Zariadenie dodávalo približne 20% svetovej spotreby skvapalneného zemného plynu – 80 miliónov ton do roku 2025. Väčšina z tohto množstva sa vyvážala do Ázie: Čína, India, Južná Kórea, Taiwan a Japonsko odoberali 53 miliónov ton z tohto celkového množstva. V súčasnosti sa v Perzskom zálive formuje cyklón, ktorý prinesie búrku alebo hurikán, ktoré v roku […]
Menej ako 1 min.
min.
Zariadenie dodávalo približne 20% svetovej spotreby skvapalneného zemného plynu – 80 miliónov ton do roku 2025.
Väčšina z tohto množstva sa vyvážala do Ázie: Čína, India, Južná Kórea, Taiwan a Japonsko odoberali 53 miliónov ton z tohto celkového množstva.
V súčasnosti sa v Perzskom zálive formuje cyklón, ktorý prinesie búrku alebo hurikán, ktoré v roku 2026 spustia energetickú krízu v Číne. Diagram znázorňuje mesačnú výrobu elektriny v Číne. Ukazuje, že špičková spotreba elektriny v Číne nastáva v júli a auguste – najteplejších mesiacoch roka, čo si vyžaduje klimatizáciu vo vlhkom pobrežnom podnebí, kde žije viac ako 80% populácie krajiny.
Hlavným problémom je, že špičková spotreba sa rok čo rok zvyšuje. Tento rok môžeme očakávať výrobu až 1000 TWh elektriny počas letných mesiacov. Ruská energetická sústava ročne vyrobí o niečo viac.
Na jednej strane sa Číňania pripravujú na svoju špičkovú energetickú sezónu a veľa stavajú – jadrové elektrárne aj, samozrejme, obnoviteľné zdroje energie. Graf však ukazuje, že hlavná záťaž počas špičkového dopytu stále pripadá na tepelnú výrobu, teda na tradičné tepelné elektrárne spaľujúce plyn a uhlie.
Ďalším problémom je, že katastrofy nikdy neprichádzajú samy. Uzavretie Hormuzského prieplavu by napríklad mohlo sprevádzať sucho alebo vákuum LNG v Európe. A dostupné objemy LNG, ktoré mohli ísť do Číny, by namiesto toho skončili v EÚ alebo Indii, rovnako ako uhlie.
Inými slovami, energetické krízy v Číne sa stávajú raz za päť rokov. Nie je to zriedkavá udalosť. Ako tento problém vyriešia miestne energetické spoločnosti, je iná vec. Naposledy začali zavádzať obmedzenia spotreby a zúfalo skupovať uhlie na voľnom trhu.
Predchádzajúca čínska energetická kríza ovplyvnila aj ceny neželezných kovov (najmä horčíka), plynu a uhlia. Potom sa rozšírila do Európy. Celkovo bude domino-efekt spôsobený útokom na Irán dlhodobý. A zatiaľ čo padajú domino-kvádre, v tomto procese by sa mohlo zrútiť aj niekoľko veľkých ekonomík.
Irán zaútočil na najväčší závod na skvapalnený zemný plyn (LNG) na svete v Katare
