NATO varuje pred čoraz početnejšími ruskými hybridnými útokmi a EÚ sankcionuje prokremeľskú webovú stránku za snahu ovplyvniť eurovoľby. Medzičasom dve zo štyroch vyšehradských krajín oslabujú svoju schopnosť sa týmto hrozbám brániť. Dva týždne pred eurovoľbami Únia uvalila sankcie na proruskú webovú stránku Voice of Europe a dvoch podnikateľov, ktorí sú s ňou spojení. Rozšírila tak […]
11 min.
NATO varuje pred čoraz početnejšími ruskými hybridnými útokmi a EÚ sankcionuje prokremeľskú webovú stránku za snahu ovplyvniť eurovoľby. Medzičasom dve zo štyroch vyšehradských krajín oslabujú svoju schopnosť sa týmto hrozbám brániť.
Dva týždne pred eurovoľbami Únia uvalila sankcie na proruskú webovú stránku Voice of Europe a dvoch podnikateľov, ktorí sú s ňou spojení. Rozšírila tak sankcie, ktoré už skôr prijala Česká republika.
Podľa Prahy slúžil portál Voice of Europe ako nástroj ruskej operácie na ovplyvnenie verejnej mienky, najmä pokiaľ ide o podkopanie územnej celistvosti, suverenity a slobody Ukrajiny. Zároveň ňou chcel zamiešať kartami v júnových parlamentných voľbách do EÚ.
Európske spravodajské služby medzitým v posledných týždňoch odhalili sériu aktivít, ktorú označili za ruskú špionáž. NATO v tejto súvislosti vyjadrilo „hlboké znepokojenie nad hybridnými útokmi Ruska, ktoré predstavujú hrozbu pre bezpečnosť spojencov“.
Podľa Aliancie Rusko proti nim podniká sabotáže, násilné činy, kybernetické zásahy, dezinformačné kampane a iné hybridné operácie.
Od jesene minulého roka sa Česká republika a Poľsko viac zamerali na rastúce hybridné hrozby. V ich vzťahoch s Ruskom a Čínou vládne vysoká opatrnosť. V prípade Slovenska a Maďarska je trend opačný. Vyšehradská štvorka sa tak v týchto témach mení na Vyšehrad 2 + 2.
Ako vnímajú politici z krajín Vyšehradskej skupiny hybridné hrozby vo svojich krajinách?
Slovensko
Po posledných parlamentných voľbách v septembri Slovensko výrazne zmenilo svoju zahraničnú politiku, najmä vo vzťahu k Rusku. Kým predchádzajúce vlády reagovali na agresiu Kremľa prerušením väzieb, kabinet Roberta Fica zvolil opačný smer. Zastavil vojenskú pomoc Ukrajine a postupne sa opäť otvára spolupráci s Moskvou.
Okrem obnovy spolupráce v kultúre došlo aj k stretnutiu ministra zahraničných vecí Juraja Blanára so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom a k pozvaniu ruského veľvyslanca do parlamentu stranou SMER-SD. Tam diskutovali, okrem iného, o budúcej spolupráci v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Hybridné hrozby zo strany Ruska a Číny si Slovenská informačná služba (SIS) uvedomuje už mnoho rokov. Slovenskí občania sú tiež jedni z najnáchylnejších veriť konšpiračným teóriám a dezinformáciám v celej EÚ.
Ministerstvo vnútra ešte v novembri pre EURACTIV Slovensko uviedlo, že hybridné hrozby považuje za „vážne riziko pre bezpečnosť občanov“ a že sa plánuje zamerať na posilnenie odolnosti štátu voči nim. Dodalo, že neplánuje znižovať počet zamestnancov.
Realita však vyzerá inak. Krátko po voľbách vláda ukončila zmluvy s viacerými odborníkmi na dezinformácie, ktorí pracovali pre štátne inštitúcie. Ministerstvo kultúry okrem toho presunulo 300-tisíc eur z eurofondov, ktoré boli určené na boj proti dezinformáciám a posilnenie mediálnej výchovy, na opravu strechy Slovenskej filharmónie.
Vládni politici tiež uprednostňujú dezinformačné weby pred tradičnými médiami. Viaceré z nich označili za „nepriateľské médiá“ a vláda s nimi odmieta komunikovať. Výsledkom je aj to, že portálu EURACTIV Slovensko na otázky o hybridných hrozbách odpovedali len opozičné strany – Progresívne Slovensko (PS), Sloboda a Solidarita (SaS) a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
Všetky z nich pripúšťajú riziká hybridných hrozieb zo strany Ruska. „Ruská propagandistická mašinéria vyhodnotila našu krajinu ako osobitne zraniteľnú, a tomu zodpovedá aj objem zdrojov a intenzita aktivít,“ povedal pre EURACTIV Slovensko poslanec Tomáš Valášek (PS).
Valášek ako bývalý slovenský veľvyslanec pri NATO tvrdí, že „kým agendou Ruska je podrytie demokracie na Slovensku a v regióne a oslabenie jednoty EÚ a NATO“, tak agenda Číny sa „zdá byť limitovaná“.
„V týchto otázkach nie je Slovensko veľmi dôležitým aktérom, preto aj čínske aktivity na našom území sa javia byť v porovnaní s ruskými menšie,“ zdôraznil.
Poslanec Juraj Krúpa (SaS) si však myslí, že v súčasnosti existuje ambícia otvoriť priestor pre čínsky vplyv aj na Slovensku, a to na základe činov súčasnej vlády Roberta Fica. Jej zahraničná politika vychádza z predpokladu, že Bratislava ju musí viesť smerom na „všetky svetové strany“, čo znamená, že nemá byť zameraná len na EÚ a USA.
V súvislosti s domácimi aj zahraničnými hybridnými hrozbami europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) podporuje posilnenie zložiek kybernetickej bezpečnosti.
Zároveň sa prihovára za „posilnenie zložiek na boj proti šíreniu dezinformácií a extrémizmu na internete a ich aktívnu participáciu v európskych štruktúrach zriadených za rovnakým účelom“.
Na otázku, čo by mala EÚ urobiť, aby úspešne bojovala proti hybridným hrozbám, Krúpa (SaS) poukázal na niektoré kroky, ktoré Brusel už podnikol, pričom citoval Európske observatórium pre digitálne médiá, zákon o digitálnych službách a zákon o digitálnych trhoch, súbor nástrojov EÚ pre bezpečnosť 5G a ďalšie.
„Na druhej strane, všetky tieto rozhodnutia sa dajú považovať len za čiastkový úspech, keďže vyzývatelia nášho hodnotového systému naďalej úspešne zneužívajú sociálne siete a dokážu využívať hybridné hrozby v niektorých častiach EÚ. V tejto súvislosti si situácia vyžiada poskytnúť Európskej komisii viac kompetencií pri boji s hybridnými hrozbami a dezinformáciami tak, aby mala väčšiu možnosť vplývať na sociálne siete v prospech ich väčšej regulácie,“ dodáva Krúpa.
Podľa neho je tiež potrebné umožniť Komisii, aby posilnila svoje obranné kapacity a spôsobilosti ako doplnok k NATO.
Europoslankyňa Lexmann (KDH/EĽS) tiež ocenila legislatívne iniciatívy EÚ, ktoré spomenul expert SaS. KDH však považuje za „nešťastné“, že Komisia a Rada nezaradili odporúčacie algoritmy sociálnych platforiem, ktoré prispievajú k šíreniu dezinformácií medzi vysoko rizikovú umelú inteligenciu.
„Veríme však, že negatívny vplyv týchto odporúčacích algoritmov bude vzatý do úvahy pri najbližších revíziách legislatívy,“ povedala Lexmann pre EURACTIV Slovensko.
Valášek (PS) vidí hlavný prínos EÚ v boji proti hybridným hrozbám v regulácii sociálnych sietí a vo výmene skúseností jednotlivých členských štátov a príslušných orgánov EÚ.
„Únia má k dispozícii silné nástroje – tlak na národné štáty alebo upozorňovanie na konkrétne prípady. Vlády členských štátov si musia uvedomiť, že boj s hybridnými hrozbami je pre demokraciu a slobodu na kontinente kľúčový. Ak hybridné hrozby pohltia jednu krajinu, vplyv to bude mať na celý blok,“ vysvetľuje domino efekt Valášek.
Ani jedna z troch strán nepovažuje potenciálne vytvorenie postu komisára EÚ pre dezinformácie za účinné riešenie v boji proti uvedeným problémom.
Maďarsko
Maďarsko má v rámci EÚ jedinečný mediálny priestor, ktorý zaplavili dezinformácie. Vládnuca strana Fidesz využíva svoju mediálnu dominanciu a štátne zdroje, mimovládne organizácie, tradičné médiá a médiá v šedej zóne na šírenie fakticky nesprávnych alebo zavádzajúcich tvrdení o svojich politických oponentoch. Tento proces prebieha prakticky bez vonkajšej kontroly.
Provládne médiá v Maďarsku tiež pravidelne poskytujú priestor prokremeľským, protizápadným a niekedy aj pročínskym názorom. Tieto názory zvyčajne podporovali predvolebné posolstvá Fideszu, čím sa otvárali dvere zahraničným informačným operáciám, najmä z Ruska a Číny.
Maďarská vláda alebo štátne inštitúcie často nie sú schopné alebo ochotné vytvoriť silnú obranu proti informačným hrozbám. Dôležité dokumenty ako národná infokomunikačná stratégia alebo stratégia národnej bezpečnosti, neoznačujú ruský a čínsky vplyv za významné riziká. Špecializované inštitúcie na riešenie týchto hrozieb chýbajú a štát neintegruje občianske antidezinformačné skupiny do svojej stratégie. Namiesto toho ich kvôli ich kritike považuje za nepriateľov.
Maďarská vláda sa namiesto riešenia škodlivého vplyvu autoritárskych režimov sústreďuje na boj proti – domnelému alebo skutočnému – zasahovaniu západných krajín, najmä Spojených štátov, do volieb.
Vláda zriadila tzv. Úrad na ochranu suverenity, ktorý sa zameriava na prenasledovanie osôb obvinených zo „slúženia zahraničným záujmom“, vrátane opozičných politikov, nezávislých médií a občianskych organizácií.
Orbánov režim posledné desaťročie rozširoval aj svoj vplyv na menšinové médiá v susedných krajinách, ktoré šíria prokremeľské dezinformácie v súlade so záujmami maďarskej vládnucej strany.
V tomto prostredí majú opozičné strany a vládnuca strana Fidesz na riziká spojené s dezinformáciami a hybridnými hrozbami zo strany Číny a Ruska radikálne odlišné názory.
Liberálna opozičná strana Momentum (Obnovme Európu) v odpovedi na naše otázky pripomenula, že EÚ podporovala a koordinovala členské štáty v boji proti. Strana sa domnieva, že „bezpečnostné opatrenia a protokoly by mali byť v rámci Komisie a inštitúcií EÚ vykonávané jednotne, s dostatočnou podporou zdrojov a odborníkov, a nie ďalšou zložitou byrokraciou.“
Okrem toho tvrdia, že pre účinný spoločný postup musia všetky členské štáty „prevziať zodpovednosť za spoločné ciele.“ Podľa nich tomu často bráni maďarská vláda, ktorá „koná ako trójsky kôň Ruska“ a „ekonomicky sa prepája s Čínou v spolupráci s ministerstvom verejnej bezpečnosti, čo škodí EÚ aj Maďarsku.“
Europoslankyňa a politička sociálnodemokratickej strany Demokratická koalícia (DK, S&D) Klára Dobrev vidí potrebu vytvoriť pozíciu komisára v boji proti dezinformáciám a vybudovať spoločnú európsku spravodajskú agentúru na boj proti dezinformáciám.
Podľa jej slov je čoraz ťažšie čeliť hrozbám a Maďarsko je dokonca jedným zo štátov, ktoré ich podporujú.
Naopak, ľavicový europoslanec István Ujhelyi (Progresívna aliancia socialistov a demokratov, S&D) je skeptický, či by zriadenie osobitného komisára EÚ bolo „najvhodnejším riešením“ na tento boj. Myslí si však, že „určite stojí za zváženie, či sú potrebné inštitucionálne alebo personálne zmeny na výrazné posilnenie vnútornej bezpečnosti Európskej únie“.
Ujhelyi tiež zdôraznil, že „orbánovsko-roganská továreň na propagandu vymýva mozgy dezinformáciami nielen v Maďarsku, ale darí sa im to aj v mnohých členských či kandidátskych krajinách“.
Poslanec Európskeho parlamentu a líder pravicovej strany Jobbik (NI) Márton Gyöngyösi už skôr uviedol, že „Európa je vo vojne s Ruskom“ a „Rusko sa snaží zasahovať do záležitostí Európy“ prostredníctvom dezinformácií a tým, že „investuje veľké prostriedky do rôznych strán na ľavom aj pravom kraji politického spektra s cieľom destabilizovať Európu“.
Podľa jeho názoru „rozsah a účinnosť, s akou sa Rusko spolieha na zástupcov, ako je Orbánov režim v Maďarsku, predstavuje ,desivý vývoj’: Orbánova vláda nielenže šíri Putinovu propagandu a blokuje spoločné európske iniciatívy, ale zasahuje aj do rôznych európskych volieb, aby podporila neliberálnu vec – ako sa to stalo vo Francúzsku, na Slovensku, v Poľsku a Slovinsku, ako aj v Srbsku, Bosne a Hercegovine a Severnom Macedónsku“.
Podobne ako ostatné opozičné strany aj líder Jobbiku zdôraznil potrebu brať túto otázku vážne.
Česká republika
Česko považuje hybridné hrozby za vážne – najmä pokiaľ ide o aktivity ruských agentov a kybernetické útoky ruských aktérov. Podľa českého premiéra Petra Fialu (ODS) vedie ruský prezident Vladimir Putin proti Česku hybridnú vojnu, ktorá sa prejavuje nielen v oblasti kybernetických útokov zameraných na české verejné inštitúcie, ale aj fyzicky.
Ako nedávno informovali české orgány, ruskí agenti spôsobili v roku 2014 výbuch muničných skladov na českom území. Pred voľbami do Európskeho parlamentu upozorňujú na hybridné hrozby aj niektoré české politické strany.
„Áno, hybridné hrozby sú prítomné v EÚ aj v celej Európe. Ide o informačné, ovplyvňovacie a ďalšie operácie. Môžeme sa pozrieť napríklad na nedávne odhalenie ruského financovania rozhovorov s niektorými politikmi, peniaze pre politika AfD (Petra) Bystroňa. Ale ide aj o šírenie ruskej propagandy, či už na sociálnych sieťach, ako je Facebook alebo Telegram, alebo napríklad prostredníctvom webových stránok,“ uviedla pre EURACTIV.cz strana Starostové (STAN).
„Hybridné hrozby sú tu, bohužiaľ, už dlho. A ich intenzita narastá,“ povedal Luděk Niedermayer, europoslanec a kandidát stredopravicovej koalície SPOLU.
Pokiaľ ide o riešenia, Niedermayer vidí hybridné hrozby v širšom kontexte bezpečnosti. Podľa neho je potrebné podporiť nezávislé médiá a zabezpečiť väčšiu zodpovednosť online platforiem. Boj proti hybridným hrozbám by sa mal podľa Niedermayera odraziť aj v zahraničnej politike.
STAN upozorňuje, že EÚ má v oblasti bezpečnosti pomerne obmedzené právomoci. „Samozrejme, môžeme poskytnúť synergiu,“ uviedol STAN na otázku redakcie.
„EÚ by mohla zlepšiť predpisy o prenose informácií a spolupráci jednotlivých spravodajských služieb v rámci Únie, požadovať od členských štátov napríklad dôsledné presadzovanie sankcií, čím sa zníži rozpočet, s ktorým bude môcť ruský štát pracovať, a teda vynakladať menej prostriedkov na šírenie propagandy a podplácanie politikov,“ uviedla strana ďalej.
Politické strany sú však voči zriadeniu nového európskeho komisára pre dezinformácie skeptické. „Myslím si, že nová Komisia musí byť silnejšia v oblasti už spomínanej širšej bezpečnosti, kam táto problematika spadá. Podľa mňa však dáva väčší zmysel prepojiť všetky hrozby na jednom mieste, a nie ich rozdeliť do rôznych portfólií,“ povedal Niedermayer.
So zriadením tohto portfólia by nesúhlasil ani STAN. Podľa ich názoru by takýto komisár nemal mať pod sebou žiadne generálne riaditeľstvo.
„Okrem toho tie postupy, ktoré sa najlepšie osvedčili v boji proti dezinformáciám (ako je vzdelávanie alebo strategická komunikácia), sú v rukách členských štátov. Z tohto dôvodu považujeme za zbytočné vytvárať ďalšiu, vysoko špecializovanú pozíciu,“ dodala strana.
Ostatné politické strany na otázky o hybridných hrozbách, ktoré im EURACTIV.cz zaslal, neodpovedali. Vo všeobecnosti však pred nimi varuje Pirátska strana, ktorá je členom súčasnej českej vlády. Naopak, opozičné strany ANO a Sloboda a priama demokracia tému dezinformácií a hybridných hrozieb nezdôrazňujú.
Poľsko
Dezinformačné hrozby v Poľsku sa týkajú najmä Ruska. Objavuje sa veľa falošných správ, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Počas vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS, ECR) v Poľsku, ktorá skončila v decembri minulého roka, verejnoprávne médiá čelili kritike za šírenie falošných správ, najmä o opozícii a EÚ.
Nový kabinet, ktorý vznikol koncom roku 2023, prijal opatrenia týkajúce sa verejnoprávnych médií, čo zmiernilo kritiku voči Európskej únii. Otázka ruských dezinformácií však zostáva nevyriešená.
Súčasná poľská vláda uznáva hrozbu, ktorú predstavujú ruské dezinformácie. Ministerstvo pre digitálne záležitosti spolu s Národným výskumným inštitútom (NASK) ohlásili opatrenia na boj proti nim. „Potrebujeme nový prístup k boju proti dezinformáciám. Chceme byť lídrom v tejto oblasti,“ povedal podpredseda vlády a minister pre digitalizáciu Krzysztof Gawkowski.
Minister zahraničných vecí Radosław Sikorski sa o dezinformáciách zmienil vo svojom nedávnom parlamentnom prejave o zahraničnej politike.
„Skoncujeme s beztrestnosťou ruských šíriteľov dezinformácií. (…) Nedovolíme Kremľu, aby manipuloval naše vnútorné záležitosti alebo debaty v EÚ. (…) Preto posilňujeme oddelenia strategickej komunikácie a boja proti dezinformáciám na ministerstve zahraničných vecí. Spustili sme medzinárodnú spoluprácu v boji proti dezinformačným kampaniam súvisiacim s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu,“ povedal.
O opatreniach EÚ zameraných na dezinformačné aktivity sa EURACTIV.pl rozprával s europoslancom za PiS Ryszardom Czarneckým.
„Európsky parlament zriadil špeciálny výbor, ktorého som členom ako koordinátor za Európskych konzervatívcov a reformistov a ktorý sa zaoberá dezinformáciami a zahraničným zasahovaním do demokratických procesov v EÚ, a to nielen zo strany Ruska, ale aj Číny, Iránu a arabských krajín, o ktorých sa menej hovorí. Okrem tohto zasahovania sme mali aj kauzu Qatargate. Problém je teda vážny,“ povedal Czarnecki.
„V predchádzajúcom funkčnom období (Európskeho parlamentu) sme to boli my, kto požadoval zriadenie takéhoto výboru. Europoslankyňa Anna Fotyga vypracovala správu o vonkajšom zasahovaní, ktorá sa stala podnetom na zriadenie výboru.“
Czarnecki kritizuje návrh na vymenovanie nového komisára EÚ pre dezinformácie, keďže takéto portfólio by bolo v súčasnosti príliš úzke.
„Určite nie je možné mať komisára, ktorý by sa zaoberal len touto oblasťou. Možno v prípade rozšírenia EÚ o štáty západného Balkánu a postsovietske štáty, potom by bolo práce (týkajúcej sa riešenia dezinformácií) dosť.“ Europoslanec vidí dezinformácie skôr „ako súčasť širšieho portfólia“.
