
Obchodná dohoda EÚ-Mercosur, ktorá polarizuje členské štáty a európske inštitúcie, názorovo rozdeľuje aj slovenských europoslancov. Spoločne varujú pred negatívnym vplyvom na farmárov a záplavou menej kvalitných potravín. Ľudovít Ódor ale pripomína, že pomôže slovenským automobilkám, Branislav Ondruš upozorňuje na jej ekologické dopady.
Európska únia vstupuje do záverečnej fázy rokovaní o obchodnej dohode s obchodným blokom Mercosur, teda zoskupením štyroch juhoamerických štátov: Brazílie, Argentíny, Uruguaja a Paraguaja.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vo štvrtok (5. decembra) pricestovala do Uruguaja, kde sa koná summit Mercosur. Podľa všetkého tak obe strany dohodu podpíšu už v najbližších hodinách. Potvrdil to aj odkaz von der Leyen zo sociálnej siete X, kde napísala, že dohoda už je v cieľovej rovinke.
Dohoda má zvýšiť obchodnú výmenu a investície medzi EÚ a blokom Mercosur. Jej cieľom je odstrániť bariéry, ktoré obchodu bránia a znížiť alebo zrušiť clá na širokú paletu výrobkov z jednej aj druhej strany.
Dohoda v priebehu desaťročného prechodného obdobia plne liberalizuje viac ako 90 percent obchodu na oboch stranách. V prípade jej uzatvorenia by išlo o najväčšiu zónu voľného obchodu na svete: pokrývala by viac ako 780 miliónov ľudí a štvrtinu svetového HDP.
Mandát na uzatvorenie dohody má Európska komisia. Jej výsledný text ale bude okrem členských štátov schvaľovať aj Európsky parlament. Slovenských europoslancov a europoslankýň sme sa preto pýtali na ich postoj k obchodnej dohode.
Konkrétne naše otázky zneli nasledovne:
Podporujete uzatvorenie obchodnej dohody EÚ-Mercosur? Ak áno/nie, tak prečo? Aké výhody/nevýhody by podpis tejto dohody priniesol EÚ alebo Slovensku?
Tu sú ich odpovede:
Ľudovít Ódor (Progresívne Slovensko. Renew Europe)
„Áno (ale)“

Pre malé krajiny EÚ orientované na export je dôležité a želateľné rozvíjať s týmto regiónom ekonomické a obchodné vzťahy. V krajinách Mercosuru evidujeme okolo 30 000 našich krajanov a máme rozbehnuté aj projekty týkajúce sa zelených investícií a inovácií v oblasti softvéru.
Pre Slovensko sú z tohto regiónu zaujímavé aj väčšie trhy, ktoré dovážajú autá vyrobené automobilkami zo Slovenska. Na druhej strane, dohoda o voľnom obchode musí byť kvalitná a nesmie podliezať európske štandardy v oblasti ochrany životného prostredia, práv pracujúcich, či zachovania pôvodných ekosystémov.
My europoslanci by sme tiež mali zabezpečiť, aby potraviny z týchto krajín spĺňali naše zdravotné a bezpečnostné požiadavky, aby sme chránili zdravie ľudí a našich farmárov pred neférovou súťažou.
Branislav Ondruš (Hlas-SD, nezaradený)
Nejasné

Ako člen výboru pre medzinárodný obchod som sa zúčastnil na diskusii týkajúcej sa obchodnej zmluvy so skupinou juhoamerických krajín združených – MERCOSUR. Rokovania prebiehali za zatvorenými dverami, čo znamená, že obsah získaných informácií nie je možné zverejniť. Paradoxne sme sa však nedozvedeli nič konkrétne.
Skutočné rokovania vedú vyjednávači, pričom nie je jasné, či zastupujú záujmy európskych občanov. V tomto kontexte oceňujem prístup designovaného komisára Maroša Šefčoviča, ktorý prisľúbil, že návrh zmluvy bude prechádzať spoločne s nami odsek po odseku. Avšak spôsob, akým sa k tejto problematike postavil jeho predchodca, naznačuje, že proces schvaľovania môže trvať dlhé mesiace, vzhľadom na nedostatok priebežných informácií.
Mojou prioritou je zabrániť prijatiu dohody, ktorá by umožnila masívny dovoz lacného mäsa, ako sú kurčatá z Argentíny či hovädzie z Brazílie. Takáto dohoda by mohla neúmerne poškodiť slovenských poľnohospodárov a uvrhnúť ich do ešte vážnejšej krízy.
Preto intenzívne komunikujem so zástupcami tohto sektora a budem spolu s nimi analyzovať návrh zmluvy krok po kroku. Zároveň chcem upriamiť pozornosť na environmentálne dôsledky zvýšeného obchodu, akými sú nárast emisií CO2 či potenciálne ekologické riziká spojené s prepravou tovaru cez Atlantický oceán.
Otázkou zostáva, prečo by sme mali podporovať import produktov, ktoré dokážeme vyprodukovať vlastnými silami, keď sa tým zbytočne zaťažuje naša planéta a oslabuje domáca ekonomika.
Michal Wiezik (Progresívne Slovensko, Renew Europe)
„Nie“

V súčasnej podobe uzatvorenie obchodnej dohody nepodporujem. Jej pravidlá naďalej umožňujú poškodzovanie životného prostredia, porušovanie práv domorodých obyvateľov a ničenie prírodných ekosystémov v rozpore s európskymi štandardmi. Navyše stavia našu domácu farmársku produkciu proti lacným dovozom nezaťaženými našimi reguláciami, čím ich vystavujeme neférovej súťaži.
Na prijatie dohody je preto potrebné odstrániť dvojité štandardy. Všetci, ktorí chcú dovážať svoje produkty do EÚ, tak musia robiť buď na základe vysokých štandardov, ktoré uplatňujeme alebo by mala byť ich produkcia zaťažená dodatočnými dovoznými clami.“
Erik Kaliňák (Smer-SD, nezaradený)
Nejasné

Pripravovaná dohoda medzi EÚ a krajinami Mercosur je jedinečnou predovšetkým, čo do pokrytia. Bude sa týkať 700 miliónovej populácie a bude pokrývať krajiny s takmer 25 percent svetového HDP. Jej cieľom je eliminovať obchodné bariéry, čím sa podnikom na oboch stranách uľahčí vývoz tovaru.
Mohlo by sa zdať, že dohoda je vítaný element. No, je tu ešte viacero otázok, ktoré treba zodpovedať a viacero rizík, ktoré treba mať na pamäti a vedieť ako im úspešne čeliť. Napríklad, dohoda nesmie mať likvidačné účinky na žiaden sektor v EÚ. Preto, nemôžeme so založenými rukami čakať kým na základe dohody EÚ zaplavia poľnohospodárske produkty z krajín, ktorým výrobcovia v EÚ nebudú môcť konkurovať.
Nemôžeme ani dovoliť vstup komodít do priestoru EÚ, ktoré nebudú spĺňať nároky vyžadované od výrobcov v EÚ. Príkladom môže byť aj nedávne zistenie Európskej komisie, že exportéri hovädzieho dobytka z Brazílie používajú v EÚ dlhé desaťročia zakázaný rastový hormón. O to viac musíme byť dôslední a nedovoliť, aby sa dohoda akokoľvek umožnila ohrozenie zdravia občanov EÚ.
Pozitívnym a vítaným elementom dohody je nepochybne rozvoj obchodu. Z pohľadu Slovenska je to hlavne otvorenie nového trhu pre automobilový priemysel, ktorý je z nášho pohľadu kľúčovým. Rovnako pozitívne dohodu vníma aj farmaceutický priemysel EÚ.
Naopak, negatívnym elementom sú už zmienené obavy poľnohospodárov EÚ, ktorí budú len ťažko konkurovať svojim kolegom z krajín Mercosur.
Negatívne sa pozerám aj na to, ako sú nastavené štandardy pre poľnohospodársku výrobu v krajinách Mercosur, ktoré vo viacerých aspektoch nezodpovedajú tým v EÚ, čím jednak umožňujú lacnejšiu výrobu v krajinách Mercosur, no súčasne sú hrozbou pre zdravie občanov EÚ.
Milan Uhrík (Republika, Európa suverénnych národov)
„Nie“

Dohodu EÚ-Mercosur v hlasovaní nepodporíme, pretože bola dohadovaná za mimoriadne netransparentných a zvláštnych podmienok a prináša veľké riziká najmä pre našich farmárov.
Túto dohodu pretláčajú najmä veľké priemyselné štáty, ktoré by chceli do Južnej Ameriky vyvážať automobily a techniku, pričom na oplátku by sa európsky trh mal ešte viac otvoriť pre juhoamerické poľnohospodárske produkty, ktoré majú nižšie kritériá kvality ako európske.
Všeobecne takéto širokospektrálne otváranie európskeho trhu nepovažujeme za správne, a za lepšie riešenie považujeme užšie profilované obchodné zmluvy.
Monika Beňová (Smer-SD, nezaradená)
„Nie“

Obchodná dohoda EU-Mercosur predstavuje veľkú hrozbu pre európskych producentov, najmä v čase hospodárskeho poklesu. Poľnohospodári čelia rastúcim nákladom kvôli vysokým cenám energie a pre-regulovanému trhu. Do veľkej miery sú to pokusy narušiť veľkovýrobu a implementovať prísne enviromentálne opatrenia, ktoré zvyšujú výrobné náklady. Naproti tomu poľnohospodári v Južnej Amerike môžu produkovať za omnoho nižšie náklady vďaka lacnejšej pracovnej sile a menej nákladnej infraštruktúre a disproporčne nižšiemu regulačnému zaťaženiu.
Zníženie ciel a obchodu v rámci tejto dohody by viedlo k nárastu lacnejších juhoamerických produktov na európskom trhu, čo by mohlo vážne ohroziť konkurencieschopnosť európskych farmárov. Aj keď nie sme proti otvoreniu tejto témy v budúcnosti, momentálne nie je správny čas na implementáciu tejto dohody. V súčasnej hospodárskej situácii by mohla ešte viac ohroziť európskych farmárov, destabilizovať trhy a prehĺbiť ekonomickú krízu v poľnohospodárstve v EÚ.
