Hydrológ: Na Slovensku budeme mať extrémy, ktoré mestská infraštruktúra nemusí zvládnuť

Čomu sa venuje hydrológia – a teda aj vy osobne?

Hydrológia je veda, ktorá sa zaoberá kolobehom vody v prírodnom prostredí – jej výskytom, pohybom, rozšírením a interakciami s inými zložkami krajiny. Existuje však viacero špecializovaných odborov hydrológie – napríklad hydrológia nížin, alebo hydrológia horských povodí, ktorým sa venujú výskumné bázy nášho ústavu. Každý z týchto typov povodí má svoje špecifiká – v nížinách sú to najmä poľnohospodárske aktivity, voda v pôde, závlahy a drenáže, zatiaľ čo v hornatých oblastiach hrá kľúčovú úlohu snehová pokrývka, jej akumulácia a topenie.

Okrem toho rozlišujeme aj hydrológiu podľa miesta výskytu vody: povrchové vody, podzemné vody, voda viazaná v pôde. Problematika hydrológie úzko súvisí aj s klimatológiou a meteorológiou, keďže pohyb a výskyt vody ovplyvňujú zrážky, teplota či výpar. Ja osobne sa venujem najmä hydrológii urbanizovaných území – teda výskumu pohybu a správania vody v mestskom prostredí.

Stále horúcou témou sú povodne. Tie sa dotýkajú aj mestského prostredia. Čoraz častejšie počujeme o silných prívalových dažďoch.

V mestskom prostredí rozlišujeme viacero typov povodní, najmä podľa ich príčiny. Hoci verejnosť ich často vníma jednotne – voda ako voda –, z odborného hľadiska je dôležité tieto príčiny poznať. Prvý typ sú riečne povodne, ktoré vznikajú pri vysokých vodných stavoch v dôsledku dlhotrvajúcich zrážok alebo topenia snehu. Druhý typ, čoraz častejší v mestách, sú povodne z prívalových dažďov – ide o krátke, intenzívne zrážky, ktoré stoková sieť nedokáže kapacitne zvládnuť. Voda potom zaplaví ulice, podchody či pivnice – často iba lokálne, ale s výraznými škodami.

Súvisí to aj so spôsobom, akým sme si prostredie upravili – zabetónovali, zastavali?

Presne tak. Mestské prostredie sme si do veľkej miery zmenili na nepriepustnú plochu – pribúdajú parkoviská, chodníky, spevnené dvory, nové budovy vo vnútroblokoch sídlisk. Každá takáto plocha znamená, že z nej voda nevsakuje, ale odteká do kanalizácie, čím ju hydraulicky preťažuje.

Situáciu často prirovnávam k cestám: budovali sa pred 50 až 70 rokmi, keď bol v mestách zlomok dnešnej dopravy. Cesty sa síce opravujú a občas rozširujú, ale rozvoj infraštruktúry zaostáva za vývojom. A presne to isté platí aj pre kanalizačné a vodovodné siete – boli projektované na predpokladaný rozvoj miest spred desiatok rokov. Dnes je realita iná – zahusťovanie zástavby, viac budov, to všetko znamená viac odtoku zo zrážok.

Do toho vstupuje ešte klimatická zmena…

Áno, klimatická zmena situáciu ešte zhoršuje. Všeobecný predpoklad je, že celkový ročný úhrn zrážok sa vplyvom klimatickej zmeny výrazne nezmení, avšak zmení sa rozloženie zrážok v čase, prípadne v priestore. Budeme mať viac prívalových dažďov a potom dlhé obdobia sucha – čiže extrémy, ktoré mestská infraštruktúra nemusí zvládnuť. Napríklad na Záhorí spadlo minulý rok v septembri za päť dní v stanici Pernek takmer 380 mm zrážok – čo je približne polovica celoročného úhrnu. A to je niečo, na čo žiadna stavba nemôže byť bežne dimenzovaná. Napriek tomu musím povedať, že povodňovú situáciu sa vtedy podarilo zvládnuť prekvapivo dobre.

Je vôbec možné riešiť problémy s kanalizáciou, keď je infraštruktúra už dávno…