Januárový rast cien na Slovensku na úrovni 3,9 percenta bol najvyšší za uplynulý rok. V ďalších mesiacoch by mala inflácia ešte mierne zrýchliť nad hranicu štyroch percent a okolo tejto hodnoty by sa mal pohybovať aj priemer za celý rok. V reakcii na aktuálne zverejnené údaje Štatistického úradu o vývoji cien v národnej metodike (CPI) sa na […]
Menej ako 1 min. min.
Januárový rast cien na Slovensku na úrovni 3,9 percenta bol najvyšší za uplynulý rok. V ďalších mesiacoch by mala inflácia ešte mierne zrýchliť nad hranicu štyroch percent a okolo tejto hodnoty by sa mal pohybovať aj priemer za celý rok.
V reakcii na aktuálne zverejnené údaje Štatistického úradu o vývoji cien v národnej metodike (CPI) sa na tom zhodli ekonomickí analytici.
„Ako môžeme vidieť, januárová inflácia bola široko rozložená medzi rôzne druhy tovarov a služieb, čo bolo do veľkej miery spôsobené nárastom dane z pridanej hodnoty (DPH). Na druhej strane však publikované dáta ukázali, že nárast DPH bol reflektovaný predovšetkým v službách, ktoré v januári rástli citeľne viac, než je úroveň tradičnej sezóny úpravy cenníkov,“ zhodnotil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Inflácia ostane nadprimerná
Poukázal tiež na to, že v prípade tovarov nebol vplyv vyššej DPH naplno pretavený do cien. Nateraz bol pravdepodobne absorbovaný nižšou ziskovou prirážkou výrobcov a predajcov.
„Predpokladáme však, že aj tu bude dochádzať k postupnej úprave cien, čo spolu s ďalším nárastom nákladov, napríklad vo forme novej dane z finančných transakcií, bude ceny v najbližších mesiacoch tlačiť nahor,“ avizoval Horňák s tým, že najvyššia môže byť inflácia v lete na úrovniach okolo 4,2 percenta.
Podobný vývoj očakáva aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. „Predpokladáme, že časť vyššej DPH u cien tovarov sa do koncových cien dostane až v priebehu nasledujúcich mesiacov, aj pod vplyvom novej transakčnej dane,“ priblížil.
Tlak na ďalší rast cien služieb by mohol podľa neho v priebehu roka postupne slabnúť, v dôsledku daňových zmien však ostane inflácia v tejto oblasti stále nadpriemerná.
„V nasledujúcich mesiacoch tak očakávame ešte mierne zrýchlenie rastu spotrebiteľských cien mierne nad štyri percentá. Inflácia by aj pod vplyvom vyššej porovnávacej bázy u potravín mala začať pomaly spomaľovať od leta, naďalej sa však bude držať blízko štyroch percent úrovne,“ predpovedal Koršňák s tým, že podobný by mal byť aj priemer za celý rok.
Naplnili sa očakávania rastu cien
Opačným smerom, teda na spomalenie inflácie, pôsobí vládne opatrenie na zastropovanie cien energií, pripomenul Horňák. Bez toho by sa januárový rast cien podľa neho priblížil k piatim percent.
„Opätovne zavedená plošná pomoc tak znovu drží infláciu na nižších úrovniach, štátnu kasu v časoch nevyhnutnej konsolidácie však bude stáť stovky miliónov eur. Prispôsobenie cien energií trhovým úrovniam si tak opäť presúvame do budúcnosti, pravdepodobne do ďalšieho roka,“ zhodnotil analytik. Vhodným riešením v tejto situácii by bol podľa neho systém adresnej pomoci.
Vzhľadom na aktuálny vývoj sa naplnili očakávania rastu cien vplyvom daňových opatrení z vládneho konsolidačného balíčka, myslí si analytik 365.bank Tomáš Boháček.
„Aj keď je hlavná časť skokového rastu inflácie z titulu úprav sadzieb DPH za nami, vzhľadom na nižšiu porovnávaciu bázu z minulého roka je zrejmé, že medziročne bude rásť inflácia aj po zvyšok roka,“ avizoval.
Druhá, aj keď menej výrazná vlna zdražovania príde podľa neho s príchodom novej transakčnej dane v apríli a vrchol vplyvu týchto opatrení očakáva tesne pred letom.
„To sú riziká plynúce z domáceho prostredia, no existuje aj šanca na rast externej inflácie, ktorú môžu zvýšiť clá v zahraničnom obchode. Pre tento rok naše očakávania smerujú k rastu inflácie v metodike CPI na 4,2 percenta,“ doplnil Boháček.
