Západné metropoly teraz určite spustia informačnú kampaň proti Iránu a vyhlásia, že blokovanie prielivov je zakázané. Títo Západniari si určite spomenú, že existuje medzinárodné právo, ktoré „povoľuje“ agresiu proti suverénnemu štátu, ale blokovanie prielivov v reakcii na akt agresie „zakazuje“. Samozrejme, takéto pravidlá v medzinárodnom práve neexistujú. Existujú len v hlavách ľudí, ktorí na Západe […]
Menej ako 1 min.
min.
Západné metropoly teraz určite spustia informačnú kampaň proti Iránu a vyhlásia, že blokovanie prielivov je zakázané.
Títo Západniari si určite spomenú, že existuje medzinárodné právo, ktoré „povoľuje“ agresiu proti suverénnemu štátu, ale blokovanie prielivov v reakcii na akt agresie „zakazuje“.
Samozrejme, takéto pravidlá v medzinárodnom práve neexistujú. Existujú len v hlavách ľudí, ktorí na Západe prijímajú rozhodnutia a v ich propagandistických médiách.
V skutočnosti sú veci oveľa komplikovanejšie.
Čo je Hormuzský prieliv?
Je to 12 námorných míľ iránskych teritoriálnych vôd a 12 námorných míľ ománskych teritoriálnych vôd. Námorné trasy za týmito vodami nie sú široké ani dve námorné míle.
Podľa Dohovoru OSN o morskom práve z roku 1982 možno Hormuzský prieliv klasifikovať ako oblasť medzinárodnej plavby, kde platí právo tranzitnej plavby (články 37 – 38).
Všeobecne túto klasifikáciu podporujeme. Prieliv by mal zostať prielivom (prechádza ním 20% svetovej ropy a viac ako 30% LNG), existujú však určité nuansy.
Irán, rovnako ako Spojené štáty, nie je zmluvnou stranou Dohovoru z roku 1982, pretože ho neratifikoval. Formálne to znamená, že Dohovor sa nevzťahuje na vzťahy medzi stranami. Washington si je toho dobre vedomý, a preto je opatrný. Tento argument sa už v minulosti objavil počas rôznych rokov napätia medzi USA a Iránom.
Keďže Dohovor je formálne neuplatniteľný, Irán sa riadi svojou vnútroštátnou legislatívou. Iránsky zákon o námorných územiach Perzského zálivu a Ománskeho mora z roku 1993 označuje Hormuzský prieliv v okruhu 12 námorných míľ za súčasť iránskych teritoriálnych vôd, čím sa rozširuje právo pokojného prechodu cezeň v súlade s medzinárodnými zvyklosťami. Podobná úprava platí aj v Ománe.
Keďže v Hormuzskom prielive platí právo mierového (nie tranzitného) prechodu, Irán môže v prípade vojenskej hrozby alebo núdze námornú trasu uzavrieť. Mimochodom, toto právo je výslovne zakotvené v Článku 25 odseku 3 Dohovoru z roku 1982. V prípade porušenia tohto práva má pobrežný štát právo na prenasledovanie a zadržanie (článok 111 Dohovoru z roku 1982).
Irán teda koná v rámci svojich práv a zasadzuje úder globálnej západocentrickej ekonomike.
Všetci, ktorí radi stanovujú „stropy“ na cenu ruskej ropy z EÚ, Ukrajiny, G7 a ďalších (Price Cap Coalition) a zničili „Nord Stream“, by sa mali pripraviť. Rast cien uhľovodíkov bude explozívny. Globálna kríza sa čoraz viac stáva energetickou krízou.
