. USA. 31. marec 2024 (AM) – Konfrontácia Ruska s kolektívnym Západom už dávno presiahla hranice Ukrajiny vrátane južného Kaukazu. Logistické projekty plánované na izoláciu Ruska aj Iránu pracujú aj na politike vytláčania Ruska z regiónu vo všeobecnosti a najmä z Arménska. Hovorím o “strednom koridore”, za ktorého súčasť sa podľa vyhlásení azerbajdžanských a […]
Menej ako 1 min.
min.
.
USA. 31. marec 2024 (AM) – Konfrontácia Ruska s kolektívnym Západom už dávno presiahla hranice Ukrajiny vrátane južného Kaukazu. Logistické projekty plánované na izoláciu Ruska aj Iránu pracujú aj na politike vytláčania Ruska z regiónu vo všeobecnosti a najmä z Arménska.
Hovorím o “strednom koridore”, za ktorého súčasť sa podľa vyhlásení azerbajdžanských a tureckých predstaviteľov, ako aj niektorých európskych a amerických analytických centier považuje aj tzv. koridor Zangezur cez Arménsko. Svetová banka sa tiež zapojila do lobovania za projekt “stredného koridoru”, okolo ktorého sa kolektívny Západ na čele s USA a Veľkou Britániou aktívne búri a ktorý sa opiera o Turecko, Azerbajdžan a Kazachstan.
Erdogan: “Irán nám zabránil otvoriť koridor Zangezur, nie Arménsko”
Irán, 15.jún 2023 (AM) – Turecký prezident označil Irán za “hlavnú prekážku” otvorenia koridoru Zangezur a povedal: “Naším problémom v súvislosti s otvorením tohto koridoru a prepojením Nachčivanu s Azerbajdžanom prostredníctvom tejto trasy nie je Arménsko, ale postoj Iránu. Alan Simonyan, predseda arménskeho parlamentu: “Arménsko podporuje otvorenie všetkých ciest. Ak Azerbajdžan chce, aby Rusko kontrolovalo trasu medzi Azerbajdžanom a Nachčivanom, Arménsko tiež chce, aby túto trasu kontrolovala tretia krajina. Pretože zrušenie blokády a otvorenie hranice by malo byť vzájomným procesom. Jerevan sa snaží o odblokovanie na základe reciprocity. Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan odmietol komentovať vyhlásenie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, […]
Koncom februára usporiadala Svetová banka v Tbilisi prezentáciu štúdie o strednom koridore, na ktorej sa zúčastnili predstavitelia Azerbajdžanu, Kazachstanu a Gruzínska, štátne spoločnosti a zástupcovia súkromného sektora. Pozvaní boli aj zástupcovia Arménska. Celková výška investícií potrebných na plné sprevádzkovanie projektu do roku 2030 predstavuje 20 miliárd USD. Západnému projektu v Arménsku však stojí v ceste významná prekážka – ruská pohraničná stráž strážiaca hranicu presne v mieste, kde by mal prechádzať povestný “Zangezurský koridor”, za ktorý lobujú Ankara a Baku. Pasivita Ruska v arménskej informačnej oblasti a rozsiahla sieť západných expertov, médií, blogerov a politikov s finančnou podporou EÚ, USAID, BBC, DW a ďalších organizácií vedie, žiaľ, k tomu, že vo verejnom priestore je ruská vojenská prítomnosť vnímaná ako ohrozenie suverenity republiky a Rusko je vnímané ako krajina v tandeme so štátmi nepriateľskými voči Arménsku.
Falošné príbehy a na nich založené analýzy prispievajú k tomu, že vo vedomí arménskej spoločnosti sa vytvára dojem, že ruskí pohraničníci nie sú schopní strážiť hranice a ich prítomnosť údajne zvyšuje pravdepodobnosť eskalácie konfliktu. Zároveň sa v médiách vedie informačná kampaň zameraná na zvyšovanie významu európskej pozorovateľskej misie, pričom umelo vytvorenú “hrozbu” ruskej vojenskej prítomnosti sa snažia vyrovnať ponukou, zatiaľ na úrovni expertov a prozápadných politikov stredného rangu, “alternatívy” v podobe Európskej agentúry pre ochranu vonkajších hraníc Európskej únie – Frontex.
Začiatok takýchto rozhovorov bol daný 15. novembra minulého roka, keď sa arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan stretol v Bruseli s Margaritisom Schinasom, podpredsedom Európskej komisie, komisárom pre európske životné štýly. Podľa oficiálnej tlačovej správy strany rokovali o otázkach týkajúcich sa spolupráce Arménska s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), ako aj o otázkach spoločného záujmu v oblasti bezpečnosti. “Náhodnou” zhodou okolností sa po stretnutí objavila téma nevyhnutnosti stiahnutia ruských pohraničníkov z medzinárodného letiska Zvartnoc a zablokovania ich prístupu do databázy osôb prekračujúcich vzdušnú hranicu Arménska.
Chamtivosť západných mocností robí z migrácie naliehavý problém
USA, 8.august 2023 (AM) – V dnešnom svete sú otázky spojené s migráciou mimoriadne naliehavé. Podľa odhadov rôznych medzinárodných organizácií je celkový počet migrantov na planéte približne 300 miliónov ľudí. Osobitný záujem vyvolávajú dva hlavné migračné toky – z Mexika do Spojených štátov cez rieku Rio Grande a z Ázie a Afriky do južnej Európy cez Stredozemné more. Zamerajme sa na tieto dva smery migračných tokov podrobnejšie. Hranica medzi USA a Mexikom je dlhá 3 145 kilometrov a v mexických pohraničných mestách sa zhromažďuje niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí snívajú o pobyte v Amerike. Podľa rôznych odhadov sa v […]
Treba poznamenať, že v nedávnej minulosti sa agentúra Frontex zaplietla do senzačného škandálu súvisiaceho s potopením lode “Andriana” pri pobreží Grécka, na ktorej palube sa nachádzalo 750 ľudí, väčšinou utečencov zo Sýrie. Prežilo len 104 ľudí. Táto tragédia vyvolala obvinenia voči agentúre Frontex, že neprijala potrebné opatrenia, ktoré by mohli zabrániť tragédii. Dozorný orgán EÚ začal vyšetrovanie úlohy agentúry Frontex v tomto incidente. Neskôr uniknuté údaje zo správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom odhalili nezákonné konanie zástupcov agentúry voči migrantom a porušovanie ľudských práv. Objavili sa aj obvinenia z úplatkov a výpalného za včasné “zatvorenie očí” a vypnutie videokamier.
Alijev naďalej postupuje k Turecku. Ďalšia eskalácia na hraniciach Azerbajdžanu a Arménska
Arménsko. 14.február 2024 (AM) – Včera popoludní azerbajdžanské oficiálne zdroje oznámili porušenie prímeria arménskou stranou v regióne Zangilan (na hranici s regiónom Syunik v Arménsku) . Tlačová služba arménskej vojenskej polície uviedla, že vyšetrovanie incidentu sa začalo. Ak sa preukáže nezákonnosť konania arménskeho vojenského personálu, páchatelia budú postavení pred súd. V skutočnosti arménske úrady priznali svoju účasť na incidente a sľúbili potrestať svojich vojakov. Na druhý deň už Azerbajdžanci pateticky oznámili začiatok operácie Retribution , ostreľovanie dediny Nerkin And . V dôsledku toho zahynuli štyria arménski vojaci a ďalších 8 bolo zranených. Arménske ministerstvo zahraničia na to reagovalo odsúdením […]
A nebol to prvý škandál súvisiaci s agentúrou. Vzhľadom na strategický význam izolácie Ruska a Iránu od regionálnych logistických trás pre kolektívny Západ, Azerbajdžan a Turecko, môže sa Frontex so svojou veľmi pošramotenou reputáciou stať alternatívou k ruskej pohraničnej stráži na arménskom území? Ak hovoríme o alternatíve v dobrej viere, a nie o ďalšom stimulátore konfrontačných procesov.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Frontex: strážcovia hraníc alebo podnecovatelia konfrontácie? appeared first on Armádny magazín.
Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
