
Slovensko má v nadchádzajúcom rozpočte Európskej únie na roky 2028 až 2034 navrhnutú alokáciu na úrovni takmer 20 miliárd eur. Ide o sumu, ktorá prevyšuje objem prostriedkov pridelených v aktuálnom programovom období končiacom v roku 2027.
Po stretnutí s eurokomisárom pre rozpočet Piotrom Serafinom to na brífingu potvrdil predseda vlády Robert Fico, ktorý rokovania o historicky najväčšom rozpočte Únie v celkovej výške dvoch biliónov eur označil za mimoriadne náročné.
Premiér ocenil, že post eurokomisára zastáva Piotr Serafin, známy z pôsobenia vo vláde Donalda Tuska. Podľa Fica ako Poliak rozumie reáliám v postkomunistických krajinách jednoduchšie, než sa očakáva od partnerov zo západnej časti Únie.
„V tomto duchu sa dnes niesol aj veľmi vážny rozhovor o príprave rozpočtu Európskej únie na roky 2028 až 2034,“ skonštatoval predseda vlády.
Napriek tomu, že vláda víta navýšenie celkového rozpočtu na dva bilióny eur, Fico predstavil viacero zásadných výhrad. „Máme však určité výhrady a tie sa predovšetkým dotýkajú politiky súdržnosti alebo kohézie,“ uviedol.
Menej peňazí na vyrovnávanie regiónov
Kritickým bodom pre slovenskú vládu zostáva politika súdržnosti, teda mechanizmus určený na zmenšovanie regionálnych rozdielov. Fico varoval pred škrtmi v tejto oblasti. „Ak sa bavíme o tejto kohéznej politike alebo peniazoch, ktoré majú byť určené na kohéznu politiku… tak musím skonštatovať, že Komisia navrhuje menej peňazí,“ vyhlásil premiér.
Vláda preto plánuje koordinovať svoj postup v rámci neformálnej skupiny „priateľov kohézie“. „Budeme spoločne tlačiť na Európsku komisiu, aby kohézia, odstraňovanie rozdielov, nebol hlavný porazený pri schvaľovaní rozpočtu na roky 2028 – 2034,“ zdôraznil Fico.
Spor o veľké farmy
Zásadný rozpor sa črtá aj v nastavení Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Premiér upozornil na návrhy, ktoré by mohli znevýhodňovať štáty s agrárnym sektorom postaveným na veľkých farmách.
„Slovensko je predovšetkým krajina, kde fungujú veľké poľnohospodárske podniky. Preto nemôžeme akceptovať, aby sme boli trestaní za to, že štruktúra slovenského poľnohospodárstva je tak nastavená, ako je nastavená,“ povedal rázne Fico. Vláda chce podľa jeho slov urobiť všetko pre to, aby krajiny s takouto štruktúrou fariem „neboli za to potrestané“.
Ruské aktíva
Súčasťou nového finančného rámca má byť aj takzvaná kondicionalita, teda previazanie čerpania fondov s dodržiavaním princípov právneho štátu a základných práv. Fico v tejto súvislosti vyjadril obavy z možného zneužitia mechanizmu na údajné presadzovanie jednotného názoru.
„Veľmi otvorene chcem povedať, že by som bol veľmi nerád, keby sa z tejto kondicionality stane, že budeme môcť brať štátom peniaze alebo im obmedzovať prístup k peniazom len preto, lebo niekto bude mať iný názor na otázky právneho štátu alebo ľudských práv,“ uviedol premiér. Túto tému chce otvoriť aj na decembrovom samite.
Témou bilaterálneho rokovania bolo aj využitie zmrazených ruských aktív. Hoci Európska komisia hľadá zdroje na obranu, vláda odmieta konfiškáciu týchto aktív na nákup zbraní.
„Vláda odmieta mariť mierové plány… tak, že by sa zúčastnila na nejakej urýchlenej konfiškácii týchto zmrazených ruských aktív, pretože to by naozaj mohlo zmariť mierové rokovania,“ povedal Fico.
Slovensko je pripravené súhlasiť s použitím týchto zdrojov výlučne na povojnovú rekonštrukciu a obnovu Ukrajiny. Premiér však stanovil jasnú hranicu. „Ale ak niekto chce, aby sa 140 miliárd zmrazených ruských aktív použilo na zbrane pre Ukrajinu, s týmto vláda nechce mať nič spoločné a takýto mechanizmus ani nemôžeme podporiť“.
Tlak na rozpočet rastie
Diskusia o dlhodobom rozpočte sa odohráva v čase napätých vyjednávaní v Bruseli. Poslanci Európskeho parlamentu koncom októbra predložili požiadavku na navýšenie rozpočtu už na rok 2026 o takmer 600 miliónov eur oproti návrhu Komisie.
Parlament žiada celkovú úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov vo výške 193,9 miliardy eur, pričom chce posilniť najmä výskum, konkurencieschopnosť a obranu. Dodatočné zdroje by mali smerovať aj do programu Horizont Európa či na podporu mladých poľnohospodárov.
Do hry však vstupujú aj varovania kontrolných orgánov. Európsky dvor audítorov vo svojej výročnej správe upozornil na rastúcu zadlženosť EÚ, ktorá by do roku 2027 mohla presiahnuť 900 miliárd eur. Audítori varujú, že ak Ukrajina nebude v budúcom finančnom rámci splácať úroky z úverov, rozpočet EÚ to zaťaží sumou približne 1,65 miliardy eur ročne.
Európska komisia sa v snahe predísť zamietnutiu dlhodobého rozpočtu na roky 2028 – 2034 snaží ustúpiť tlaku europarlamentu a navrhuje zmeny, ktoré zahŕňajú väčšiu spoluúčasť regiónov na rozhodovaní.








