Ľavicová koalícia Nouveau Front populaire zvíťazila v druhom kole francúzskych parlamentných volieb. Na vytvorenie novej parlamentnej väčšiny bude musieť vytvoriť širokú koalíciu. Problém predstavuje krajne ľavicová a zároveň najväčšia strana koalície, s ktorou niektorí poslanci nechcú spolupracovať. V nedeľu (7. júla) získali v druhom kole francúzskych parlamentných volieb ľavicové strany koalície Nouveau Front populaire (NFP) […]
Menej ako 1 min. min.
Ľavicová koalícia Nouveau Front populaire zvíťazila v druhom kole francúzskych parlamentných volieb. Na vytvorenie novej parlamentnej väčšiny bude musieť vytvoriť širokú koalíciu. Problém predstavuje krajne ľavicová a zároveň najväčšia strana koalície, s ktorou niektorí poslanci nechcú spolupracovať.
V nedeľu (7. júla) získali v druhom kole francúzskych parlamentných volieb ľavicové strany koalície Nouveau Front populaire (NFP) najviac hlasov. Koalícia získala 182 z 577 kresiel v Národnom zhromaždení.
Macronova koalícia Ensemble získala 168 kresiel. Krajne pravicové Národné zhromaždenie Marine Le Pen, ktoré zvíťazilo v prvom kole a očakávalo sa, že triumf zopakuje, skončilo až tretie a získalo 143 kresiel. Konzervatívni Les Républicains (LR) získali 46 kresiel.
Žiadny politický blok nezískal absolútnu väčšinu. Politici preto budú musieť vytvoriť širokú koalíciu, ktorá by spojila ľavicový stred, stred a konzervatívcov, ale bez krajne ľavicovej strany La France insoumise (LFI).
K jednotlivým blokom sa ešte môžu pridať niekoľkí ďalší sympatizujúci poslanci z menších strán alebo tí, ktorí kandidovali ako nezávislí.
Francúzsky volebný systém
Volebný systém vo francúzskych parlamentných voľbách sa riadi princípmi väčšinového volebného systému. Francúzsko je rozdelené do viac ako 500 volebných obvodov, kde sa volia poslanci Národného zhromaždenia. Vo všetkých volebných obvodoch kandidujú viacerí kandidáti.
Keďže nadpolovičnú väčšinu hlasov v prvom kole získa málokto, koná sa zväčša druhé kolo. Do druhého kola postúpia len tí kandidáti, ktorí v prvom kole získali aspoň 12,5 percenta odovzdaných hlasov (tzv. vstupný cenzus). Volebné obdobie Národného zhromaždenia je päť rokov, pričom počet poslancov je celkovo 577.
Kto zostaví koalíciu
Predseda LFI Jean-Luc Mélenchon vyhlásil víťazstvo a postavil sa do pozície budúceho lídra. „Prezident republiky musí uznať túto porážku bez akýchkoľvek výhovoriek,“ povedal Mélenchon niekoľko minút po oznámení výsledkov a odmietol začať rokovania s Macronovou stranou Obroda.
Už niekoľko dní však naberá na sile myšlienka širokej vládnej aliancie medzi časťou ľavice, stredom a niektorými pravicovými poslancami.
Problém predstavuje práve krajne ľavicová LFI, ktorá je zároveň najväčšou stranou víťaznej ľavicovej koalície. Ešte po prvom kole parlamentných volieb ju Macron označil za rovnako extrémistickú ako Národné združenie. Politici ako François Ruffin, ktorý bol opätovne zvolený zo strany Picardie debout!, oznámil, že už nebude sedieť s LFI v Národnom zhromaždení.
Líderka Zelených Marine Tondelier a republikánsky predseda regionálnej rady Hauts-de-France Xavier Bertrand naznačili, že nie sú úplne proti tejto myšlienke.
Premiér Gabriel Attal po voľbách povedal, že „nemôže súhlasiť s tým, aby bola politická scéna rozdelená na tri bloky“ a zdôraznil potrebu „nájsť veľké a užitočné riešenie“.
Široké koalície sú vo Francúzsku neobvyklé. Vládu zvyčajne tvoria politici jednej strany či koalície, ktorí spoločne už kandidovali – nehľadajú si spojencov po voľbách, ako je to napríklad na Slovensku.
„Vo francúzskej politike je častá absolútna diskvalifikácia ostatných. Hlavným nepriateľom je ten, kto bojuje proti demokracii, teda krajná pravica,“ vysvetlil pred voľbami francúzsky zelený politik David Cormand pre Euractiv.
Vo viacerých európskych krajinách, ako Nemecko, Španielsko a Holandsko, sú koaličné vlády z viac ako dvoch strán bežné. Kultúra kompromisu je normou, ale vo Francúzsku sa to doteraz nepodarilo.
