Fínsko a Litva sa chystajú v budúcom roku začať domácu výrobu protipechotných mín, aby zásobili seba a prípadne aj Ukrajinu kvôli tomu, čo považujú za vojenskú hrozbu z Ruska. Napísala to dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov z oboch krajín. Parlamenty oboch štátov už skôr schválili odstúpenie od takzvaného Ottawského dohovoru, ktorý protipechotné […]
Menej ako 1 min. min.
Fínsko a Litva sa chystajú v budúcom roku začať domácu výrobu protipechotných mín, aby zásobili seba a prípadne aj Ukrajinu kvôli tomu, čo považujú za vojenskú hrozbu z Ruska.
Napísala to dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov z oboch krajín. Parlamenty oboch štátov už skôr schválili odstúpenie od takzvaného Ottawského dohovoru, ktorý protipechotné míny zakazuje. Od dohovoru odstupujú pre obavy z Moskvy tiež Lotyšsko, Estónsko a kroky k tomu podniká aj Poľsko.
Nášľapné míny
„Minieme stovky miliónov eur za protitankové míny, ale aj za protipechotné míny,“ povedal agentúre námestník litovskej ministerky obrany Karolis Aleksa s tým, že vláda objedná desiatky tisíc nášľapných mín, možno aj viac.
„Náš národný priemysel bude jedným zo zdrojov,“ dodal. Šéf litovskej asociácie obranného priemyslu poznamenal, že po začatí výroby bude Litva schopná zásobovať aj ďalšie krajiny, vrátane Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej invázii.
„Fínsko musí mať kvôli zabezpečeniu dodávok vlastnú výrobu,“ povedal Reuters predseda fínskeho parlamentného obranného výboru Heikki Autto, ktorý protipechotné míny označil za „vysoko účinné a z hľadiska nákladov efektívne zbraňové systémy“.
Aj Fínsko by podľa neho mohlo Ukrajine míny raz dodávať. „Podporovať Ukrajinu je nielen správne a našou povinnosťou, ale je to dôležité tiež pre bezpečnosť samotného Fínska,“ dodal Autto.
Ministerstvá obrany Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska v marci odporučili odstúpenie od Ottawského dohovoru a ako dôvod uviedli, že v posledných rokoch výrazne vzrástlo riziko pre krajiny, ktoré susedia s Ruskom a Bieloruskom.
Moskva rozpútala vojnu proti susednej Ukrajine vo februári 2022, Minsk vtedy poskytol ruským jednotkám svoje územie pre útok na sever Ukrajiny.
Poľsko aj trojica pobaltských krajín od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu zvýšili svoje výdavky na obranu a parlamenty Litvy, Lotyšska, Estónska a tiež Fínska už tento rok schválili odstúpenie od Ottawského dohovoru.
Hranice s Ruskom
Všetkých päť krajín, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, má spoločné hranice buď s Ruskom, s Bieloruskom alebo oboma štátmi.
Pätica krajín podľa Reuters nehodlá v čase mieru vytvárať mínové polia, ale chce mať protipechotné míny na sklade pre rýchle nasadenie v prípade svojho ohrozenia.
Taktiež Ukrajina podnikla prvé kroky na odstúpenie od Ottawského dohovoru, keď prezident Volodymyr Zelenskyj na konci júna podpísal dekrét o odstúpení Kyjeva od dohovoru.
Aby rozhodnutie nadobudlo účinnosť, musí ho ešte schváliť parlament a krajina to musí formálne oznámiť OSN. Rusko signatárom Ottawského dohovoru nie je. Obe bojujúce krajiny sa medzitým navzájom obvinili z používania protipechotných mín, upozornil Reuters.
Ottawský dohovor zakazuje používanie, skladovanie, výrobu a prevod protipechotných mín. Do platnosti vstúpila v roku 1999 a ratifikovalo ju okolo 160 krajín vrátane Česka. Napríklad Spojené štáty, Rusko alebo Čína tak však neurobili.
Dohovor podľa medzinárodnej kampane za zákaz nášľapných mín pomohol zachrániť nespočetné množstvo životov. Protipechotné míny boli zakázané, pretože sú zo svojej podstaty nehumánne a nerozlišujú medzi bojovníkmi a civilistami, uviedla už skôr kampaň.
Tieto zbrane pritom zostávajú smrtiace celé desaťročia. Na konci februára ICBL varovala, že dohovor čelí kvôli ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine bezprecedentným hrozbám.
