Fotoperiodizmus alebo ako dlhé denné svetlo vás môže pripraviť o úrodu

Pre normálne fungovanie akejkoľvek rastliny, a teda aj pre zber úrody, sú potrebné nasledujúce faktory: teplo, vlhkosť, výživa a svetlo. Požiadavky na svetlo pre každú plodinu sa navyše neobmedzujú len na jeho intenzitu. Každá plodina má svoje vlastné požiadavky na pomer trvania denného svetla a tmy počas dňa. Neznalosť tejto skutočnosti môže viesť k zníženiu alebo úplnej strate úrody.

Pozrime sa na niekoľko konkrétnych príkladov.

Reakcia živých organizmov (v našom prípade rastlín) na denný rytmus osvetlenia, pomer medzi tmou a svetlou časťou dňa, sa nazýva fotoperiodizmus. V závislosti od svojho pôvodu si rastliny vyvinuli citlivosť na určitý rytmus dňa a noci, t. j. na fotoperiodizmus. Pri nepriaznivom rytme dňa a noci sa mnohé rastliny môžu dobre rozvíjať, budovať vegetatívnu hmotu, koreňový systém a pri výskyte priaznivých fotoperiodických účinkov prejsť z vegetatívneho rastu na kvitnutie. To umožňuje rastlinám prejsť na kvitnutie a potom na plodenie v najpriaznivejšom období roka. Týmto spôsobom rastliny plnia svoju hlavnú funkciu – zanechávajú semená – potomstvo.

Fotoperiodické efekty vnímajú zelené listy rastlín. V rastline potom prebiehajú zložité biochemické procesy, ktoré vedú rastliny k procesu kvitnutia. Niekedy rastlina potrebuje minimálny fotoperiodický efekt od 1 dňa do 30 dní, čo ju vedie k ďalšiemu kvitnutiu bez ohľadu na dĺžku dňa a noci v budúcnosti. V súlade s vplyvom rastlín na fotoperiodickú reakciu sa delia na rastliny krátkeho dňa, čo sú zvyčajne plodiny južných zemepisných šírok, kde denné svetlo nepresahuje 10 -12 hodín; patria sem georgíny, trvalé astry, chryzantémy; zo zeleninových plodín baklažán, paradajka, fazuľa, uhorka, cuketa, tekvica atď.

Druhou skupinou sú rastliny dlhého dňa, medzi ktoré patrí nevädza, nechtík lekársky, rudbeckia, cinerária, zo záhradných plodín všetky druhy kapusty, zeler, špenát, kôpor, cibuľa, šalát, reďkovka, chren, repa, mrkva, rutabaga, hrášok atď. Tieto plodiny sa budú dobre vyvíjať a rásť, ale začnú kvitnúť až vtedy, keď denné svetlo presiahne 13 – 14 hodín, a niektoré z nich sa dobre vyvíjajú pri nepretržitom osvetlení.

Neutrálne rastliny kvitnú pri akejkoľvek dĺžke denného svetla, medzi ktoré patria nechtík lekársky, náprstník, cínia, ako aj melón, špargľa a ďalšie. Teraz prejdime k praxi a zvážme, ako môže vplyv niektorých rastlín na fotoperiodickú expozíciu viesť k strate úrody alebo iným následkom.

Je potrebné povedať, že v súčasnosti šľachtitelia vyvinuli odrody zeleninových plodín, ktoré sú neutrálne voči dĺžke dňa a poskytujú dobrú úrodu pri akomkoľvek pomere dňa a noci, ale nie všetky.

Mnohé odrody reďkovky a repy zostávajú dlhodennými rastlinami. To znamená, že pri dlhom dni tieto rastliny rýchlo začínajú kvitnúť, čo negatívne ovplyvňuje rast okopanín. Pri dlhom dni začína rýchlo kvitnúť aj špenát. Preto sa tieto plodiny sejú čo najskôr, aby sa úroda stihla vytvoriť pred začiatkom dlhých júnových dní.

Tie isté dlhodenné plodiny sa dajú úspešne siať v druhej polovici júla. Pri takomto sejbe sa skracuje dĺžka dňa, čo neumožňuje rastlinám začať kvitnúť a umožňuje dosiahnuť dobré výsledky. Rovnakým spôsobom, skrátením denného svetla, môžete oddialiť kvitnutie iných plodín, ako je kôpor a šalát. Skrátením dlhého denného svetla môžete dosiahnuť skoré kvitnutie okrasných plodín s krátkym dňom.

Napríklad skrátením denného svetla chryzantém môžete dosiahnuť ich skoršie kvitnutie, ako sa očakávalo. Na tento účel sa chryzantéma po 20:00 hodine večer prikryje svetlotesnou látkou a látka sa ráno odstráni. Po niekoľkých dňoch po sebe chryzantéma začne kvitnúť bez toho, aby čakala na obdobie kvitnutia, bez ohľadu na ďalšie trvanie denného svetla.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

The post Fotoperiodizmus alebo ako dlhé denné svetlo vás môže pripraviť o úrodu appeared first on OZ Biosféra.