Napriek tomu, že druhý júnový týždeň bol pre svet prelomový, keď po rokovaniach v Londýne predstavitelia administratívy prezidenta Donalda Trumpa a kariérni diplomati a otvárači dverí čínskeho prezidenta Si Ťin-zakopali vojnovú sekeru, akcie na Wall Street v piatok prudko klesli, pričom vymazali všetky zisky za celý týždeň. Dolár je na trojročnom minime, no my vieme, kam až padne […]
Menej ako 1 min. min.
Napriek tomu, že druhý júnový týždeň bol pre svet prelomový, keď po rokovaniach v Londýne predstavitelia administratívy prezidenta Donalda Trumpa a kariérni diplomati a otvárači dverí čínskeho prezidenta Si Ťin-zakopali vojnovú sekeru, akcie na Wall Street v piatok prudko klesli, pričom vymazali všetky zisky za celý týždeň.
Za všetkým je prepuknutie vojnového konfliktu medzi dvoma kohútmi na Blízkom východe. Národ potomkov Dávida zničil iránske jadrové výskumné centrum po tom, čo sa celé desaťročia snažil neúspešne upozorniť na hrozbu, keď sa perzským islamistickým militantom do rúk dostane najmocnejšia zbraň. Odpoveď Teheránu bola okamžitá, no vzhľadom na rozsah škôd na oboch stranách je zrejmé, že kým izraelský protiraketový dáždnik funguje, tak iránske konvenčné zbrane nemajú len limitovaný účinok. V modernej vojne 21. storočia rozhoduje technologický pokrok.
Investori na Wall Street v obavách z eskalácie blízkovýchodného napätia a rozpútania totálnej vojny akcie predávali. Na trhu nastala učebnicová situácia eskalácie rizika. Akcie padli, ceny ropy stúpli a typicky únikovým aktívom pred prívalovou vlnou rizika je zlato, ktoré poskočilo nad 3 430 dolárov za trojskú uncu a priblížilo sa historickému maximu 3 500 dolárov za uncu z 22. apríla tohto roku.
Americký dolár v reakcii na izraelské výzvy klesol oproti hlavným svetovým menám na trojročné minimum, no samotné rozpútanie vojnového konfliktu na Blízkom východe mu pomohlo k zotaveniu a konsolidácii.
Rozpútanie vojnového konfliktu na Blízkom východe zatienilo akékoľvek priaznivé správy o zmiernení americkej inflácie, ako aj pozitivizmus plynúci z obchodných rokovaní medzi Amerikou a Čínou. Americký prezident Donald Trump v stredu vyhlásil, že dohoda s Čínou je „hotová vec a podlieha už len konečnému schváleniu“ ním a vodcom krajiny ázijského draka Si Ťin-pchingom.
Medzi kľúčovými podmienkami dohody je, že Čína poskytne USA vzácne zeminy, čo je faktor, ktorý predtým blokoval dosiahnutie dohody. Vzácne zeminy sú pritom kľúčovým artiklom vo výrobe áut a stíhačiek, ale aj systémov navádzania rakiet.
Správy o vývoji americko-čínskej obchodnej a izraelsko-iránskej raketovej prestrelky zatienili aj zverejnenie inflácie na spotrebiteľskej a výrobnej úrovni. Oba súbory údajov boli miernejšie, než sa očakávalo, a spolu so známkami ochladenia na trhu práce viedli obchodníkov k zvýšeniu očakávaní týkajúcich sa zníženia sadzieb Federálneho rezervného systému, ktorého pravidelné zasadnutie je na programe v utorok a stredu tretieho júnového týždňa.
Je zrejmé, že rozhorenie blízkovýchodného vojnového konfliktu, ktorý má potenciálne explozívny vplyv na ceny ropy a infláciu, zvýši mieru neistoty Fedu. Ten sa preto k zníženiu dolárových úrokov odhodlá najskôr v decembri tohto roka, no mož až na budúci rok. Lacnejšie doláre by akciové trhy pokropili živou vodou, no po dvadsaťpercentných ziskoch na Wall Street z minulého roka bude v časoch zvýšenej neistoty akékoľvek kladné zhodnotenie akcií v tomto roku prínosom pre investorov.
Najmä ak k tomu pripočítame tragický pád jedného z lietadiel Dreamliner od amerického Boeingu v Indii, ktorý si vyžiadal stovky mŕtvych a za týždeň stiahol akcie firmy o 5,2 percenta nižšie.
Referenčný index S&P 500 klesol v druhom júnovom týždni o 0,4 percenta, zatiaľ čo technologický Nasdaq Composite stratil 0,6 percenta a blue-chip Dow Jones index klesol o 1,3 percenta.
