Investície do nerastných surovín rastú, sprevádzajú ich však sporné praktiky

Rozsiahle africké zásoby kľúčových nerastných surovín, sú čoraz dôležitejšie pre globálny prechod na čistú energiu a nové technológie. Ide o suroviny medzi ktoré patrí lítium, kobalt, meď či mangán.

Zatiaľ čo svet súťaží o zabezpečenie surovín, Afrika stojí na križovatke: prinesie ťažba nerastov udržateľný rozvoj a prosperitu, alebo skôr prehĺbi environmentálne a ľudskoprávne problémy?

Podľa nedávneho výskumu Centra pre podnikanie a ľudské práva (BHRRC) sa počet obvinení z porušovania právnych predpisov v odvetví ťažby kritických nerastných surovín v Afrike – od znečistenia vody po nebezpečné pracovné podmienky – zvýšil v rokoch 2023 až 2024 o 73 percent.

Kľúčová surovina

Afrika je domovom významnej časti svetových zásob nerastných surovín nevyhnutných pre technológie obnoviteľnej energie a elektromobily. Podľa údajov Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) to zahŕňa viac ako polovicu svetových zásob kobaltu a významné ložiská lítia, medi a mangánu.

Medzinárodná energetická agentúra tvrdí, že sa globálny dopyt po týchto surovinách do roku 2040 strojnásobí, čo z Afriky robí kľúčového dodávateľa v pretekoch o zníženie emisií ekonomík.

Ak sa budú adekvátne spravovať, môžu africké nerastné bohatstvá poháňať priemyselný rozvoj, vytvárať pracovné miesta a zvýšiť príjmy štátov.

UNCTAD odporúča investície do domáceho spracovania a výroby, ktoré umožnia získať väčšiu hodnotu, rozšíriť ekonomiku a znížiť zraniteľnosť voči výkyvom cien.

Ďalším faktorom úspechu je regionálna integrácia a budovanie infraštruktúry, ktoré môžu posilniť obchod a pohyb technológií na kontinente.

Rastúce riziká

Napriek potenciálu čelí sektor vážnym rizikám. Transition Minerals Tracker 2025 od BHRRC dokumentuje porušovanie ľudských práv, ako je vyvlastňovanie pôdy, vysídľovanie komunít a ignorovanie práv pôvodného obyvateľstva. Afrika mala po Južnej Amerike druhý najvyšší počet obvinení – 45 v roku 2024 oproti 26 v roku 2023.

Bežné sú ekologické škody ako znečistenie vody či ničenie prírody, napríklad v Zimbabwe (lítium) alebo v Konžskej demokratickej republike (kobalt).

V roku 2024 sa viac ako 50 percent obvinení týkalo medi, z toho každé tretie v KDR alebo Zambii. Z toho bolo 40 percent všetkých zaznamenaných úmrtí pri ťažbe v minulom roku v afrických krajinách Zambii, KDR a Guinei.

„Energetická transformácia je neodkladná, no nesmie byť výhovorkou pre neetické preteky,“ povedala Caroline Avan z BHRRC.

V minulosti viedli zásoby ropy a plynu v Afrike namiesto rozvoja ku korupcii, zlému riadeniu, konfliktom a ekologickým katastrofám. Krajiny ako Nigéria a Angola zažili znečistenie a poškodenie zdravia komunít, napríklad v dôsledku ropných havárií.

Aby sa história neopakovala, odborníci volajú po transparentnom riadení, silnejšej legislatíve a spravodlivom rozdelení zdrojov. To zahŕňa rešpektovanie súhlasu pôvodných komunít, dodržiavanie prísnych environmentálnych a pracovných štandardov a férové rokovania s miestnymi obyvateľmi.

Avan uzatvára, že rozhodnutie medzi rozmachom a prekliatím závisí od toho, či si Afrika dokáže určiť vlastnú cestu – cestu, ktorá dáva na rovnakú váhu práva ľudí aj globálny dopyt.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne