Na Slovensku sa darí domácnostiam znižovať spotrebu zemného plynu len naoko. Kým u nás klesla spotreba len toľko, ako sa oteplilo, susedia dosiahli dvojciferné úspory. Odborníci upozorňujú na neadresné dotácie, ktoré spôsobia problém do budúcna. Skutočná spotreba zemného plynu na Slovensku v rokoch 2022 až 2024 bola len o 1,3 percenta nižšia, pokiaľ sú dáta očistené […]
Menej ako 1 min. min.
Na Slovensku sa darí domácnostiam znižovať spotrebu zemného plynu len naoko. Kým u nás klesla spotreba len toľko, ako sa oteplilo, susedia dosiahli dvojciferné úspory. Odborníci upozorňujú na neadresné dotácie, ktoré spôsobia problém do budúcna.
Skutočná spotreba zemného plynu na Slovensku v rokoch 2022 až 2024 bola len o 1,3 percenta nižšia, pokiaľ sú dáta očistené o teplotné rozdiely, upozornil analytik Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Marenčák. Údaje porovnal s Českom, kde bola spotreba plynu v domácnostiach v rovnakom období o 13 percent nižšia, ako by naznačoval odhad len na základe teplôt.
Spotreba plynu je vo všeobecnosti veľmi úzko spojená s počasím – keď je chladno, domácnosti potrebujú prirodzene kúriť viac a naopak, keď je teplo, menej. Na Slovensku to však platí výraznejšie ako inde. „Na rozdiel od Česka, kde štát energie plošne nedotuje, slovenské domácnosti motiváciu šetriť plynom nemajú,” vysvetľuje analytik.
Tým, že v Česku vláda nevyčleňuje peniaze na lacné energie pre každého, boli ceny energií výraznejšie ovplyvnené trhom. V rokoch 2022 a 2023 koncové ceny zemného plynu pre spotrebiteľov rástli podľa prepočtov medziročne v priemere o 68 percent a 36 percent, kým na Slovensku o 20 percent a 12 percent.
Prečo je to problém
Nižšie účty slovenských domácností však neboli zadarmo, zatiahol to štát. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví koncom minulého roka vypočítal, že poplatky za plyn by bez zásahu vlády v roku 2025 vzrástli pre niektoré domácnosti aj viac ako o tretinu. Prepočty regulátora zároveň boli uverejnené ako ceny bez DPH, ktorá od januára stúpla z 20 na 23 percent.
Aby domácnosti zdražovanie nepocítili, vláda rozhodla o zastropovaní cien. Štátnu kasu by kompenzácie mali za rok stáť do 235 miliónov eur.
Plošná pomoc vo forme rovnakej subvencie cien pre všetkých má však podľa Marenčáka svoje nevýhody. „Tou prvou sú obrovské náklady, najmä v čase nutnej fiškálnej konsolidácie. Tou druhou je, že neadresná pomoc nemotivuje domácnosti k investíciám do energetickej efektívnosti, ako napríklad do zateplenia alebo kúpy tepelného čerpadla, keďže možná finančná úspora je pri umelo nízkych cenách energií tiež nízka,” vysvetlil.
Upozornila na to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo februárovej prognóze, podľa ktorej síce vláda dosiahla jednorazový efekt na zníženie inflácie, no na úkor vyšších výdavkov verejných financií.
„Odklad prechodu na trhové ceny a poskytovanie plošných dotácií má výrazné fiškálne náklady, čo zvyšuje potrebu dodatočnej konsolidácie či odklonenie sa od zamýšľaných cieľov pre deficit a dlh,” vysvetľuje Rada.
V prípade zastropovania regulovaných cien energií na úrovni roka 2024 do konca aktuálneho volebného obdobia by to v horizonte rokov 2026 a 2027 mohlo znamenať v závislosti od vývoja svetových cien dodatočné zaťaženie rozpočtu o približne miliardu eur.
Dotácie kritizujú okrem ekonómov aj mimovládky. Ešte na jeseň minulého roka 18 mimovládnych organizácií a iniciatív listom žiadalo vládu, aby v rámci prípravy rozpočtu zastavila masívne dotovanie fosílnych palív. Citovali správu Inštitútu hospodárskych analýz, podľa boli v roku 2023 uhlie, plyn a ďalšie fosílne palivá dotované, najmä nepriamo, viac ako 1,6 miliardami eur, teda najviac za 15 rokov. V rokoch 2011-2021 išlo o priemerne 307 miliónov eur ročne.
Financie mohli smerovať do dlhodobých riešení
Platforma Budovy pre budúcnosť pravidelne upozorňuje, že plošné dotácie iba odsúvajú problém a neriešia podstatu – vysokú energetickú náročnosť. „Dlhodobé plošné cenové stropy prakticky dotujú nad-spotrebu a pri potrebe konsolidácie verejných financií sú v takejto miere do budúcna neudržateľné. Jednorazové investície do úsporných opatrení zabezpečujú kontinuálne zníženie výdavkov na energie každý ďalší rok, zatiaľ čo náklady na cenové stropy predstavujú každoročný výdavok pre štátny rozpočet,“ uviedol Richard Paksi, analytik platformy Budovy pre budúcnosť.
BPB sa opiera aj o prieskum agentúry FOCUS, podľa ktorého si takmer 70 percent ľudí myslí, že vláda by mala pomôcť s cenami energií len tým domácnostiam, ktoré to potrebujú a vyše 80 percent opýtaných súhlasí s tým, že vláda by mala zvýšiť podporu zvyšovania energetických úspor.
Znižovanie spotreby zemného plynu a celkovo fosílnych palív je pritom aj kľúčovou časťou medzinárodných záväzkov Slovenska, napríklad pri čerpaní európskych prostriedkov z Plánu obnovy.
Slovensko deklaruje, že bude dlhodobo znižovať emisie a závislosť na fosílnych palivách, v dodatku novej kapitoly REPowerEU do existujúceho Plánu obnovy a odolnosti, v ktorom sa viackrát spomína ambícia dosiahnuť „rýchlenie zavádzania OZE zjednodušeným prístupom do sústavy, zefektívnenie a zjednodušenie povoľovacích a administratívnych konaní modernizáciu elektroenergetickej sústavy a v neposlednom rade aj zníženie závislosti na zemnom plyne pri vykurovaní a v priemysle.”
Dokument rovnako vyzdvihuje aj význam znižovania spotreby v budovách, či už verejných, alebo domácnostiach. „Zníženie dopytu po plyne takisto pomôže zabezpečiť primerané dodávky a znížiť ceny energií v prospech spotrebiteľov. Úspory energií priamo v budovách sú jedným z najefektívnejších systémových opatrení nielen na zníženie výdavkov na energie, ale aj na zníženie spotreby fosílnych palív.”
