
Irán v tejto chvíli nemá v pláne žiadne rokovania so Spojenými štátmi, uviedol dnes podľa agentúry Reuters iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí. Šéf iránskej diplomacie tak spochybnil tvrdenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, že USA plánujú s Iránom rokovať na budúci týždeň.
Teherán podľa Arakčího teraz vyhodnocuje, či by rozhovory so Spojenými štátmi boli v iránskom záujme po tom, ako šieste kolo nepriamych rokovaní bolo odvolané kvôli izraelskému útoku, do ktorého sa cez víkend údery na tri iránske jadrové prevádzky zapojili tiež Spojené štáty. USA a Izrael údermi odôvodnili snahou zabrániť Iránu vyrobiť jadrovú bombu. Teherán tvrdí, že o jadrové zbrane neusiluje a že jeho jadrový program je mierový.
Jadrový program
Arakčí v rozhovore s iránskou štátnou televíziou podľa Reuters tiež poznamenal, že škody na iránskych jadrových prevádzkach „nie sú malé“ a že príslušné orgány teraz zisťujú nové skutočnosti ohľadom iránskeho jadrového programu. To podľa ministra ovplyvní budúci diplomatický postoj Iránu.
Trump na stredajšej tlačovej konferencii v závere summitu NATO v Haagu vyhlásil, že Biely dom bude na budúci týždeň hovoriť s Iránom. „Možno s nimi podpíšeme dohodu, neviem. Podľa mňa to nie je tak potrebné, „uviedol šéf Bieleho domu.
Izrael 13. júna rozsiahlym leteckým úderom zaútočil na iránske jadrové prevádzky, vojenské objekty, jadrových vedcov a tiež na vojenských predstaviteľov.
Útok začal izraelsko-iránsky konflikt, ktorý potom mal podobu každodenných vzájomných vzdušných úderov. Deklarovaným cieľom izraelských útokov bolo zničenie iránskeho jadrového a raketového programu.
Konflikt s Izraelom
V noci na nedeľu sa leteckými údermi na tri jadrové zariadenia do konfliktu jednorazovo zapojili Spojené štáty. V noci na utorok potom Trump oznámil prímerie medzi Izraelom a Iránom, ktoré je cez prvotné incidenty dodržiavané.
Iránsky jadrový program dlhodobo vzbudzuje najmä v západnom svete obavy. V roku 2015 Irán podpísal so svetovými mocnosťami – USA, Čínou, Ruskom, Nemeckom, Francúzskom a Britániou – dohodu nazvanú Spoločný všeobecný akčný plán.
Jej súčasťou bolo zmiernenie protiiránskych sankcií výmenou za obmedzenie jadrových ambícií Teheránu a záruky, že Irán nebude vyvíjať jadrové zbrane.
Americký prezident Donald Trump však za svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 od dohody odstúpil a sankcie obnovil. Irán potom začal dohodu porušovať. Trump od svojho návratu do Bieleho domu tento rok v januári usiloval o novú dohodu s Teheránom.
