
Finančné trhy predpokladajú globálne spomalenie
Prezident Trump predstavil svoj návrh colnej politiky. Ten by mal efektívnu colnú sadzbu vystreliť do najvyšších hodnôt za posledných sto rokov. Previazanosť ekonomík a globálnych dodávateľských reťazcov však znamená, že pôjde o šok pre svetovú ekonomiku. Finančné trhy po celom svete v prvých dňoch reagovali prudkými výpredajmi. Klesli aj komodity a nižšie sú aj úrokové sadzby. Spolu s obrovskou neistotou vyplývajúcou z eskalujúcej obchodnej vojny to povedie k spomaleniu svetovej ekonomiky.
Americký prezident Donald Trump po niekoľkých týždňoch v úrade oznámil detailné plány svojho boja s obchodným deficitom USA. Tie zahŕňajú clo vo výške 25 % na dovoz všetkých automobilov a zároveň 20 % clo na dovoz produktov z krajín EÚ. Ešte výraznejším bariéram v obchode budú čeliť ázijské krajiny na čele s Čínou a Japonskom, na ktorých exporty USA uvalia dodatočné 34 % a 24 % clo. Nórsko a Spojené Kráľovstvo budú čeliť „len“ 15 % a 10 % sadzbe. Všeobecná 10 % sadzba sa bude uplatňovať na všetky produkty. Nové bariéry sú dramatickou zmenou v medzinárodnom obchode. Ani to však nie je koniec, pretože sa čaká odvetná reakcia. Efektívna colná sadzba po zohľadnení výnimiek podľa prepočtov Financial Times vystrelila zatiaľ na približne 22 %, čo je najvyššie za posledných sto rokov. Je to dokonca vyššie ako v 30-tych rokoch minulého storočia, keď sa v reakcií na veľkú hospodársku krízu USA uchýlili k podobným protekcionistickým opatreniam v snahe podporiť domácu ekonomiku. Súčasný konsenzus však hovorí, že táto politika recesiu len prehĺbila. Konsekvencie súčasného šoku pre medzinárodný obchod však pravdepodobne budú pre svet významnejšie vzhľadom na výrazný nárast zapojenia krajín do medzinárodného obchodu od Druhej svetovej vojny.
Finančné trhy po celom svete na novú situáciu reagovali dramatickými poklesmi. V prvých minútach stredajšej nočnej tlačovej konferencie pretrvávala nádej, že protekcionistické opatrenia budú miernejšie. Zverejnenie tabule s nečakane vysokými návrhmi colných sadzieb však odštartovalo približne 4 % pokles futures kontraktov hlavného amerického akciového indexu S&P 500. Výpredaj pokračoval do konca týždňa, kedy S&P 500 oproti svojmu maximu stratil približne 17 %, zatiaľ čo pri indexe európskych titulov Stoxx Europe 600 to bolo približne 12 %. Európske akcie tak zatiaľ na negatívne správy reagovali o niečo miernejšie ako americké. To sa odrazilo aj na výmennom kurze eura za dolár. Euro v posledných týždňoch výrazne posilnilo. Ide pritom o neintuitívny vývoj. Vysoké colné bariéry by mali podporovať silný dolár. Nižší prílev tovarov do USA by sa mal odzrkadliť na nižšej ponuke dolárov na devízovom trhu, vďaka čomu by hodnota americkej meny mala rásť. Paradoxné oslabovanie tak môže naznačovať, že trhy očakávajú zhoršenie ekonomických fundamentov v USA v dohľadnej dobe. Podobné vysvetlenie ponúka aj zmena v očakávaniach kľúčových sadzieb centrálnych bánk. Trhy v reakcií na uvalenie ciel predpokladajú, že FED bude musieť menovú politiku uvoľniť o niečo viac.
Ekonomické spomalenie však bude globálne. Colná prestrelka zvyšuje neistotu pri investičných rozhodnutiach firiem. Tvorba kapitálu tak klesne. Klesli aj ceny ropy, plynu a ďalších komodít. Firmy zamerané na energetiku v USA a EÚ v prvom obchodnom dni po oznámení ciel odpísali značnú časť hodnoty. Energetika a ropa sú pritom významne prepojené s očakávanou ekonomickou výkonnosťou. Investori tak do budúcna očakávajú nižší dopyt po rope a energiách, čo pravdepodobne súvisí s očakávaním nižšej výkonnosti svetovej ekonomiky.
Príspevok Finančné trhy predpokladajú globálne spomalenie (Monitor 15/2025) je zobrazený ako prvý na Inštitút finančnej politiky.