Firmy sa pýtajú, Komisia odpovedá: Ako správne vykazovať udržateľnosť

Tisíce firiem v Únii vrátane stoviek na Slovensku čaká od budúceho roka povinnosť informovať o tom, ako podnikajú zodpovednejšie. Európska komisia teraz zverejnila usmernenia vysvetľujúce, koho presne sa povinnosť týka, aké sú požiadavky a výnimky.  

Horúčavy striedané prudkými búrkami, sucho záplavami. Extrémne výkyvy počasia sú každodennou realitou a pripomínajú, že zmena klímy sa rozbehla naplno. Okrem hlasov, ktoré volajú po ochrane životného prostredia ale silnejú aj apely na sociálnu spravodlivosť. Pozornosť sa obracia na veľké podniky, na ktoré spoločnosť vyvíja stále silnejší tlak, aby fungovali šetrnejšie a zodpovednejšie. 

Na jednej strane sú to samotní spotrebitelia, ktorí sa čoraz viac prikláňajú k značkám, ktoré si osvojujú princípy udržateľnosti. Na strane druhej stoja investori, ktorí čoraz častejšie smerujú svoje prostriedky do zodpovedných spoločností a hodnotia takéto investície nielen ako etické, ale aj ako strategické z dlhodobého hľadiska. 

Zodpovedné podnikanie firiem, ktoré berie do úvahy nielen finančný výkon, ale aj udržateľnosť, pokrýva koncept ESG, teda environmentálne, sociálne a riadiace faktory (Environmental, Social, Governance).  

Potvrdzuje to aj nedávny prieskum IPSOS, podľa ktorého je zodpovednosť a udržateľnosť firiem kľúčovou hodnotou aj pre slovenských zákazníkov. Hoci samotný pojem ESG dobre poznajú len štyri percentá opýtaných, až 82 percent ľudí si myslí, že spoločenská zodpovednosť by mala byť súčasťou základných hodnôt každej firmy. 

Túto problematiku sleduje aj Európska únia, ktorá v rámci Zelenej dohody chce urobiť Európu do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Rozvíjanie princípov ESG preto začala od firiem pôsobiacich na spoločnom území vyžadovať aj vo svojej legislatíve.   

Eurokomisia radí, ako na to 

Aby im to uľahčila, Európska komisia zverejnila súbor často kladených otázok (FAQ), ktoré majú pomôcť firmám, ale napríklad aj audítorom porozumieť a jednoduchšie napĺňať nové pravidlá EÚ v udržateľnom podnikaní. Čas sa totiž kráti a prvé výkazy sú firmy povinné pripraviť už za aktuálny finančný rok 2024.  

„Firmy tvrdo pracujú na zvýšení svojej udržateľnosti, čo v strednodobom horizonte posilňuje ich konkurencieschopnosť, a ja sa snažím zabezpečiť, aby im náš rámec v tomto procese pomáhal,“ uviedla komisárka pre finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinness. 

Kľúčovým dokumentom je v tomto prípade Smernica EÚ o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD). Ide o aktualizáciu smernice o nefinančnom výkazníctve (NFRD), ktorá doteraz rámcovala podávanie firemných správ o udržateľnosti. Novinka ide ešte viac do hĺbky a výrazne rozširuje počet spoločností, ktoré majú povinnosť zverejňovať informácie o udržateľnosti, z pôvodných 12-tisíc na vyše 50-tisíc subjektov.  

Na Slovensku sa priamo dotkne približne 700 firiem, ktoré spadajú do kategórie „veľké podniky“ a postupne aj mnohých menších.  

Firmy, ktoré majú viac ako 500 zamestnancov, majú povinnosť publikovať prvé výkazy v roku 2025, po nich budú nasledovať spoločnosti s viac ako 250 zamestnancami alebo s tržbami nad 40 miliónov eur v roku 2026 a následne sa k nim pridajú aj malé a stredné podniky o rok neskôr. 

ESG a energetika: pionieri

Ako obzvlášť dôležité sa javí zapájanie princípov ESG napríklad v sektore energetiky. Podľa odhadov Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) boli v roku 2021 elektrina, teplo a doprava zodpovedné za zhruba tri štvrtiny svetových emisií skleníkových plynov.  

To je jeden z dôvodov, prečo sa od firiem v tomto odvetví očakáva, že zapracujú na znižovaní emisií a budú prechádzať na čisté, udržateľné zdroje energie. Prax ukazuje, že viaceré firmy sa začali pripravovať už s predstihom a environmentálne zodpovedné podnikanie postupne zapracúvajú do svojho fungovania.  

Príkladom sú spoločnosti ZSE a Východoslovenská energetika Holding. Prvý report udržateľnosti vypracovali už za rok 2020. Po integrácii VSE Holding do skupiny ZSE na konci roku 2023 rozšírili ciele a stratégie na obe firmy. Medzi záväzky zaradili dekarbonizáciu vozového parku, kde plánujú mať 80 percent služobných áut a 50 percent prevádzkových vozidiel do 3,5 tony na elektrický či hybridný pohon do roku 2030. Tiež zvyšujú energetickú efektívnosť svojich budov a usilujú o ochranu vtáctva v okolí svojich elektrických vedení.  

Konkrétne výsledky, odpočet činností a projektov v oblasti ESG vrátane spoločnej bilancie emisií za obe spoločnosti za rok 2023 avizovali zverejniť na jeseň tohto roku.  

Aj nová smernica CSRD, o ktorej informuje Komisia, sa zaoberá presne týmito oblasťami. Definuje podrobnejšie požiadavky, ako majú firmy vykazovať svoje aktivity v oblasti životného prostredia, ľudských práv a sociálnych noriem, prípadne informovať aj o rizikách, ktoré vnímajú v súvislosti s udržateľnosťou. 

Od veľkých k menším 

CSRD sa vzťahuje na väčšinu spoločností verejného záujmu (takzvané PIEs). Konkrétne ide o veľké podniky, malé a stredné (okrem mikropodnikov) firmy, ktoré pôsobia na regulovaných trhoch EÚ, patria sem aj materské spoločnosti veľkých obchodných skupín, ako aj firmy z krajín mimo EÚ, ktoré na jej území vyvíjajú významnejšie obchodné aktivity. 

Aby boli výkazy udržateľnosti dôveryhodné, CSRD vyžaduje, aby ich firmy zahrnuli do svojej výročnej správy a spĺňali Európske štandardy pre podávanie správ o udržateľnosti (ESRS). Tieto informácie musia byť tiež digitálne formátované podľa špecifickej taxonómie a prejsť overením audítora, ktorého posudok musí byť tiež zverejnený v správe. 

Smernica CSRD pripúšťa aj určité výnimky z nových pravidiel. Firmy nemusia vypracovať vlastné výkazy udržateľnosti, ak ich materská spoločnosť zahŕňa tieto informácie v spoločnej správe, a malé či stredné podniky zas môžu vynechať povinnosť výkazníctva až do roku 2028, pokiaľ vo svojej správe o hospodárení vysvetlia pádne dôvody. Tie bližšie špecifikuje smernica. 

Európska komisia tiež avizovala, že do roku 2026 zjednotí normy na overovanie a vyhodnocovanie správ o udržateľnosti tak, aby boli pre všetky členské štáty spoločné. Kým sa tak nestane, členské štáty môžu vyhodnocovať plnenie povinnosti podľa vlastných, národných noriem. Okrem toho musia audítori, ktorí dokumenty overujú, prejsť špeciálnym vzdelávaním a tréningom v oblasti udržateľnosti. 

FAQ z dielne Komisie boli zostavené na základe pripomienok od firiem a zodpovedajú otázky, ako rozsah pravidiel, dátumy uplatňovania jednotlivých povinností či výnimky. Objasňujú napríklad, kedy môžu firmy použiť odhady namiesto zbierania informácií od dodávateľov alebo partnerov.