Fínsko stojí po vstupe do NATO na frontovej línii. Dĺžka hraníc s Ruskom sa zdvojnásobila

Z Fínska sa vstupom do Severoatlantickej aliancie stala krajina na frontovej línii vzhľadom na zdvojnásobenie dĺžky hraníc NATO s Ruskom. Vyhlásil to v utorok fínsky prezident Alexander Stubb počas návštevy Švédska, informujeme o tom podľa správy agentúry AP.

Švédsko a Fínsko zastávali cele desaťročia politiku neutrality a počas vojen sa nestavali na nijakú stranu ani neboli súčasťou žiadnej vojenskej aliancie. Zmenilo sa to po invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022, na čo obe severské krajiny reagovali žiadosťou o vstup do NATO.

„Švédsko a Fínsko preto zdieľajú nielen spoločnú minulosť. Zdieľame aj spoločnú budúcnosť,“ povedal švédsky premiér Ulf Kristersson na spoločnej tlačovej konferencii so Stubbom.

Fínsko vstúpilo do NATO vlani v apríli a s Ruskom zdieľa približne 1340 kilometrov dlhú hranicu. Švédsko do aliancie vstúpilo tento rok v marci. Od roku 1995 sú obe krajiny súčasťou Európskej únie.

Vstup Fínska a Švédska do Severoatlatickej aliancie bol pre obe krajiny posledným krokom v prisvojovaní si hodnôt západného spoločenstva, povedal Stubb skôr počas dňa.

„Fínsko a Švédsko hrajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní mieru. Znie to paradoxne, no presne preto chceme silnú armádu a preto sme vstúpili do NATO,“ uviedol Stubb v príhovore vo švédskom parlamente. Predniesol ho vo  švédčine, ktorá je druhým úradným jazykom Fínska. Dodal, že je nesmierne dôležité, že Fínsko a Švédsko tento krok podnikli spoločne.

Na rozdiel od väčšiny prezidentov európskych krajín má fínsky prezident spolu s vládou výkonnú moc pri formovaní zahraničnej a bezpečnostnej politiky svojej krajiny, a to predovšetkým vo vzťahu ku krajinám mimo EÚ ako sú Spojené štáty, Rusko či Čína.