Nesplatené vládne a firemné dlhopisy prekročili v minulom roku hranicu 100 biliónov dolárov. Uviedla to vo štvrtok Organizácia pre hospodársku spoluprácu (OECD) a rozvoj, ktorej správu zverejnili agentúra Reuters a portál Forbes Middle East. Ekonomický úspech sa dnes volá Španielsko. V čom ide príkladom? Celosvetový dlh dosiahol vlani podľa správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj 100,2 […]
Menej ako 1 min. min.
Nesplatené vládne a firemné dlhopisy prekročili v minulom roku hranicu 100 biliónov dolárov. Uviedla to vo štvrtok Organizácia pre hospodársku spoluprácu (OECD) a rozvoj, ktorej správu zverejnili agentúra Reuters a portál Forbes Middle East.
Celosvetový dlh dosiahol vlani podľa správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj 100,2 bilióna dolárov (91,95 bilióna eur). Z toho 55 biliónov dolárov predstavoval dlh členských štátov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Ďalších 35 biliónov dolárov dlh firiem a 10,2 bilióna dolárov dlh rozvíjajúcich sa ekonomík a trhov.
Ako dôvod vysokého dlhu Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj uviedla pretrvávajúce dôsledky svetovej finančnej krízy z roku 2008 a pandémiu COVID-19. Rozsiahle balíčky na podporu ekonomiky financované prostredníctvom emisií dlhopisov pomohli štátom vyhnúť sa ešte hlbšej recesii po nástupe každej z týchto kríz.
V roku 2007, teda pred nástupom finančnej krízy, dosahoval celosvetový dlh približne 38 biliónov dolárov. Odvtedy do konca roka 2024 sa tak zvýšil o 163,7 percent. V roku 2008 dosiahol globálny dlh 41 biliónov dolárov, v ďalšom roku sa zvýšil na 47 biliónov a v roku 2010 na 52 biliónov dolárov. Pandémia COVID-19 tempo rastu dlhu ešte zrýchlila. V roku 2019, keď sa objavili prvé prípady, vzrástol dlh na 75 biliónov dolárov a v roku 2020 na 87 biliónov dolárov.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj poukázala aj na riziká rastúcich úrokových nákladov v posledných rokoch. Medzi rokmi 2021 a 2024 sa úrokové náklady ako podiel na hrubom domácom produkte (HDP) zvýšili z najnižších na najvyššie za ostatných 20 rokov. Výdavky štátov na platby úrokov dosiahli v krajinách OECD 3,3 percent HDP, čo je vyššie percento než v prípade ich výdavkov na obranu.
Takmer polovica štátneho dlhu krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a rozvíjajúcich sa trhov a zhruba tretina firemných dlhov dosiahne splatnosť v roku 2027. Najvyššie riziko to predstavuje pre nízkopríjmové krajiny. Tie čelia najväčším rizikám z pohľadu refinancovania dlhu, keďže viac než polovica ich dlhu bude splatná v najbližších troch rokoch a vyše 20 percent už tento rok, dodala OECD.
Vzhľadom na drahší dlh by vlády a firmy mali ďalšie pôžičky smerovať najmä do dlhodobého rastu a produktivity, povedal šéf oddelenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj pre kapitálové trhy a finančné inštitúcie Serdar Celik. „Ak si budú požičiavať s týmto cieľom, o budúcnosť sa neobávame. Ak však budú ďalej zvyšovať dlh bez toho, aby zároveň zvyšovali produkčnú kapacitu ekonomiky, potom musíme počítať s tým, že prídu omnoho ťažšie časy,“ dodal Celik.
