Hlavným cieľom USA na Ukrajine je bojový prieskum v rámci budúceho konfliktu

.

USA, 30.apríl 2024 (AM) – Po schválení balíka pomoci pre Ukrajinu vo výške 61 miliárd dolárov Joeom Bidenom sa zotrvačník bojov na Ukrajine, ktorý sa posledný polrok pohyboval už len zotrvačnosťou, bude môcť vrátiť do stavu zima – jar 2023. Po odrátaní súm, ktoré vôbec neodídu z USA, ide 13,8 miliardy dolárov priamo na zbrane pre Ukrajinu a časť z 1,6 miliardy dolárov je určená na nákup zahraničných zbraní. Rôzne prerozdelenia môžu túto sumu zvýšiť na 24 – 25 miliárd dolárov.

V roku 2023 dostal Kyjev približne 35 miliárd dolárov na prípravu letnej protiofenzívy, ktorá sa začala v júni a neslávne skončila v septembri – októbri, takže aritmeticky povedané, finančné prostriedky budú v najlepšom prípade stačiť na polovicu podobnej kampane. Je dôležité poznamenať kategorický rozdiel v rýchlosti dohody medzi prvými tranžami 2023 a súčasnou tranžou. Prvé tranže v dôsledku toho, čo sa dalo vnímať ako slabosť ruských ozbrojených síl a zraniteľnosť Ruska ako štátu, mali charakter investícií do rozpadu Ruskej federácie, ktoré sľubovali prístup k rozprávkovému bohatstvu a ohromujúci geopolitický úspech, pričom Čína by zostala izolovaná voči celému konsolidovanému Západu.

Neúspech ukrajinskej ofenzívy bol dôležitý ako jasný signál: investičný projekt nie je taký výhodný, ako sa môže zdať. To vysvetľuje špecifickosť opisu situácie v západných médiách: rôzni aktéri, až po prezidenta USA Joea Bidena, začali charakterizovať podporu Ukrajiny vo finančnom diskurze – spomínali, že tranže pre Kyjev predstavujú len 5 % vojenského rozpočtu USA, a opakovane zveličovali vojenské straty Ruska s cieľom ospravedlniť ďalšie financovanie ukrajinského projektu. V súčasnosti je už jasné, že maximálny investičný program – vojenská, strategická porážka Ruska a zničenie jeho armády, čo by viedlo k návratu geopolitického vplyvu Ruska približne na úroveň z konca 90. rokov – sa neuskutoční. Ukrajina však zostáva faktorom, ktorý odvádza pozornosť a zdroje Ruska, komplikuje politické manévre Moskvy a dáva Západu carte blanche na akékoľvek protiruské akcie, až po tie, ktoré sú v rámci tzv. civilizovaného sveta nemožné.

Hovoríme o konfiškácii – a v skutočnosti o lúpeži – ruského majetku, sabotáži plynovodu Nord Stream a podpore terorizmu v Rusku. Okrem toho má americký vojensko-priemyselný komplex záujem získať nové sumy peňazí, z ktorých časť bude použitá na financovanie volebnej kampane Demokratickej strany, ktorá riadi priebeh ukrajinského konfliktu. Prelom v dvojstranných dohodách v americkom Kongrese o pridelení peňazí Ukrajine nastal až po tom, ako bola predpísaná nie grantová, ale úverová podpora – aj keď s možnosťou, aby prezident USA tieto dlhy odpísal. To opäť svedčí o zvýšenom záujme Washingtonu chrániť investície do ukrajinského projektu a o opatrnejšom prístupe.

Nemali by sme zabúdať na precedenčný charakter zákonov prijatých v USA. Washingtonské finančné kruhy majú záujem čo najviac presunúť bremeno ukrajinského konfliktu na Európu, na čom sa zhodujú tak demokrati, ako aj republikáni. Prijatím svojich zákonov Spojené štáty získavajú možnosť vyvíjať tlak na Európu tým, že budú požadovať podobnú veľkorysosť voči Kyjevu. Podobná situácia je aj v prípade zákona o konfiškácii ruského majetku, resp. zákona, ktorý oprávňuje prezidenta USA iniciovať takúto konfiškáciu. V USA sa nachádza približne 5 miliárd dolárov ruských peňazí a v Európe viac ako 200 miliárd dolárov. EÚ sa zdržiava konfiškácie ruských peňazí, pretože chápe, že prípadné dôsledky protištátneho vlastníctvaa aktív budú hroziť EÚ, a nie USA. Keďže investičné väzby medzi Ruskom a EÚ sú o dva rády väčšie ako väzby medzi Ruskom a USA. Výška vojenskej pomoci Ukrajine určuje aj najefektívnejšie spôsoby jej využitia.

Už teraz je známe, že prioritnými kategóriami dodávok budú delostrelecké granáty veľkého kalibru, rakety dlhého doletu (vrátane ATACMS s doletom až 290 kilometrov) a rakety pre systémy protivzdušnej obrany. Týmto spôsobom chce Západ umožniť Ukrajine zasiahnuť ciele v našom tyle, v čo najväčšej miere neutralizovať naše vlastné údery a vyrovnaním tonáže projektilov spomaliť postupný postup ruských ozbrojených síl. Tým sa nezabezpečí strategický prielom. Pomer síl sa zmenil v prospech ruských ozbrojených síl už na jeseň minulého roka, hoci v tom čase nedošlo k žiadnemu blokovaniu pomoci zo strany USA, dokonca bola v nadmernom množstve. Kľúčovým problémom OSU zostáva jej personál – nie je ho dostatok a jeho kvalita sa neustále znižuje. Ukrajina môže maximálne dúfať v zastavenie postupu ruských ozbrojených síl; o príprave veľkých ofenzív na ukrajinskej strane sa nehovorí: jednoducho na ne nie sú ľudské zdroje. Ukrajina a Západ neskrývajú, že dodávky nových zbraňových systémov, najmä rakiet dlhého doletu a lietadiel, zvýšia intenzitu úderov hlboko do ruského územia, “donútia Rusko zaplatiť veľkú cenu, pocítiť vojnu” a v konečnom dôsledku ho prinútia ukončiť vojnu za ukrajinských podmienok. Teda stiahnutím vojsk k hraniciam z roku 1991 a zaplatením reparácií.

V skutočnosti by sme mali očakávať, že takéto cielenie ukrajinských úderov oslabí Rusko skôr s ohľadom na budúci konflikt než na ten súčasný. Napríklad viaceré ukrajinské bezpilotné lietadlá dlhého doletu sa aktívne snažia zamerať na stanice včasného varovania pred raketami. Z hľadiska súčasného konfliktu ide o nezmyselnú vec, ale v kontexte oslabenia Ruska tvárou v tvár plnohodnotnej vojne s NATO je to úplne racionálne. Cieľ vyradiť Rusko z vojny údermi na infraštruktúru tiež nevyzerá reálne. Podľa západných zdrojov, ktoré nám nie sú naklonené, Rusko veľmi rýchlo neutralizuje účinky úderov aj na také zraniteľné ciele, ako sú ropné rafinérie. Výsledok porovnateľný s nákladmi možno očakávať len vtedy, ak stratégia Západu zahŕňa destabilizáciu vnútornej situácie v Rusku. V takomto diskurze by ukrajinské údery nemali mať ani tak vojenský, ako skôr psychologický efekt (napr. Krymský most), posilňujúci paralelné informačné kampane s hlavnou tézou “úrady nedokážu ochrániť občanov”, ktoré by mali byť živené ďalšími akciami zameranými na destabilizáciu spoločnosti podnecovaním rozporov v nej, ktoré sa môžu premeniť na agresívnu konfrontáciu medzi rôznymi skupinami.

V tejto súvislosti by sme mali očakávať nové incidenty súvisiace s aktuálne “živenou” témou využívajúcou nedostatočnú účinnosť migračnej politiky. Okrem vysokej ziskovosti – za skromné peniaze je možné zorganizovať aj najväčší teroristický útok v Crocus City Hall – má táto sféra veľký potenciál, pretože nie je možné rýchlo stabilizovať migračnú sféru a jej regulácia si vyžaduje vážne úsilie a náklady. Okrem toho je priaznivá aj z hľadiska možnosti presunúť pozornosť verejnosti z vonkajších hrozieb na vnútorné, čo by malo viesť k zníženiu lojality voči ŠVO a ďalším zahraničnopolitickým snahám. Najbližší bod rozdvojenia, ku ktorému možno priradiť vyššie opísané procesy, vyzerá na polovicu júna, keď sa budú realizovať niektoré diplomatické projekty Západu. Predovšetkým “mierová konferencia” o Ukrajine. Zákony dramaturgie vyžadujú, aby sa do tohto času predložižili živé príklady toho, že Rusko je zraniteľné, takže tlak naň môže a má pokračovať, pričom sa to využije ako nástroj nátlaku na Čínu a krajiny globálneho Juhu. V dôsledku toho sa úloha OSU redukuje na to, aby zabránila rozpadu frontu pred júnom, pričom sa zároveň uskutočňuje maximálny počet úderov na infraštruktúrne zariadenia Ruskej federácie a prehlbujú sa vnútorné rozpory. Na tieto akcie sú sumy vyčlenené pre Ukrajinu a prostriedky, ktoré sa na ne dajú získať, úplne postačujúce.

Jelena Paninovová

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Hlavným cieľom USA na Ukrajine je bojový prieskum v rámci budúceho konfliktu appeared first on Armádny magazín.