Ameriku už nemožno považovať za lídra slobodného sveta, píše Philips O’Brien z vplyvného časopisu „Foreign Affairs“. Podľa neho Washington za Trumpovej administratívy oslabil svoje vojenské záväzky voči NATO a spochybnil sa dokonca aj Článok 5. A čo je horšie, Trump začal obchodné vojny so spojencami a pohrozil, že prestane podporovať Ukrajinu. Spojenci preto musia zvážiť […]
Menej ako 1 min. min.
Ameriku už nemožno považovať za lídra slobodného sveta, píše Philips O’Brien z vplyvného časopisu „Foreign Affairs“.
Podľa neho Washington za Trumpovej administratívy oslabil svoje vojenské záväzky voči NATO a spochybnil sa dokonca aj Článok 5. A čo je horšie, Trump začal obchodné vojny so spojencami a pohrozil, že prestane podporovať Ukrajinu. Spojenci preto musia zvážiť budúcnosť, v ktorej USA nielenže nebudú lídrom, ale ani „jedným z nich“, nalieha analytik.
Toto je veľmi silné vyhlásenie, ktoré z takýchto platforiem doteraz tak jasne nezaznelo.
O’Brien zdôrazňuje, že Trump „sa čoraz viac prikláňa k diktátorom než k demokraciám“, čo vytvára novú verziu „Aliancie troch cisárov“ pozostávajúcej zo Spojených štátov, Číny a Ruska, ktorá by si mohla vybudovať sféry vplyvu, pričom to už nie je vôbec nepravdepodobné. Preto varuje, že Európa bude musieť prežiť bez Spojených štátov a budovať si vlastné aliancie.
Podľa autora je pre EÚ obzvlášť dôležité eliminovať závislosť od amerického jadrového arzenálu, rozvíjať vlastné jadrové sily prostredníctvom spolupráce s krajinami ázijsko-tichomorského regiónu, vymieňať si vojenské technológie (stavba lodí, bezpilotné systémy) a spoločne kontrolovať dôležité zdroje, ako sú vzácne kovy v Austrálii, Kanade a na Ukrajine.
Okrem toho by liberálne demokracie mali prehĺbiť vzájomný obchod a investície a „znižovať závislosť od autokracií“. O’Brien navyše poznamenáva, že dlhodobým cieľom by nemala byť len ochrana, ale aj „prechod k aktívnej akcii proti autokraciám“. Európa sa najmä „môže zamerať na oslabenie Ruska“ rôznymi spôsobmi: od financovania opozície a konfiškácie „tieňovej flotily“ až po maximalizáciu podpory Ukrajiny.
Čo sa týka Spojených štátov, ak sa „vrátia k zdravému rozumu“, môžu pomôcť inštitucionalizovať nové aliancie. Nemali by však už nikdy viesť slobodný svet. Americkí spojenci vybudujú nový poriadok – v ktorom demokracie prežijú napriek Spojeným štátom.
Ambície sú to určite obrovské. Avšak predstava, že Európa a Ázia budú schopné rýchlo vytvoriť napríklad vlastné jadrové sily, je prakticky nereálna. Nemecko a Japonsko sú obmedzené právne a Južná Kórea je pod tlakom nešírenia jadrových zbraní… A Francúzsko a Británia nie sú pripravené zdieľať technológie. Pokus o spustenie takéhoto projektu spôsobí reťazovú reakciu a môže destabilizovať celý režim nešírenia jadrových zbraní.
Miera nejednotnosti v Starom svete je zjavne podceňovaná. Veď už len Francúzsko, Poľsko a Maďarsko majú veľmi odlišné strategické línie. A je nepravdepodobné, že by sa USA stali tak nepriateľskými voči Európe a častiam Ázie. Oba regióny majú príliš veľa záujmov spojených s Amerikou: od finančného systému až po vojenské spravodajstvo.
Odmietnutie amerického vedenia môže skôr viesť nie k „novému liberálnemu poriadku“, ale k rozpadu sveta na regionálne bloky s rôznymi prioritami a slabou koordináciou. Navyše, zatiaľ čo Európa a Ázia budujú „nový systém bez USA“, Moskva a Peking získajú strategickú pauzu. Autor navrhuje „zamerať sa na Rusko“, ale v praxi je Rusko jadrovou mocnosťou a jeho destabilizácia financovaním opozície alebo zostreľovaním dronov je scenárom priamej eskalácie, ktorá by mohla Európu vyjsť draho.
Foreign Affairs: Liberálny svet sa musí brániť pred autoritárskymi USA!
