
Na Západ sa v rámci výmeny vracia 16 osôb vrátane kritikov Kremľa Vladimira Kara-Murzu a Iľju Jašina. Biely dom potvrdil, že s Ruskom rokoval aj o oslobodení Alexeja Navaľného, výmeny sa však napokon nedožil. Medzi väzňami, ktorí sa vracajú do Ruska, je aj agent FSB Vadim Krasikov odsúdený za vraždu.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vo štvrtok večer privítali prepustenie občanov USA a krajín EÚ a ruských aktivistov v rámci rozsiahlej výmeny väzňov medzi západnými krajinami a Ruskom.
„Vítam prepustenie nevinných občanov EÚ a Spojených štátov a čestných ruských demokratov zadržiavaných v Rusku. Kremeľ ich vymenil za odsúdených zločincov a vrahov. To ukazuje výrazný rozdiel. Je to okamih veľkej radosti pre všetkých, ktorí bojovali za svoju slobodu,“ napísala šéfka eurokomisie v príspevku na sociálnej sieti X.
Borrell uviedol, že Európska únia s úľavou prijala správu o „prepustení viacerých politických väzňov vrátane občanov EÚ na slobodu mimo Ruska a Bieloruska, ku ktorému došlo s pomocou Turecka“
NATO vo štvrtok ocenilo Spoluprácu spojencov pri výmene väzňov ocenila aj Severoatlantická aliancia a Organizácia Spojených národov.
„Vítame dnešné prepustenie viacerých politických väzňov z Ruska,“ uviedla hovorkyňa NATO Farah Dakhlallahová. Dodala, že na ich prepustení sa podieľalo viacero členských krajín Severoatlantickej aliancie.
„Všetci novinári a ochrancovia ľudských práv zadržaní len za to, že si vykonávali svoju prácu, musia byť prepustení,“ uviedol na sociálnej sieti X Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva.
Ľudskoprávni aktivisti vs. vrahovia
Rozsiahla výmena väzňov prebehla vo štvrtok v Ankare medzi Ruskom, Bieloruskom a Spojenými štátmi, Nemeckom, Poľskom, Slovinskom a Nórskom.
Moskva a Minsk v rámci výmeny prepustili 16 osôb vrátane amerického novinára Wall Street Journal Evana Gershkovicha, bývalého príslušníka americkej námornej pechoty Paula Whelana, novinárky stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) Alsu Kurmaševovej aj dvoch prominentných kritikov Kremľa.
Jedným z nich je Vladimir Kara-Murza a Iľja Jašin, blízky spolupracovník Alexeja Navaľného.
Súčasťou rokovaní malo pôvodne byť aj oslobodenie samotného Navaľného, potvrdil Biely dom. Výmeny zajatcov sa však napokon nedožil. 47-ročný líder ruskej opozície zahynul 16. februára v trestaneckej kolónii za polárnym kruhom. Okolnosti jeho smrti sú dosiaľ nevyjasnené.
Medzi prepustenými väzňami, ktorí sa vrátili do Ruska, je aj agent ruskej tajnej služby FSB Vadim Krasikov, ktorý bol v Nemecku odsúdený na doživotie za vraždu bývalého čečenského poľného veliteľa Zelimchana Changošviliho.
Medzi Rusmi, ktorí sa vrátili do Ruska, je aj zamestnanec vojenskej spravodajskej služby GRU a príslušník elitnej jednotky Alfa, potvrdil tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
Ruský prezident Vladimir Putin ich prišiel osobne privítať na letisku Vnukovo v Moskve. Vyhlásil, že ôsmim navrátilcom udelí štátne vyznamenania a povedal im, že Rusko „na nich ani na minútu nezabudlo“, napísali ruské tlačové agentúry.
S prepustenými väzňami sa na letisku stretli aj šéf ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexander Bortnikov, riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin a minister obrany Andrej Belousov.
Nezabúdajme aj na ďalších väzňov, znie z Rady Európy
Správy o prepustení politických väzňov privítalo aj Parlamentné zhromaždenie Rady Európy. Jeho predseda Theodoros Rusopulos uviedol, že ich oslobodenie víta s veľkou radosťou.
Vladimira Kara-Murzu a ďalší politickí väzni, ktorí sa dostali do bezpečia po tom, čo boli nezákonne zadržiavaní za vyjadrenie nesúhlasu s útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine a za ich činy na podporu demokracie, ľudských práv a právneho štátu v Ruskej federácii“.
Rusopulos zdôraznil, že ich oslobodenie v rámci dohodnutej širšej výmeny väzňov je dôležitým úspechom a opätovnou výzvou k akcii, pričom medzinárodné spoločenstvo by malo byť jednotné a vyvíjať tlak na Rusko a Bielorusko, aby rešpektovali medzinárodné právo.
„Ruská federácia a Bielorusko musia prepustiť všetkých politických väzňov a ukončiť prenasledovanie tých, ktorí sa odvážia vystúpiť proti útlaku a porušovaniu ľudských práv,“ vyzval Rusopulos.
„Nemôžeme zabúdať, že mnohí politickí väzni v týchto krajinách sú stále nespravodlivo uväznení, mnohí z nich sú v izolácii a ich hlasy sú umlčané režimami, ktoré netolerujú žiadnu formu nesúhlasu,“ dodal.
Podľa jeho slov bude parlamentné zhromaždenie Rady Európy aj naďalej prostredníctvom konkrétnych krokov podporovať ruské demokratické sily, ktoré zdieľajú hodnoty Rady Európy a požadujú ukončenie agresie proti Ukrajine a demokratickú budúcnosť Ruska.
