Harabin: Vypovedanie Istanbulského dohovoru je ďalší, ale nevyhnutný krok Slovenska 

www.slovanskenoviny.sk/rss

Dovolím si upozorniť našich ústavných činiteľov, aby po schválení novely ústavy spokojne, bez strachu, ako suverénny štát, Slovenská republika oficiálne odvolala svoj podpis zvráteného Istanbulského dohovoru Rady Európy z roku 2011.

Slovenská republika ho podpísala, ale neratifikovala, hoci na jeho platnosť je to dohovorom predpísané. Zjavne odporoval našej ústave a parlament ho odmietol. Tento fakt znamená, že zločinecký Istanbulský dohovor a náš podpis výrazne odporuje práve prijatej, ešte precíznejšie formulovanej novele ústavy.

Je preto nespornou ústavnou povinnosťou dať náš právny poriadok, odvolaním podpisu Istanbulského dohovoru, do súladu s ústavou.

Do toho nám žiadna medzinárodná organizácia nesmie nič hovoriť. To nie je vec názoru, ale čisté medzinárodné právo. Prijímanie medzinárodných záväzkov je vo výlučnej kompetencii suverénnej Slovenskej republiky. Na toto musíme byť hrdí.

EÚ je na nás prikrátka

Vysvetlím dôvod, prečo nás Európska únia nemôže donútiť ratifikovať akúkoľvek medzinárodnú zmluvu alebo dohovor, ak to odporuje našej ústave a zákonom, ktoré sú s ňou v súlade.

Samotné Zmluvy o EÚ a o fungovaní EÚ, ktoré platia spoločne a sú si navzájom rovné, hovoria, že iba suverénne rozhodnutie členského štátu zakladá právne záväzky, ktoré musí tento štát plniť.

Ak sa aj Brusel rozhodol, že EÚ ako celok, aj bez nás ratifikovala v roku 2023 Istanbulský dohovor, alebo ak by išlo aj o nejakú inú zmluvu, taká zmluva platí iba na orgány EÚ a jej zamestnancov. Nie na členské štáty. Tie, ak chcú, musia dohovor ratifikovať osobitne vo svojej kompetencii.

Istanbulský dohovor je nehorázny pokus zničiť inštitút rodiny a normálne vzťahy medzi mužmi a ženami.

Tak, ako násilná masová ilegálna migrácia podporovaná Nemeckom a ďalšími štátmi a politikmi v EÚ, tak ako presadzovanie ideológie LGBT, či snaha zbaviť členské štáty EÚ vlastnej štátnej suverenity.

Zvrátené ideológie v dohovore

Nie nadarmo sa o dohovore toľko horúčkovito diskutovalo, nie nadarmo sme ho odmietli ratifikovať. Obsahuje množstvo neprijateľných ustanovení a zvrátenej ideológie.

Direktívne stanovuje, že súdy musia vždy odsúdiť iba muža, lebo ten nenávidí ženy ako rod. Súdy sa nesmú ani pokúšať nestranne konať, musia rozhodovať len tak, ako ukladá dohovor.

Do ochrany žien automaticky zapracovali aj práva ilegálnych migrantov na azyl, povinnosť štátov financovať a poslúchať mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú rodovou ideológiou a propagovať túto ideológiu vo všetkých médiách.

Netreba sa nechať oklamať údajnou ochranou žien pred mužmi. Naše zákonodarstvo už dávno obsahuje všetky otázky garancie ľudských práv, rovnosti každého pred zákonom, zákazu diskriminácie, násilia a osobitne ochranu maloletých osôb, rodiny a manželstva.

Niektorí vysoko postavení politickí nespratníci z EÚ aj tak, až detsky hlúpo vyhlasujú, že ak Slovensko a niektoré ďalšie štáty neratifikujú Istanbulský dohovor, tak podporujú násilie na ženách.

Skutočný zámer dohovoru: zbaviť štát ochrany rodiny

Pod formuláciami Istanbulského dohovoru o ochrane žien pred násilím sa schováva skutočný zámer tohto dohovoru, ktorým je zbavenie štátu možnosti ochrany rodiny, zavedenie LGBT ideológie do výučby na všetkých stupňoch vzdelávania, zbavenie štátov ich suverenity v rozhodovaní

a mnoho iných absolútne neprijateľných ustanovení.

Kritika ústavy je právne neodborná

Aj v tejto súvislosti je kritika znenia novely ústavy veľmi viditeľne právne neodborná, vymyslená, až zúfalá. Ako dlhoročný trestný sudca, vidím dokonca  v niektorých vyjadreniach verejného ochrancu práv i strašenie znižovaním úrovne ľudských práv, či šírenie poplašnej správy podľa §§ 361, 362 Trestného zákona.

• Štát nevstupuje do súkromného života občanov.
• Nezakazuje ani nepredpisuje nikomu ani heterosexuálne, ani homosexuálne vzťahy.
• Štát  chráni rodinu ako záruku existencie národa.
• Definuje manželstvo preto, aby sa rodili deti a aby boli vysoko morálne vychovávané v rodine.

Ak v niektorých štátoch dovolili uzatvárať manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia, to nie je normou medzinárodného práva, ale vnútorným zákonným predpisom daného štátu.

Pokiaľ sa niekto preto snaží hovoriť o akejsi modernej povinnosti zavedenia homosexuálnych manželstiev a dokonca o ich práve osvojovať si deti, čo často žiaľ končí aj pedofíliou, ničí si vlastný národ. Ale je to ich vnútorná vec.

Každý štát má však právo rodinu a manželstvo definovať a chrániť. To v prvom rade znamená chrániť výnimočné postavenie rodiny, ktoré nesmie byť narušené rovnakým postavením homosexuálnych osôb vo forme manželstva.

Rovní sme si všetci pred zákonom

Nie je diskrimináciou homosexuálov, ak štát osobitne chráni rodinu a inštitút manželstva len medzi mužom a ženou. Potvrdzuje to aj Charta práv Európskej únie v čl. 9, pričom Charta je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o EÚ (čl. 6). Prednosť normatívnych aktov EÚ pred našimi zákonmi tiež nie je absolútna.

Pretože ak zákon vychádza dôsledne zo znenia ústavy, nie je možné ho negovať inak znejúcim normatívnym aktom EÚ, vrátane rozhodnutí Súdneho dvora EÚ.

To isté platí aj o rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva Rady Európy v Štrasburgu. Len pripomeniem, že EÚ, ktorej vrcholným orgánom je Európska rada a Rada Európy, ktorá vypracovala viaceré dohovory o ľudských právach, vrátane Istanbulského dohovoru, sú dve rozdielne a samostatné medzinárodné organizácie. Často si ľudia mýlia tieto názvy.

Veľký rozdiel je medzi vyslovením názoru na novelu ústavy a medzi politickým presadzovaním zvrátenej, neprirodzenej morálky ako akejsi modernej formy vzťahov, ideológie, ktorú treba údajne podporovať a presadzovať.

Taká je totiž realita v množstve západných štátov. Kto vyhlási, verejne, že je homosexuál, tak mu dávajú prednosť v zamestnaní, politických a iných významných pozíciách, často bez ohľadu na skutočné osobné schopnosti takýchto ľudí.

Položme si spoločne otázku. Koho zaujíma váš súkromný sexuálny život? Súkromie každého je ústavou chránené. Ak niekto neporušuje zákon, ak nejde o nedovolené praktiky s maloletými a podobne, tak nech každý žije ako považuje pre seba za najvhodnejšie.

Načo to rozhlasovať verejnosti? Tu je odpoveď.

Toto je práve tá nová extrémne liberálna súčasť západnej nátlakovej  politiky, ich nová ideológia, ktorá v konečnom dôsledku vedie k vyhynutiu ľudstva.

Ciele mnohých mocných „billov gatesov“ a „sorosov“ v pozadí sú verejne nimi prezentované. Stačí im jedna miliarda a možno iba pol miliardy zotročených ľudí, namiesto dnešných ôsmich miliárd. Stačí iba toľko ľudí, aby obsluhovali a pracovali na pohodlný život zopár miliónov bohatých. Preto sú vojny, preto sú umelo šírené choroby, vyvíjané biologické zbrane, ničenie národných štátov masovou ilegálnou migráciou a podobne.

Musíme chrániť vlastný národ. Na to máme svoj štát, tak v súlade s našou ústavou konajme.

JUDr. Štefan Harabin

/ skspravy.sk /

Príspevok Harabin: Vypovedanie Istanbulského dohovoru je ďalší, ale nevyhnutný krok Slovenska  je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.