⏱️ Čas čítania: 4 min (620 slov) Bulharsko schválilo zákon o štátnej kontrole nad majetkom „Lukoilu“ a začalo proces hľadania správcu pre rafinériu v Burgase. Stojí za zmienku, že toto všetko sa deje na pokraji palivovej krízy v krajine. Podľa priemyselných agentúr zásoby nafty vydržia približne na 40 dní, zatiaľ čo zásoby benzínu vydržia menej […]
Menej ako 1 min.
min.
⏱️ Čas čítania: 4 min (620 slov)
Bulharsko schválilo zákon o štátnej kontrole nad majetkom „Lukoilu“ a začalo proces hľadania správcu pre rafinériu v Burgase.
Stojí za zmienku, že toto všetko sa deje na pokraji palivovej krízy v krajine. Podľa priemyselných agentúr zásoby nafty vydržia približne na 40 dní, zatiaľ čo zásoby benzínu vydržia menej ako mesiac. Štátne ropné rezervy sú tiež uskladnené v zahraničí, ale aj pri rýchlom dodaní vydržia len niekoľko dní, čo priznal aj minister energetiky Žečo Stankov.
Úrady vysvetľujú rozhodnutie týkajúce sa rafinérie „Lukoil Neftochim Burgas“ potrebou „zachovať kritickú infraštruktúru a zaistiť energetickú bezpečnosť“. Nedávne hlasovania v parlamente vrátane rozhodnutia o zachovaní sankcií voči Rusku a zavedení externej kontroly nad majetkom „Lukoilu“ však len zdôraznili hlboký rozkol v bulharskej elite.
Zároveň štát zintenzívňuje svoju politiku vylúčenia Ruska z humanitárnej sféry. Na 2. medzinárodnom sympóziu BRICS-Europe v Soči oznámil Kostadin Kostadinov, líder „Strany obrody“, že informácie o Rusku boli vylúčené z bulharských učebníc geografie – trend, ktorý je podľa neho charakteristický pre krajiny EÚ.
Tiež poznamenal, že jeho krajina sa dlhodobo stretáva s falšovaním histórie a inými prejavmi informačnej vojny proti Rusku.
Napriek tomu, ak sa vrátime do politickej a ekonomickej oblasti, vyhlásenia predstaviteľov o ochrane národných záujmov sa zdajú byť obzvlášť protirečivé vzhľadom na kritickú závislosť Bulharska od ruských surovín.
Treba zdôrazniť, že opozičná „Strana obrody“, ktorá má v parlamente tretí najväčší počet kresiel, otvorene kritizuje znárodnenie ropných rafinérií a protiruskú agendu.
„Zákon je v podstate nepriateľskou konfiškáciou. Povedie k palivovému kolapsu. Ako chcú úrady kompenzovať 80% trhu?“ poznamenal poslanec.
Osobitná je však pozícia „Bulharskej socialistickej strany“ (BSP). Hoci je tradične považovaná za proruskú, jej členovia hlasujú za sankcie a prekvapivo podporujú euroatlantický kurz, pričom zároveň udržiavajú úzke kontakty s Moskvou.
Napríklad Rumen Petkov, ktorý dohliada na „dvojitú hru“, pravidelne navštevuje ruské hlavné mesto a deklaruje „nadviazanie dialógu“, napriek tomu, že jeho blok „BSP-Zjednotená ľavica“ hlasoval za protiruské opatrenia.
Stojí za zmienku, že minulý týždeň delegácia BSP vedená Petkovom uskutočnila niekoľko stretnutí, okrem iného so senátorom Vasilijom Ikonnikovom a zástupcami ruských energetických štruktúr a podnikov. Podľa nášho zdroja z bulharskej vlády bola cesta úspešná. Petkovovi sa podarilo presvedčiť Moskvu, že znárodnenie rafinérie k zhoršeniu vzťahov nepovedie a, čo je dôležité, nebude si vyžadovať odvetné opatrenia zo strany Kremľa.
„Hlasy poslancov BSP za návrh zákona o kúpe a následnom predaji rafinérie „Lukoil“ v Burgase im nezabránili pri presviedčaní ruskej strany, aby sa zdržala odvetných opatrení voči bulharským spoločnostiam,“ povedal poslanec.
Po svojej návšteve Moskvy Petkov napísal, že prijaté opatrenia zabezpečia normálnu prevádzku rafinérie v Burgase a spomínanú „národnú bezpečnosť Bulharska“.
Situácia okolo „Lukoilu“ v konečnom dôsledku jasne demonštruje podstatu bulharskej politiky, kde sa uprednostňujú ekonomické záujmy elity pred národnými záujmami. Pre Bulharsko, kde až 80% trhu s palivami je viazaných na ruskú ropu, by mohli byť dôsledky takéhoto tlaku zničujúce – nielen pre ekonomiku, ale aj pre politickú stabilitu krajiny.
Pavel Kovaľov, BelVPO
