Všetky domácnosti v Európskej únii by mali byť pripravené fungovať sebestačne po dobu minimálne 72 hodín. Tvrdí to bezpečnostný plán EÚ, ktorý v stredu (30. októbra) predstavil bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö. Niinistö v pláne, ktorý si v marci vyžiadala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, tvrdí, že občania EÚ by sa mali aktívne zapojiť do prípravy […]
Menej ako 1 min. min.
Všetky domácnosti v Európskej únii by mali byť pripravené fungovať sebestačne po dobu minimálne 72 hodín. Tvrdí to bezpečnostný plán EÚ, ktorý v stredu (30. októbra) predstavil bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö.
Niinistö v pláne, ktorý si v marci vyžiadala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, tvrdí, že občania EÚ by sa mali aktívne zapojiť do prípravy na krízové situácie, ako sú vojny, prírodné katastrofy či pandémie.
Niinistöva správa do veľkej miery vychádza z fínskej národnej bezpečnostnej stratégie, ktorá problematiku bezpečnosti pojíma zo širšieho hľadiska presahujúceho rámec vojenskej obrany.
Okrem zapojenia občanov plán odporúča vyčleniť 20 percent rozpočtu Únie na pripravenosť, zvýšiť spoluprácu v zdieľaní informácií medzi spravodajskými službami na úrovni EÚ, poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní prístup k šifrovaným údajom a prijať nové opatrenia na odvrátenie hybridnej vojny a kybernetických útokov.
„Participácia ľudí je základným kameňom bezpečnosti vo Fínsku,“ povedal Niinistö na tlačovej konferencii v Bruseli.
Vo svojej správe fínsky exprezident vyzýva na verejné informačné kampane, ktoré by mali zabezpečiť, aby „domácnosti naprieč EÚ boli pripravené na minimálnu 72-hodinovú základnú sebestačnosť pri rôznych mimoriadnych situáciách“. Členské štáty by mali poskytnúť usmernenia v otázkach, akými sú vytváranie zásob, evakuácie a situácie zahrňujúce chemické, biologické, rádiologické alebo nukleárne (CRBN) hrozby.
Občania by taktiež mali vedieť, ako sa počas núdzových situácií dostať k zdravotnej starostlivosti alebo vzdelávaniu. Osobitné ustanovenia by mali existovať pre seniorov, chronicky chorých, zdravotne postihnutých alebo tehotné ženy.
Správa tiež vyzýva na investície do „vzdelávania občanov v oblasti rizík“, ktoré by sa týkalo napríklad „kyberbezpečnosti, rizík katastrof alebo dezinformácií“.
Služba EÚ pre spravodajskú spoluprácu
Niinistöva správa taktiež odporúča zriadenie „plnohodnotnej služby pre spravodajskú spoluprácu na úrovni EÚ“.
Niinistö však neodporúča, aby EÚ zriadila vlastnú špionážnu agentúru. Vo svojej správe zdôrazňuje, že služba pre spravodajskú spoluprácu by sa mala vyhnúť „napodobňovaniu úloh národných spravodajských služieb členských štátov, a to aj pokiaľ ide o ich rolu pri získavaní spravodajských informácií“.
Ursula von der Leyen na spoločnej tlačovej konferencii s Niinistöm uviedla, že návrh by znamenal skôr nadviazanie na už existujúce Spravodajské a situačné centrum (EU-INTCEM), než vytváranie nových štruktúr.
Únijní diplomati sa pre Euractiv vyjadrili, že spravodajské služby v EÚ medzi sebou informácie zdieľajú už v súčasnosti, avšak iba za vlastných podmienok a podľa toho, komu dôverujú. Niinistö na tlačovej konferencii priznal, že „musíme vybudovať dôveru“. Ak členskému štátu EÚ nemožno dôverovať, „ide o narušenie integrity EÚ,“ dodal.
Ďalšie odporúčanie zamerané na spravodajské služby sa týka šifrovania. Niinistö píše, že by mal existovať „pevný rámec pre zákonný prístup k šifrovaným údajom“, ktorý by slúžil na boj proti „špionáži, sabotáži a terorizmu, ako aj organizovanému zločinu“. Uviedol, že takýto prístup by mal byť možný „bez narušenia kyberbezpečnosti“.
Prístup k zašifrovaným údajom je v Európe citlivou témou. Jednoduchá dostupnosť silného „end-to-end“ šifrovania – poskytovaného široko využívanými službami ako WhatsApp a Signal – často sťažuje polícii a spravodajským službám stíhanie ľudí, ktorí ich využívajú na páchanie závažných trestných činov.
Technologické firmy a zástancovia súkromia však tvrdia, že nie je možné poskytnúť prístup k zašifrovaným údajom kriminálnikov bez toho, aby sa oslabilo šifrovanie pre všetkých ostatných ľudí. Tvrdia napríklad, že „zadné dvierka“, ktoré umožňujú poskytovateľom služieb dešifrovanie informácií na základe žiadosti, by mohli zneužiť hackeri.
„Nepoužívame zadné dvierka,“ nástojil Niinistö na tlačovej konferencii. Odmietol však povedať, akým spôsobom by mali byť zašifrované dáta sprístupnené.
Odstrašovanie
Niinistö tiež odporúča opatrenia na odvrátenie hybridnej vojny, kybernetických útokov alebo sabotáže na kritickú infraštruktúru. Navrhuje dva spôsoby: „odstrašenie prostredníctvom zníženia potenciálnych ziskov“ a „odstrašenie prostredníctvom trestu“.
Prvý spôsob znamená, že sa „nepriateľským tajným službám čo najviac sťaží pôsobenie v EÚ“, uvádza sa v správe. Členské štáty by mali navzájom zdieľať informácie o „zraniteľných miestach, ktoré predstavujú širšie riziko v rámci Únie“. EÚ by zároveň mala vytvoriť „protisabotážnu sieť“.
Druhý prístup zahŕňa identifikáciu „zraniteľných miest protivníkov a ich vystavenie protiopatreniam EÚ“. Inými slovami to znamená, že EÚ bude schopná zasiahnuť každého protivníka tam, kde to bude najviac bolestivé.
Ďalšou zložkou „trestu“ je „naming and shaming“ (pomenovanie a zahanbenie) páchateľov hybridných útokov, a to aj prostredníctvom verejného využívania odtajnených spravodajských informácií.
Európsky diplomat však pre Euractiv uviedol, že verejná identifikácia páchateľov môže byť riskantná, pretože môže vytvoriť politický tlak na odvetu.
Vojnové hospodárstvo
Niinistöva správa obsahuje aj širšie odporúčania pre rozpočtovú a priemyselnú politiku EÚ.
Niinistö napríklad odporúča, aby 20 percent rozpočtu EÚ slúžilo na cieľ „byť pripravený“. Podobný 30-percentný cieľ už existuje pre ciele v oblasti klímy. Na tlačovej konferencii Ursula von der Leyen spresnila, že takéto „vyčlenenie“ znamená, že peniaze by sa mali vynakladať s prihliadnutím na dosiahnutie daných cieľov. Nemá to však znamenať, že dané prostriedky budú určené iba na jednu konkrétnu oblasť.
Niinistö tiež píše o potrebe posilniť európsky obranný priemysel. Európska komisia v marci navrhla plán pre obranný priemysel vo výške 1,5 miliardy eur.
Podporuje tiež myšlienku európskeho štítu protivzdušnej obrany, ktorú presadzujú viaceré členské štáty EÚ a ktorú v máji podporila aj von der Leyen. Správa tiež vyzýva na užšiu spoluprácu medzi EÚ a NATO.
