľko by odvetvie malo pestovať a chovať. Okrem toho je to základ pre pozíciu Česka do európskych rokovaní o smerovaní agropolitiky EÚ.
Dokonca sa tam stávajú situácie, kedy sa minister ocitne v jednom štúdiu so zástupcami hlavných agrozdružení, s ktorými sa rozpráva, či je jeho plán pre sektor dobrý alebo nie. Tí mu zväčša hovoria, že nie, vďaka čomu sa dá naprávať a zlepšovať.
Plán a diskusia – dve slová, na ktoré sa v slovenskom poľnohospodárstve už skoro úplne zabudlo.
The post Farmári sa boja druhého plánu obnovy appeared first on euractiv.sk.
