Finančné nástroje majú zmodernizovať slovenský agrosektor, no farmári o nich zatiaľ nič nevedia

Štát dávnejšie poľnohospodárom sľúbil, že im cez nové finančné nástroje pomôže s prístupom k lacnejším peniazom od bánk. Krytie úverov by pomohlo hlavne malým farmám, ktoré nemajú čo založiť. Ministerstvo pôdohospodárstva ale o príprave finančných nástrojov nekomunikuje.

Keď traktory jednej časti protestujúcich farmárov zastavili pred ministerstvom pôdohospodárstva, okrem iného požadovali čo najrýchlejšie spustenie finančných nástrojov pre poľnohospodárov.

Finančné nástroje sú novinkou v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ, ktorá začala rokom 2023. Majú vykryť nahromadený investičný dlh v sektore, ktorý nedokážu vyplniť obmedzené zdroje prichádzajúce z Únie.

Ministerstvo pôdohospodárstva investičnú dieru vo výrobe potravín vyčíslilo na päť miliárd eur, ktorá sa zhruba na dve rovnaké polovice dá rozdeliť medzi poľnohospodárstvo a potravinárstvo. V Programe rozvoja vidieka, jedinom štátnom nástroji na podporu investícií v agrosektore, je na modernizačné projekty farmárov pre najbližšie štyri roky vyčlenených len 360 miliónov eur.

Aj preto sa štát rozhodol využiť európske peniaze na návratnú podporu poľnohospodárov. Nebude im dotovať investície do nových strojov a technológií, ale uľahčí im prístup k výhodnému bankovému úveru, alebo mu čiastočne pomôže s jeho splácaním.

Takáto štátna podpora má niekoľko výhod. Keďže prijímateľ musí peniaze postupne vrátiť, ministerstvo ich môže využiť na opätovnú podporu ďalších poľnohospodárov. Ďalšou prednosťou je ich pákový efekt, čo znamená, že na finančné nástroje sa nabaľujú aj ďalšie súkromné zdroje, v tomto prípade hlavne z bánk.

Okrem toho sú predvídateľnejšie ako tradičné eurofondové výzvy na projekty a keďže budú do ich financovania zapojené banky, je predpoklad, že verejné zdroje pôjdu len na životaschopné projekty.

Finančné nástroje do agrodotačného plánu na roky 2023 až 2027 presadil exminister Samuel Vlčan (nominant OĽaNO), ktorý sám pochádzal z bankárskeho prostredia.

Slovenskí poľnohospodári majú od začiatku voči finančným nástrojom rezervovaný postoj. Jednak preto, že pre návratnú pomoc ubudne z peňazí na grantovú podporu investícií, no nepomáha ani to, že o nich dostávajú minimum informácií.

O záujme farmárov zapojiť sa do finančných nástrojov rozhodne ich nastavenie – v zásade budú pre nich lákavé len vtedy, ak budú výrazne výhodnejšie, ako pôžičky, ktoré im dnes ponúkajú banky.

Už dlhšiu dobu je o návratnej podpore na ministerstve ticho. Rezort na otázky portálu EURACTIV Slovensko, či a kedy ich spustí, neodpovedal. Súčasný minister pôdohospodárstva Richard Takáč na predvolebnej diskusii portálu EURACTIV Slovensko hovoril, že v nich chce pokračovať. Vláda Roberta Fica aj oficiálne prisľúbila vo svojom programovom vyhlásení.

Ešte bývalá vláda avizovala, že poľnohospodári budú môcť finančné nástroje čerpať od začiatku roka 2023. To sa zatiaľ nestalo. Podľa predsedu Združenia mladých farmárov na Slovensku – ASYF Mariána Glovaťáka minister Takáč na jednom stretnutí s protestujúcimi poľnohospodármi povedal, že rezort na ich príprave pracuje a prisľúbil, že im budú k dispozícii od novembra tohto roka.

Nové informácie

Finančné nástroje bude spravovať štátny investičný fond Slovak Investment Holding (SIH), ktorý od roku 2015 už túto funkciu plní v eurofondoch. SIH bude vyberať finančných sprostredkovateľov, ktorí budú úverovať poľnohospodárov a spracovateľov.

SIH pre portál EURACTIV potvrdil, že podpora vo forme finančných nástrojov sa pripravuje a plánuje sa spustiť do konca roka. „Vtedy by mali byť vyhlásené výzvy pre finančné inštitúcie na vyjadrenie záujmu o zapojenie sa do ich implementácie,“ uviedol SIH.

To znamená, že poľnohospodári budú môcť žiadať o finančné nástroje o niečo neskôr – až keď sa štát dohodne s bankami. Poľnohospodársky sektor dnes na Slovensku úverujú najmä dve banky: UniCredit Bank a VÚB. Obe banky chcú pomôcť so sprostredkovaním finančných nástrojov.

Podľa Petra Horného sú na to banky pripravené. „Banky majú s takýmito finančnými nástrojmi už skúsenosti. Všetky pomoci firmám zo strany štátu počas pandémie išli cez finančné nástroje prostredníctvom bánk. Vedia ich už teda vyhodnocovať a majú všetky potrebné procesy zavedené v systéme.

Ministerstva pôdohospodárstva sme sa neúspešne pýtali aj na to, či chce návratnú podporu farmárom poskytovať tak, ako to nachystal ešte exminister Vlčan. Z takmer 280 miliónov eur alokovaných na finančné nástroje mala ísť približne jedna polovica na záruky.

„Počíta sa s krytím na individuálnom krytom úvere do výšky 80 percent a limitom krytia na portfóliu krytých úverov do výšky 25 percent, pričom jednotne pre všetky typy prijímateľov, upresňuje SIH.

Pätina rizika na strane banky je zároveň aj zárukou, že peniaze nepôjdu na rizikové alebo pochybné investície, ako to na Slovensku bolo v prípade niektorých projektov financovaných z Programu rozvoja vidieka.

Najväčšie agrárne združenie Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora od začiatku tvrdí, že hlavne väčšie podniky o záruky až taký záujem mať nebudú. „Bežný poľnohospodár a spracovateľ poľnohospodárskych produktov v zásade nemá problém s ručením a dnes už ponúkané bankové produkty sú pre neho zaujímavé a prijateľné,“ uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Poľnohospodári preto žiadali podporu nasmerovať do odpustenia úrokov a časti istiny. A práve zvyšná časť finančných nástrojov má ísť na investičné granty v podobe bonifikácie úrokov.

Slovak Investment Holding najnovšie upresňuje, že banky budú znižovať ceny úrokov vďaka krytiu rizika na úvere zo strany štátu.

„Dotkne sa teda primárne zníženia rizikovej prirážky na úrokovej sadzbe. Očakáva sa v každom prípade zvýhodnenie na cene úveru, ktoré bude ešte zvýraznené, v stanovených prípadoch, vyplatenou grantovou pomocou,“ odpovedá inštitúcia s tým, že výšky úrokových sadzieb závisia tiež od ďalších faktorov ako je rating klienta či splatnosť úveru.

Šanca hlavne pre malých

Kombináciu záruk a grantov bývalá vláda zvolila aj preto, aby sa z európskych peňazí mohlo podporiť viac projektov a tým prispieť k modernizácii sektora.

Poľnohospodárskym združeniam, ktoré oslovil portál EURACTIV Slovensko ale stále chýba veľa informácií na to, aby vedeli vyhodnotiť, či sa to splní a bude návratná podpora pre nich zaujímavá.

Podľa bankára Horného sú ale finančné nástroje dobrým prostriedkom ako naštartovať štrukturálnu zmenu poľnohospodárskych podnikov.

„Poľnohospodári by samozrejme chceli všetci dostať úvery s 50-percentnou bonifikáciou, ale zdroje z Európskej únie nie sú bezodné a Slovensko si muselo vybrať. Ak by sme vyčlenili menej na záruky, poskytli by sme menej úverov. Dali by sme vyššie dotácie, ale zasiahli by sme menší podiel fariem.

Podľa Horného budú mať podniky záujem aj o štátne záruky – hlavne tie menšie, ktoré nemajú čím ručiť, pretože nemajú čo založiť banke.

„Dlhodobý úver bez ručenia vám banka dať nevie, pretože podlieha regulácii, podľa ktorej úver musí byť zabezpečený,“ dopĺňa.