Fico v Bruseli opakuje „bububu“ pre dvojitú kvalitu potravín

Premiér Robert Fico po siedmich rokoch v Bruseli opäť hovorí, že rôzne zloženie potravín v EÚ nemôže zo Slovákov robiť občanov druhej kategórie. Výskumníci Európskej komisie už dvakrát v minulosti dokázali, že kvalitu potravín geografia neurčuje.

Písal sa október 2017 a do Bratislavy pricestovali premiéri Maďarska, Česka, premiérka Poľska, eurokomisárka pre spravodlivosť a spotrebiteľov Věra Jourová, europoslanci a zástupcovia vlád ďalších členských krajín.

Premiér Robert Fico ich zavolal na summit s názvom ‚Za rovnakú kvalitu produktov pre všetkých‘, ktorého hlavnou témou bola rôzna kvalita potravín v Európskej únii. „Nie sme žiadnymi občanmi druhej kategórie, nebudeme akceptovať stav, že výrobky v tom istom obale a pod tým istým názvom sú u nás menej kvalitné ako tie v západnej Európe,“ hovoril vtedy predseda vlády.

Fico mal nakoniec s touto témou úspech. Z údajných dvojakých potravinových štandardov sa stala celoeurópska téma, ktorá sa dostala do záverov summitu Európskej rady a Európska komisia vtedy sľúbila, že sa ňou bude zaoberať.

Predseda slovenskej vlády na to obdobie verejne začal spomínať na nedávnom kontrolnom dni na ministerstve pôdohospodárstva. „Pred niekoľkými rokmi sme na Slovensku spravili spoločné stretnutie premiérov a urobili výrazné bububu,“ uviedol.

O zložení potravín sa veľa hovorilo aj doma. Vtedajšia ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS) rozdávala úlohy potravinovým kontrolórom, výrobcom hrozila miliónovými pokutami a v Bruseli sa pokúšala o zmenu legislatívy.

To sa nakoniec podarilo, keď sa EÚ dohodla na úprave smernice o nekalých obchodných praktikách. Za podvody so zloženiami potravín odvtedy výrobcom hrozia finančné pokuty.

Lepšia čokoláda z Rakúska

Ubehlo sedem rokov a situácia sa opakuje. Na tohtotýždňovom summite Európskej rady (17. – 18. apríla), na ktorej lídri členských štátov hovorili o prioritách EÚ na najbližších päť rokov, vrátil Robert Fico potraviny a ich zloženie na európsky stôl.

V záveroch zo stretnutia lídrov sa píše, že sa Únia pustí do riešenia nekalých obchodných praktík ako je dvojaká kvalita potravín, „ktoré podkopávajú dôveru spotrebiteľov v jednotný trh“. Fico tvrdí, že zmienku to textu presadil on. „Boli premiéri, ktorí s tým mali problém, zo západných krajín,“ povedal na tlačovej konferencii po summite a za podporu poďakoval kolegom z V4.

Európska komisia bude predkladať správu o implementácii spomenutej smernice. Fico hovorí, že si na ňu počká a nevylúčil, že vyvinie ďalšiu iniciatívu.

Fico argumentuje rovnako ako počas jeho tretej vlády. Tvrdí, že Slováci nemôžu byť občanmi druhej kategórie. Nie je ale úplne jasné, prečo znova túto otázku v európskej úrovni otvára práve teraz. Na kontrolnom dni agrorezortu tvrdil, že sa „nejaký čas“ sa kvalita potravín vyrovnávala, ale teraz „sa vraciame do toho istého problému“.

Dôvody vysvetľuje zatiaľ skôr anekdoticky. „Nemôžete kúpiť tú istú čokoládu s tým istým obalom od toho istého výrobcu, dokonca ho na Slovensku kúpite drahšie a zistíte, že objem kakaa je nižší ako v Rakúsku,“ povedal.

Potravinová opona neexistuje

Európska komisia pritom už vykonala testovacie štúdie, ktoré potvrdili, že v Únii existuje dvojaká kvalita potravín, no neurčuje ju geografické delenie Východ-Západ.

Výskumníci Spoločného výskumného centa (JRC)  v analýze z roku 2019 zistili, že 31 percent skúmaných potravín malo naozaj rozdielne zloženie v rovnakom obale. No nepreukázali výskyt potravín dvojakej kvality iba v niektorých krajinách alebo oblastiach EÚ.

Testovanie sa týkalo celkom 128 produktov, u ktorých mali členské štáty podozrenie na problém dvojakej kvality. Odborníci si tak posvietili napríklad na nápoje od Coca Coly, konzervy Bonduelle, soyové výrobky Alpro, pivo Corona, či pudingy a a mrazenú pizzu od značky Dr. Oetker.

Rovnaká inštitúcia výskum zopakovala aj v roku 2021. Výskumníci v niekoľkých členských štátoch EÚ odobrali vzorky 20 balených potravinárskych výrobkov. Následne skúmali zmyslové reakcie na ne u vybranej skupiny ľudí. Až pri polovici výrobkov experti narazili na rozdiely. Ľudia totiž potvrdili, že zmeny vnímali v rovnakých výrobkoch, ktoré sa ukázali byť iné aj svojim zložením.

Zo zistení preto vyplýva, že rozdiely v chuti, či vzhľade výrobku, ktorý sa predáva pod rovnakou značkou, no s iným zložením, by mohli byť markantné. Dokázali by ovplyvniť aj výber spotrebiteľa.

Aj táto štúdia ale výskum uzatvára s tým, že pozorované rozdiely nesúvisia s geografiou. Rozdelenie medzi potravinami z východu a západu vedci nezaznamenali.