Hrozba politickej paralýzy vo Francúzsku po víťazstve ľavice

Najviac kresiel v nedeľňajšom druhom kole parlamentných volieb získala podľa takmer konečných výsledkov francúzska krajná ľavica, ktorá nečakane porazila rozhorčenú vlnu krajnej pravice, no nedosiahla väčšinu.

Ľavicová koalícia Nový ľudový front (NFP) vedená jej najvýznamnejším politikom Jeanom-Lucom Mélenchonom získala v druhom kole hlasovania najviac kresiel, zatiaľ čo krajne pravicové Národné združenie (RN) pod vedením Marine Le Penovej skončilo tretie, mierne za centristickou koalíciou Spolu, ktorú vytvoril súčasný prezident Emmanuel Macron, oznámili popredné agentúry pre prieskum verejnej mienky.

Podľa odhadu IFOP pre vysielateľa TF1 by NFP mohol v druhom kole hlasovania získať 180 až 215 kresiel v parlamente. Podľa prieskumu agentúry Ipsos pre francúzsku televíziu by ľavicový blok mohol získať 172 až 215 kresiel.

Macronov centristický blok tesne predbehol stranu RN v súboji o druhé miesto. Na absolútnu väčšinu v Národnom zhromaždení, dolnej komore francúzskeho parlamentu je potrebné získať 289 kresiel.

Hrozba politickej paralýzy

Výsledkom je, že Francúzsko čelí vysokej vyhliadke na tvrdý parlament a hrozí politická paralýza v jednom z pilierov Európskej únie a hostiteľskej krajine Olympijských hier. Volebný hazard sa obrátil proti prezidentovi Emmanuelovi Macronovi.

To by mohlo otriasť trhmi a francúzskym hospodárstvom, druhým najväčším v EÚ, a mať aj dopad na konflikt na Ukrajine, globálnu diplomaciu a ekonomickú stabilitu Európy.

Keď 09. júna Macron vyhlásil voľby po tom, čo sa v Európskom parlamente presadila krajná pravica z Francúzska, povedal, že poslanie voličov späť k urnám by poskytlo “objasnenie”.

Takmer na každej úrovni sa zdá, že tento hazard zlyhal. Doterajšie výsledky ukázali, že Francúzsko sa ponorilo do politickej hmly s tromi hlavnými blokmi uvedenými vyššie – všetky sú ďaleko za hranicou 289 kresiel potrebných na kontrolu 577-členného Národného zhromaždenia.

“Naša krajina čelí bezprecedentnej politickej situácii a pripravuje sa privítať svet o niekoľko týždňov,” povedal premiér Gabriel Attal, ktorý v pondelok plánuje podať demisiu.

S blížiacou sa Olympiádou povedal, že je pripravený zotrvať na svojom poste, “tak dlho, ako si to bude vyžadovať povinnosť”, zatiaľ čo Macronovi zostávajú tri roky do jeho prezidentského obdobia.

Attal vyjadril svoj nesúhlas s Macronovým šokujúcim rozhodnutím zvolať voľby a povedal: „Nezvolil som si toto rozpustenie“ odchádzajúceho Národného zhromaždenia, kde bola prezidentova centristická aliancia kedysi najväčšou skupinou, aj keď bez absolútnej väčšiny. Napriek tomu dokázala vládnuť dva roky, čím stiahla zákonodarcov z iných táborov, aby odolali pokusom o jej zvrhnutie.

Nová politická mapa Francúzska

Ešte pred hlasovaním voľby prekreslili politickú mapu Francúzska. To podnietilo ľavicové strany, aby odložili svoje nezhody a spojili sa v novej aliancii, ktorá sa zaviazala zrušiť mnohé z veľkých reforiem, pustiť sa do obrovského a drahého programu verejných výdavkov a do zahraničnej politiky, zaujať oveľa tvrdší postoj k Izraelu kvôli vojne s Hamasom – uvádzajú médiá Asharq Al-Awsat.

Macron označil ľavicovú koalíciu za „extrémnu“ a varoval, že jej ekonomický program vo výške desiatok miliárd eur vo verejných výdavkoch, čiastočne financovaných zvýšením daní pre ľudí s vysokými príjmami a bohatých, by mohol byť pre Francúzsko katastrofálny.

Lídri ľavicovej koalície však príliš neváhali a po včerajších prvých neoficiálnych výsledkoch jasne vyjadrili svoj postoj. Od Macrona žiadajú, aby im dal šancu zostaviť vládu a navrhol premiéra, ktorý sa bude deliť o moc s prezidentom. Najprominentnejší líder ľavicovej koalície Jean-Luc Mélenchon povedal, že je “pripravená vládnuť”.

Čo sa vlastne stalo?

Národné združenie, ďaleko za svojimi nádejami na zabezpečenie absolútnej väčšiny, ktorá by Francúzsku poskytla prvú krajne pravicovú vládu od druhej svetovej vojny, bolo na dobrej ceste získať viac kresiel ako kedykoľvek predtým v Národnom zhromaždení.

Po tom, čo strana minulý víkend skončila na prvom mieste v prvom kole hlasovania, jej súperi spolupracovali, aby zničili jej nádeje na úplné víťazstvo v druhom kole a strategicky stiahli kandidátov z mnohých volebných obvodov. To spôsobilo, že mnohí krajne pravicoví kandidáti bojovali proti iba jednému zjednotenému súperovi.

Mnohí voliči sa rozhodli, že udržanie krajnej pravice mimo moci je pre nich dôležitejšie ako čokoľvek iné, a tak v druhom kole podporili jej protikandidátov, aj keď neboli z politického tábora, ktorý bežne podporujú.

Ostrá polarizácia francúzskej politiky – najmä v tejto búrlivej a rýchlej kampani – určite skomplikuje každé úsilie o budovanie koalície.

Šťastní v Bruseli a Berlíne. Sklamaní v Moskve?

Na rozdiel od Francúzska, ktoré čelí politickej nestabilite, sa zatiaľ aspoň dočasne uspokojuje len Brusel, Berlín a Kyjev s neúspechom krajnej pravice dosiahnuť víťazstvo. Na druhej strane Moskva ostala z výsledku sklamaná, keďže dúfala vo víťazstvo extrémnej pravice kvôli svojej neskrývanej  protiukrajinskej politike. Takto včera hovoril o druhom kole francúzskych volieb ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý povedal, že Francúzsko je najlepším dôkazom falošnej demokracie, pretože dva znepriatelené bloky sa spojili, aby zabránili víťazstvu tých, ktorých ľudia vo voľbách najviac volili v prvon kole.

Príspevok Hrozba politickej paralýzy vo Francúzsku po víťazstve ľavice je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.