Hasiace lietadlá požiare nevyriešia, treba dostať dobytok do krajiny

Letné požiare sú na juhu Európy novou realitou, ktorú postihnuté štáty riešia nákupom desiatok hasiacich lietadiel. Bez dobrého manažmentu krajiny vrátane pastvy dobytka, ktorá znižuje množstvo horľavej biomasy, je to vopred prehratý boj, odkazuje odborník na požiare Ilias Tziritis.

Aby európske krajiny boli v budúcnosti schopné zvládnuť čoraz častejšie a ničivejšie požiare, musia im predchádzať, hovorí pre portál Euractiv odborník z Grécka, kde v priebehu niekoľkých dní opäť zhoreli tisíce hektárov lesa.

Grécko má dlhú históriu lesných požiarov. Budíčkom bol rozsiahly požiar v roku 2018, ktorý v regióne Attika zabil 100 ľudí.

Hoci odvtedy počet obetí nikdy nedosiahol túto úroveň, ekologický vplyv požiarov sa neznížil: v roku 2023 došlo k najväčšiemu lesnému požiaru v histórii EÚ v severnom Grécku, pri ktorom zhorelo 770 štvorcových kilometrov, čo je približne veľkosť New Yorku.

Včasné hlásenie požiarov nezabralo

Toto leto sa Grécko snažilo predísť šíreniu požiarov novými spôsobmi – vrtuľníky sledovali vysokorizikové oblasti, viac ako pol milióna ľudí vyčistilo pôdu od biomasy, ktorá by mohla slúžiť ako palivo, a bolo nasadených 25 bezpilotných lietadiel, aby dohliadali na zvlášť rizikovú oblasť Attiky.

Okrem toho vláda v marci kúpila sedem ďalších hasičských lietadiel za 361 miliónov eur, ktoré často nemôžu preletieť nad lesnými požiarmi pre silný vietor a dym.

Grécko tiež spustilo program na predchádzanie požiarom v hodnote 415 miliónov eur s názvom AntiNero, ktorý okrem iného zahŕňal čistenie borovicových lesov od popadaného ihličia a spevnenie lesných ciest, ktoré sú kľúčové na dosiahnutie postihnutých oblastí počas krízy.

Nič z toho však nezabránilo minulotýždňovému požiaru, ktorý zničil 20 štvorcových kilometrov a zasiahol predmestia Atén. Zahynul jeden človek, bolo zničených viac ako 100 domov a podľa odhadov bolo spálených 10-tisíc hektárov lesa.

Grékom neprialo ani počasie – krajina zažila v júni a júli rekordné horúčavy a silný severný vietor zatlačil požiar smerom k Aténam. Správy Copernicus a Európskeho informačného systému o lesných požiaroch naznačujú, že región Attika za posledných osem rokov stratil 37 percent svojej lesnej plochy.

Hoci sa podarilo požiare zachytiť toto leto požiare v Grécku včas, nestačilo to na prevenciu škôd. Keď už požiar vznikol, bolo ho veľmi ťažké dostať pod kontrolu.

Podľa Iliasa Tziritisa, manažéra prevencie lesných požiarov v Grécku environmentálnej organizácie WWF, je to spôsobené tým, že neexistuje národný plán riadenia a prevencie lesných požiarov, ktorý by stál aj na pastve dobytka v krajine.

Vegetačné zlomy aj iná skladba vegetácie

Tziritis hovorí, že rizikové juhoeurópske krajiny by sa mali pri prevencii požiarov zamerať na manažment krajiny. Na to je potrebné obnoviť pastvu – hospodárske zvieratá žerú trávy a kríky, ktoré by inak slúžili ako palivo pre požiare. Vznikajú tak zlomy vo vegetácii a oblasti s kratším, menej hustým porastom, ktoré spomaľujú šírenie požiarov.

S tým súhlasí aj Generálne riaditeľstvo pre európsku civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci Európskej komisie (DG ECHO). V správe z júla konštatuje, že začlenenie pastvy do manažmentu lesných požiarov vrátane lesov spolu s ďalšími tradičnými stratégiami, ako je kontrolované vypaľovanie pastvín, ponúka prirodzený a udržateľný prístup k prevencii lesných požiarov. Okrem toho udržateľná pastva podporuje manažment trávnatých biotopov, ktoré sú hostiteľmi rôznorodej biodiverzity, čo je kľúčové pre obnovu ekosystému po požiaroch.

Podľa Tziritisa je na gréckom ostrove Andros až 90 percent požiarov spôsobených vypaľovaním pastvín. Naopak, na Korzike je vypaľovanie kontrolované a slúži ako nástroj proti šíreniu požiarov.

Grécko podľa neho zaostáva napríklad za Portugalskom, ktoré dostupný rozpočet na riadenie požiarov zvýšilo o 40 percent a presmerovalo ich na prevenciu.

Hospodárske zvieratá môžu prispieť aj k zmene v zložení rastlín. Napríklad jarná pastva môže znížiť výskyt inváznych jednoročných tráv a podporiť pôvodné druhy. Táto zmena v typoch vegetácie a celkové zníženie horľavého prírodného materiálu môže znížiť intenzitu a rýchlosť požiarov, vďaka čomu je v spásaných oblastiach menej pravdepodobné, že dôjde k vznieteniu. Ak k požiaru dôjde, bude ho možné ľahšie zvládnuť.

Je však potrebné prispôsobiť pastvu únosnosti ekosystému. Nadmerné spásanie môže viesť k degradácii a strate biodiverzity, čo narúša ekologickú rovnováhu a zdravie krajiny. Udržateľné postupy pasenia by sa preto mali starostlivo riadiť, aby sa zabránilo nadmernému spásaniu a aby sa zabezpečilo zachovanie prínosov pre prevenciu lesných požiarov a zdravie ekosystémov, vystríha správa DG ECHO.

Podpora chovu

V niekoľkých oblastiach v Španielsku a Portugalsku pasú farmári svoj dobytok v strategicky vyhradených protipožiarnych zónach. Táto pastva znižuje množstvo vegetácie, ktorá by mohla potenciálne vzplanúť, čím sa znižuje pravdepodobnosť lesných požiarov počas extrémnych horúčav či búrok. Cieľom tohto prístupu je „udržať“ oblasti, ktoré sú už vyčistené od porastu stromov, aby pôsobili ako palivové prestávky.

Táto metóda nielen pomáha efektívne riadiť horľavú biomasu, ale tiež pomáha udržateľnému využívaniu pôdy a vidieckym komunitám. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) podporuje pasenie prežúvavcov, ako sú dobytok, ovce a kozy, aby sa znížilo nebezpečenstvo požiarov vo väčšine stredomorských krajín Únie, kde dynamika zmeny klímy zvyšuje riziko takýchto udalostí.

Členské štáty a regióny môžu zaradiť pastvu do svojich stratégií prevencie lesných požiarov tak, že ju začlenia do svojich programov hospodárenia s palivami a rozvoja vidieka. Medzi intervencie, ktoré môžu štáty podporiť v rámci SPP, je napríklad podpora fariem s chovom prežúvavcov cez daňové úľavy alebo ekologické schémy.