Izraelská vláda podľa mimovládnej monitorovacej organizácie Peace Now schválila plány na výstavbu 5295 domov vo viacerých budúcich osadách na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Osady majú vzniknúť na území s rozlohou 12,7 štvorcových kilometrov, ktoré zabral Izrael. O zabránení pôdy rozhodli úrady už v júni a Peace Now o ňom informovala v stredu. Silnejšia kontrola Podľa […]
Menej ako 1 min.
min.
Izraelská vláda podľa mimovládnej monitorovacej organizácie Peace Now schválila plány na výstavbu 5295 domov vo viacerých budúcich osadách na okupovanom Západnom brehu Jordánu.
Osady majú vzniknúť na území s rozlohou 12,7 štvorcových kilometrov, ktoré zabral Izrael. O zabránení pôdy rozhodli úrady už v júni a Peace Now o ňom informovala v stredu.
Silnejšia kontrola
Podľa agentúry AP ide o ďalší ostrý krok izraelskej vlády, ktorá sa snaží posilniť kontrolu nad Západným brehom a zabrániť vzniku budúceho palestínskeho štátu.
Zabratie 12,7 štvorcových kilometrov pôdy na Západnom brehu je podľa Peace Now najväčším od dohody z Osla z roku 1993. Pozemky spolu susedia a nachádzajú sa severovýchodne od mesta Ramalláh.
Tým, že ich izraelská vláda vyhlásila za štátne pozemky, umožnila ich prenájom Izraelčanom a uprela súkromné vlastníctvo Palestínčanom.
Osadníci či ich podporovatelia z väčšiny tvoria súčasnú izraelskú vládu Benjamina Netanjahua. Za predmetnú politiku vo vláde zodpovedá krajne pravicový minister financií Becalel Smotrič, ktorý podľa denníka The Guardian explicitne uviedol, že podniká kroky na to, aby Izrael eventuálne mohol Západný breh anektovať.
Rozhodnutie zabrať ďalšiu pôdu, ktorú Palestínčania chcú pre svoj budúci štát, pravdepodobne zvýši napätie na Západnom brehu Jordánu, kde od začiatku izraelskej ofenzívy proti palestínskemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy stúpol počet izraelských razií a prestreliek s palestínskymi ozbrojencami.
Vlastný štát
Palestínčania chcú mať vlastný štát na Západnom brehu, v Pásme Gazy a vo východnom Jeruzaleme, teda na územiach, ktorých sa Izrael zmocnil počas vojny v roku 1967.
Z Pásma Gazy sa Izrael stiahol a teraz tam vládne Hamas, ktorý Izrael, Spojené štáty alebo Európska únia pokladajú za teroristickú skupinu. Východný Jeruzalem Izrael anektoval a Západný breh Jordánu okupuje.
Väčšina krajín sveta a Palestínčania považujú výstavbu židovských osád za nelegálne z pohľadu medzinárodného práva a za prekážku na ceste k mieru.
Dnešné oznámenie o povolení výstavby tisícov domov odsúdil minister zahraničia Nórska Espen Barth Eide, podľa ktorého si Izraelčania a Palestínčania zaslúžia žiť v mieri a bezpečí.
“Dvojštátne riešenie je jediné uskutočniteľné,” uviedlo nórske ministerstvo. Nórsko na konci mája formálne uznalo palestínsku štátnosť.
Na okupovanom Západnom brehu Jordánu teraz podľa odhadov žije viac ako pol milióna židovských osadníkov, ktorí majú izraelské občianstvo. Tri milióny Palestínčanov na Západnom brehu pritom čelia zdanlivo nekonečnej vojenskej okupácii.
Palestínska autonómia, ktorá spravuje časti Západného brehu, podľa AP nesmie pôsobiť na 60 percentách tohto územia, kde sú osady. Tie pritom územne trieštia oblasť, v ktorej chcú mať Palestínčania budúci štát. Izrael argumentuje tým, že osídľuje územie, ku ktorému jeho národ viažu biblické, historické a politické väzby.
Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
