Fosílne palivá sú pre energetické firmy finančným rizikom

Tri hlavné svetové ratingové agentúry radikálne zmenili svoj pohľad na fosílne palivá. Uhoľný priemysel je podľa nich v dlhodobom úpadku, investície do ropy a plynu, ktoré kedysi považovali za perspektívne, teraz vnímajú ako rizikové.

Zmena klímy, ktorá je do veľkej miery spôsobená spaľovaním fosílnych palív, sa pre banky, ratingové agentúry a tým aj pre firmy stala samostatnou kategóriou finančného rizika. Vplýva totiž na všetky tradičné oblasti, kde finančné inštitúcie doteraz hodnotili rizikovosť svojich klientov – regulačné, právne, ekonomické, finančné, politické a sociálne.

Ratingové agentúry sa označujú za dozorcov finančného sektora – hodnotia schopnosť dlžníka, či už sú ním štáty, alebo súkromné spoločnosti, splácať svoje záväzky. Ratingová známka je pre firmy dôležitá, pretože ovplyvňuje ich schopnosť lacno si požičiavať peniaze na finančných trhoch. Ak sa im zníži rating, investorovi to signalizuje možnosť, že úver nemusí byť včas alebo v plnej výške splatený. Vyššie riziko sa potom odrazí na vyšších úrokoch, ktoré musia firmy za pôžičky platiť.

Podľa správy think tanku IEEFA  (Institute for Energy Energy Economics and Financial Analysis) sa tri najvplyvnejšie veľké ratingové agentúry – Moody’s Investors Service, Standard and Poor’s a Fitch Ratings – za posledných 20 rokov radikálne posunuli vo svojom pohľade na fosílne palivá.

Výskum úverových výhľadov IEEFA od roku 2004 do roku 2015 napríklad zistil, že Fitch, Moody’s a S&P vnímali uhoľný priemysel pozitívne, vrátane uvedenia uhoľných elektrární do prevádzky, zvýšenia ťažby a kapacity fosílnych zdrojov. Napríklad agentúra Moody’s posunula svoju pozíciu v oblasti uhlia z pozitívnej na úverovo negatívnu a investície do ropy plynu, ktoré boli kedysi považované za perspektívne, vníma ako rizikové.

Klesajúci dopyt po fosílnych palivách znižuje príjmy energetických spoločností, ktoré na nich majú založený obchodný model. Touto závislosťou sa tiež pripravujú o nové obchodné príležitosti založené na úsporách energie a čistých zdrojoch energie, čo môže vyústiť do náhleho poklesu ratingu.

„Ako celok je zmena klímy finančným rizikom. Finančné riziká si vyžadujú finančné opatrenia na ich zvládnutie alebo odstránenie,“ konštatujú analytici.

Príklad uhlia

Začiatkom roku 2000 sa Spojené štáty americké pustili do rozšírenia využívania uhlia. Plány boli poháňané záplavou lacného uhlia a prísľubom nových technológií, čo vyústilo do zámeru postaviť 151 nových uhoľných elektrární. Tento plán a ďalšie, ktoré boli navrhnuté na spustenie novej zlatej éry uhlia, zlyhali pre sériu trhových neúspechov a rastúce obavy verejnosti.

Dnes sú uhoľné elektrárne úverovo záporné a investície do ropy a plynu na semafore ratingových agentúr svietia na žlto a smerujú k červenej. Interakcia trhových síl, odporu lokálnych komunít a klimatických obáv úplne podkopala plány rastu uhlia v Spojených štátoch.

Niektorí prevádzkovatelia uhoľných elektrární dokážu zvládať rastúce finančné a environmentálne riziká, no uhlie sa negatívne započítava do rizikových profilov spoločnosti. Ropa a plyn, ktoré majú oproti uhliu lepšie postavenie, tiež strácajú trhové postavenie, dopyt a podporu verejnosti. Na fosílnych palivách sa stále dajú zarobiť krátkodobé peniaze, ale stabilný rast a výkon na vysokej úrovni sú podľa think tanku minulosťou.

Potrebné sú konkrétnejšie opatrenia

Hoci ratingové agentúry čoraz viac v svojich hodnoteniach zohľadňujú klimatické riziká firiem, IEEFA upozorňuje, že sa to nedeje dostatočne dôrazne a rýchlo.

Klimatická zmena je dlhodobý proces, no hodnotenia rizikovosti spoločností sú stále vo veľkej miere založené na súčasných udalostiach ako sú politické zmeny alebo trhové sily. To môže byť primerané pre krátkodobých investorov a ratingy na tri až päť rokov.

Tento systém však nefunguje dobre pre investorov, ktorí berú do úvahy dlhodobé faktory.  Medzi ne patria napríklad vyššie náklady na emisie, čo môže zvýšiť riziko uviaznutých aktív, ktoré vzniknú ak firmy investujú do rozvoja fosílnej infraštruktúry, ktorá už o pár rokov bude príliš drahá a nepotrebná. Ďalším problémom je, ak sa spoločnosti nepripravujú na extrémne poveternostné udalosti spôsobené zmenou klímy, ako sú prívalové dažde, horúčavy alebo búrky a nezohľadňujú ich napríklad pri stavbe infraštruktúry.

Aby bolo možné pri hodnoteniach investícií zohľadniť dlhodobé dôsledky zmeny klímy, budú potrebné lepšie  klimatické údaje aj viac úverových analytikov s odbornými znalosťami v oblasti udržateľnosti. Finančné inštitúcie vrátane bánk aj ratingových agentúr by tiež mali rozšíriť časový horizont svojho hodnotenia a integrovať dostatočnú analýzu scenárov budúcich výnosov alebo predpokladaného vplyvu na peňažné toky z hľadiska klimatických rizík, odporúča IEEFA.