Krajinu čaká druhé kolo volieb, do ktorého postúpili v množstve obvodov traja kandidáti. Ak chcú, aby krajná pravica nemala v parlamente väčšinu, ľavica aj strana prezidenta Macrona sa budú musieť vzdať v prospech silnejšieho vyzývateľa. Víťazstvo krajnej pravice v eurovoľbách vyprovokovalo prezidenta Emmanuela Macrona k vypísaniu predčasných volieb. Ich prvé kolo sa konalo včera (30. […]
Menej ako 1 min. min.
Krajinu čaká druhé kolo volieb, do ktorého postúpili v množstve obvodov traja kandidáti. Ak chcú, aby krajná pravica nemala v parlamente väčšinu, ľavica aj strana prezidenta Macrona sa budú musieť vzdať v prospech silnejšieho vyzývateľa.
Víťazstvo krajnej pravice v eurovoľbách vyprovokovalo prezidenta Emmanuela Macrona k vypísaniu predčasných volieb. Ich prvé kolo sa konalo včera (30. júna) a krajne pravicová strana Národné združenie (Rassemblement national – RN) v nej získala 34 percent hlasov.
Za ňou nasledovala ľavicová koalícia Front Populaire s 28,1 percentom. Macronova koalícia Ensemble získala 20,3 percenta a konzervatívni Les Republicans skončili na štvrtom mieste s 10,3 percenta.
S takýmito výsledkami je možné že extrémisti z Národného združenie by mohli získať absolútnu väčšinu v Národnom zhromaždení. Nemajú to však isté. Druhé kolo volieb sa uskutoční budúcu nedeľu (7. júla).
Francúzsky volebný systém
Volebný systém vo francúzskych parlamentných voľbách sa riadi princípmi väčšinového volebného systému. Francúzsko je rozdelené do viac ako 500 volebných obvodov, kde sa volia poslanci Národného zhromaždenia. Vo všetkých volebných obvodoch kandidujú viacerí kandidáti.
Nakoľko nadpolovičnú väčšinu hlasov v prvom kole získa málokto, koná sa zväčša druhé kolo. Do druhého kola postúpia len tí kandidáti, ktorí v prvom kole získali aspoň 12,5 percent odovzdaných hlasov (tzv. vstupný cenzus). Volebné obdobie Národného zhromaždenia je päť rokov, pričom počet poslancov je celkovo 577.
Historicky najlepší výsledok strany Národné združenie prišiel po výraznom náraste volebnej účasti. Podľa odhadov sa volieb zúčastnilo až 67 percent registrovaných voličov. To je o 30 percent viac ako v parlamentných voľbách v roku 2022 a zároveň najviac za posledných 35 rokov.
Bývalá predsedníčka strany RN Marine Le Pen, ktorá teraz vedie jej parlamentnú skupinu, oznámila, že bola opätovne zvolená už v prvom kole hlasovania. Získala viac ako 50 percent hlasov a najmenej 25 percent od registrovaných voličov.
Jordan Bardella, súčasný predseda RN a hlavná tvár krajnej pravice v tejto trojtýždňovej kampani, novinárom povedal, že je pripravený stať sa predsedom vlády.
Stratégie druhého kola
Na rozdiel od volieb v minulosti, keď sa v druhom kole často stretávali dvaja najlepší kandidáti, vysoká účasť a rozdelenie politického spektra na tri bloky (ľavicu, stred a pravicu) znamenajú, že do druhého kola postúpilo 285 až 315 obvodov s tromi kandidátmi.
Pozornosť je teraz zameraná na rozhodnutie kandidátov, ktorí sa umiestnili na treťom mieste. Otázkou je, či sa budú uchádzať o priazeň voličov aj v druhom kole alebo sa vzdajú v prospech jedného zo zvyšných dvoch kandidátov v danom volebnom obvode.
Krajne ľavicová strana La France Insoumise (LFI), ktorá je najväčšou časťou ľavicovej koalície, rýchlo oznámila, že stiahne svojho kandidáta „za každých okolností“, ak je vo volebnom obvode za centristickými a krajne pravicovými súpermi. Cieľ strany je izolovať stranu Národné združenie (RN). Vyhlásil to je predseda Jean-Luc Mélenchon. Toto rozhodnutie podporujú aj ostatní lídri ľavicovej koalície.
Je otázne, čo urobí Macron
„Náš cieľ je jasný – zabrániť Národnému združenie, aby získalo absolútnu väčšinu vo francúzskom Národnom zhromaždení a vládlo tak so svojím katastrofálnym politickým programom. Ani jeden hlas nesmie pripadnúť tejto strane,“ povedal francúzsky premiér Gabriel Attal, člen Macronovej strany, približne dve hodiny po zverejnení prvých výsledkov prieskumov.
Ako tento cieľ dosiahnuť? To je predmetom veľkých sporov v prezidentovej strane.
„Musíme urobiť všetko pre to, aby sme porazili kandidáta Národného zhromaždenia, ktorý je na prvom mieste, aj keď je kandidát koalície Ensemble na treťom mieste,“ napísal popredný Macronov europoslanec Pascal Canfin na sieti X.
To znamená, že centristickí kandidáti, ktorí sa umiestnia na treťom mieste, by mali za každých okolností odísť zo politického boja, a to aj vtedy, keď je na čele krajne ľavicová La France Insoumise.
To však nesedí s kampaňou samotného Macrona. V tej bojoval proti krajne pravicovému Národnému združeniu (RN), ale aj La France insoumise (LFI), ktorá je najväčšou podskupinou ľavicovej koalície. Obe považuje za dve strany tej istej „extrémistickej“ mince.
Politickí lídri z ľavice a niektorí aj zo stredu sa voči tomuto vyjadreniu ohradili. Tvrdia, že krajná ľavica nie je tak nebezpečná ako krajná pravica.
Krátko po zverejnení exit pollov Macron vyzval na „veľké a jasné zhromaždenie demokratických a republikánskych síl“. Nebolo však jasné, či to zahŕňa aj krajnú ľavicu, ktorá bola obvinená z podpory antisemitizmu.
Premiér Attal neskôr objasnil prezidentov postoj a potvrdil, že kandidáti z prezidentovej koalície Ensemble, ktorí sa dostali do druhého kola, ale skončili vo volebnom obvode na treťom mieste za krajnou pravicou a ľavicou, by mali okamžite odstúpiť z volieb.
Avšak nepovedal, či to platí aj v prípade, že by sa mali vzdať v prospech kandidátov z La France insoumise (LFI). Namiesto toho hovoril o ľavicových kandidátoch, ktorí by mohli „presadzovať republikánske hodnoty“.
Tento nejasný postoj vyvolal žiadosť niektorých Macronových najbližších ministrov a europoslancov o jasnejšie vysvetlenie. Tiež naznačili, že po tvrdej porážke centristov je čas spochybniť prezidentovu stratégiu.
Ďalšie reakcie
Roland Lescure, minister energetiky a politická autorita v otázkach jadrovej energie v EÚ, vyzval „všetkých kolegov z centristickej koalície, ktorí sú na treťom mieste, aby odstúpili z boja“. To sa týka kandidátov z ľavicových strán na druhom mieste, vrátane strany La France insoumise (LFI).
„Musíte hlasovať za kandidáta, ktorý sa v druhom kole stretne s Národným zhromaždením, nech už je to ktokoľvek,“ napísal na sociálnej sieti X bývalý minister dopravy a EÚ Clément Beaune, dlhoročný Macronov spojenec.
Dokonca aj Valérie Hayer, ktorá viedla promacronovskú kampaň v eurovoľbách a bola opätovne zvolená za predsedníčku liberálnej skupiny Renew v Európskom parlamente, zdôraznila, že „treba urobiť všetko“, aby krajná pravica nezískala absolútnu väčšinu.
Ministerka pre rodovú rovnosť a bývalá členka strany Republikáni (EPP) Aurore Bergé ale kategoricky odmietla hlasovať za LFI. Tento postoj zopakovala aj Yaël Braun-Pivet, predsedníčka Národného zhromaždenia pred vypísaním predčasných volieb, ktorá obvinila LFI z antisemitizmu.
