Prieskum slovenských vedcov ukázal, že iba minimum Slovákov vie, čo sú nové genomické techniky. „Keď novú technológiu spotrebitelia neprijmú, trh sa nevytvorí a benefity sa nezrealizujú,“ hovorí jeho autor Ján Pokrivčák s tým, že preto sa v EÚ neuchytili ani GMO rastliny. Ján Pokrivčák je vedúcim Ústavu hospodárskej politiky a financií na Fakulte ekonomiky a manažmentu na […]
Menej ako 1 min. min.
Prieskum slovenských vedcov ukázal, že iba minimum Slovákov vie, čo sú nové genomické techniky. „Keď novú technológiu spotrebitelia neprijmú, trh sa nevytvorí a benefity sa nezrealizujú,“ hovorí jeho autor Ján Pokrivčák s tým, že preto sa v EÚ neuchytili ani GMO rastliny.
Ján Pokrivčák je vedúcim Ústavu hospodárskej politiky a financií na Fakulte ekonomiky a manažmentu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V minulosti ako riaditeľ viedol Inštitút pôdohospodárskej politiky, čo je analytická jednotka ministerstva pôdohospodárstva.
Členské štáty sa v marci dohodli na kompromisnom návrhu na uvoľnenie pravidiel pre využívanie nových genomických techník (NGT).
Použitie nových techník editácie genómu dnes nie je možné pre prísne právne predpisy EÚ o GMO (Geneticky modifikované organizmy). Európska komisia ich preto navrhla z tejto legislatívy vyňať.
NGT sú ale modernejšie metódy genetického inžinierstva, ktoré umožňujú presnejšie a rýchlejšie úpravy genetického materiálu rastlín, živočíchov a mikroorganizmov. Tieto techniky sa používajú najmä v poľnohospodárstve, medicíne a biotechnológii.
Ich deregulácia je citlivá téma, ktoré rozdeľuje verejnosť aj európskych politikov. O tom, prečo je to tak, aké sú prínosy NGT a ako ich vysvetľovať ľuďom, sme sa rozprávali s profesorom Jánom Pokrivčákom, ktorý s jeho tímom vedcov na túto tému vedie vedecký projekt vrátane prieskumu verejnej mienky.
S kolegami zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) ste robili prieskum na tému Nových genomických techník (NGT). Čo bolo jeho predmetom?
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre je zapojená do projektu GeneBEcon v programe Horizont Európa. Venujeme sa v ňom spoločenskej akceptácii nových genomických techník a rastlín vytvorených prostredníctvom NGT. Prieskum sme robili v piatich krajinách Európy: Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Nemecku, Dánsku a na Slovensku. Taktiež sme robili aj fokusovú skupinu s významnými predstaviteľmi európskeho potravinového dodávateľského reťazca.
Ostatní kolegovia vyvíjali aj priamo potraviny s využitím NGT. Konkrétne išlo o zemiaky a mikroriasy. Súčasťou projektu tiež bola aj otázka regulácií a ekonomických dopadov zavedenia NGT. My na SPU sme sa ale venovali spoločenskej akceptácii NGT v Európe.
Čo si máme predstaviť pod pojmom spoločenská akceptácia? Zisťovali ste, či by ľudia boli ochotní takéto potraviny konzumovať?
Áno, skúmali sme, či sú prijateľné pre spotrebiteľov a pre verejnosť. To, že to je dôležité, vidíme na príklade GMO, ktoré v 90. rokoch nebolo spoločensky prijaté, a preto sa jeho produkcia v Európe až na malé výnimky nikdy nerozvinula.
Aké boli výsledky Vášho výskumu? Aké je nastavenie ľudí voči NGT?
V prvom rade sme zistili, že väčšina spotrebiteľov vie o NGT veľmi málo. Menej ako 40 percent o NGT niekedy počulo a iba šesť percent sa vyjadrilo, že majú dosť informácií o NGT. Pre porovnanie, o GMO počulo 56 percent respondentov a 18 percent si myslí, že o GMO vedia dosť.
Skúšali ste im vysvetliť, o čo ide, a následne zisťovali, či by boli ochotní takéto potraviny konzumovať?
Po tejto otázke sme im ukázali text alebo video, ktoré o NGT pripravila Európska komisia. Tieto dva druhy komunikácie sme zvolili preto, lebo sme chceli zistiť, aká je lepšia forma komunikácie s ľuďmi. Potom sme sa ľudí pýtali na názor na NGT. Z nich potom 58 percent uviedlo, že má neutrálny vzťah k NGT, 23 percent dokonca pozitívny, a 19 percent negatívny.
Porovnávali sme to s plodinami, ktoré sa bežne šľachtia. K nim mali negatívny vzťah len štyri percentá ľudí, ale 42 percent malo pozitívny vzťah a 54 percent bolo neutrálnych. Aj po získaní informácii je postoj ľudí k NGT mierne negatívnejší ako k bežnému šľachteniu.
Dá sa teda povedať, že na základe Vášho výskumu je naladenie spoločnosti voči NGT o niečo menej negatívne, ako by sa to možno dalo usúdiť z mediálneho obrazu o NGT?
Nerobili sme výskum, aký je mediálny obraz. Treba ale povedať, že v médiách sa neobjavuje reprezentatívna vzorka. Často ide o ľudí, ktorí majú silnú negatívnu emóciu voči NGT. My sme robili reprezentatívny prieskum, ktorý reálne odzrkadľuje postoje ľudí.
Spomínali ste, že ste porovnávali viacero krajín. Je Slovensko oproti iným krajinám v niečom špecifické?
Názory v jednotlivých krajinách sú podobné, neboli zaznamenané žiadne diametrálne rozdiely. Platí síce, že ľudia v Spojenom kráľovstve v Dánsku, Nemecku a Francúzsku mali mierne pozitívnejší vzťah k NGT ako Slováci, ale tie rozdiely nie sú zásadne odlišné.
Ďalšia vec, ktorú sme skúmali, bolo, či by si informovaní respondenti kúpili NGT potraviny. Zo Slovákov by si ich pravdepodobne kúpilo 29 percent, 36 percent tvrdilo, že asi nie, a zvyšných 35 percent skôr nie. NGT potraviny by boli podľa výsledkov prieskumu v súčasnosti menej akceptované ako bežné potraviny.
Líšia sa nejako tieto čísla naprieč spoločenskými skupinami?
Ľudia s vysokoškolským vzdelaním majú štatisticky pozitívnejší vzťah k NGT ako ľudia s nižším ukončeným vzdelaním. Pri veku to bolo nejasné, neboli tam výrazné rozdiely.
Použitie NGT je menej akceptované na produkciu potravín alebo výrobu kozmetiky. Keď sa NGT rastliny použijú na niečo iné, tak sú oveľa viac akceptovateľné.
Na čo iné môžu byť využité?
Z NGT rastlín a stromov napríklad vieme vyrábať nábytok alebo jeho časti.
Dá sa teda usúdiť, že ľudia sa v súvislosti NGT najviac obávajú o svoje zdravie? Je toto ich najväčšia výhrada?
Zisťovali sme, čo by ľudí motivovalo kúpiť si NGT. Najčastejšie sa objavovalo to, že keby boli zdravšie ako bežné potraviny, keby ich mohli konzumovať ľudia s rôznymi typmi intolerancií, alebo keby boli lacnejšie než klasické potraviny.
Menej dôležité dôvody boli, keby boli NGT potraviny chutnejšie, alebo nákup zo zvedavosti. Niektorých ľudí by tiež motivovalo, keby NGT potraviny menej škodili životnému prostrediu ako bežné potraviny, alebo keby mali pozitívnejší vplyv na lokálnu ekonomiku. Sú však aj ľudia, ktorých by nič nepresvedčilo, aby si kúpili NGT potraviny.
Aký je ale hlavný dôvod, že niektorí ľudia NGT absolútne odmietajú? Je za tým obava o zdravie alebo etické dôvody?
Mnohí ľudia si myslia, že NGT rastliny sú rizikovejšie pre zdravie ako rastliny, ktoré vzniknú bežným šľachtením. Taktiež si mnohí myslia, že sú rizikovejšie aj pre zdravie zvierat, a aj pre budúce generácie. Menšia skupina sa obáva, že môžu byť rizikovejšie pre životné prostredie ako konvenčné rastliny. Väčšina ľudí teda vo všeobecnosti NGT potraviny považuje za rizikovejšie ako konvenčné potraviny.
Na Slovensku navyše v porovnaní s ostatnými krajinami, kde sme robili prieskum – Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko a Dánsko, ľudia menej veria verejným inštitúciám. Pod tým si vieme predstaviť napríklad regulačné a kontrolné orgány alebo vedcov. Ľudia na Slovensku tak v porovnaní s ostatnými krajinami menej veria oficiálnym informáciám o NGT.
Máte ako vedec nejaké vysvetlenie, prečo je táto dôvera na Slovensku nižšia?
Je bežné, že ľudia v štátoch, kde verejné politiky, regulácie a odborná komunikácia s občanmi fungujú dlhodobo lepšie ako u nás, majú väčšiu dôveru v inštitúcie ako my. Ľudia v takých krajinách majú svoje skúsenosti a tá dôvera sa dlhodobo buduje. Čím je krajina vyspelejšia, čím lepšie funguje regulačný trh, rozhodovacie procesy a nezávislé odborné inštitúcie, tým majú ľudia väčšiu dôveru.
Čo je cieľom vášho projektu? Chceli ste len zistiť naladenie spoločnosti voči NGT, alebo aj do budúcnosti vedieť, ako o tejto problematike komunikovať?
My ako univerzita chceme mať čo najviac vedomostí o nových technológiách a ich spoločenskej akceptácii. Je však za tým samozrejme aj praktický záujem. Prebiehajú diskusie o novej technológii NGT.
Podľa výskumov je to technológia, ktorá urýchľuje šľachtenie, dokáže pozitívne ovplyvniť charakteristiky rastlín, a tie rastliny, ktoré vyšľachtíme, budú výhodné pre poľnohospodárov, pre spotrebiteľov aj pre životné prostredie. Keď novú technológiu spotrebitelia neprijmú, trh sa nevytvorí a benefity sa nezrealizujú. V trhovej ekonomike rozhodujú spotrebitelia. Videli sme to napríklad pri GMO, voči ktorému bol výrazný odpor verejnosti, a v EÚ sa GMO rastliny preto aj nepestujú, alebo len okrajovo. Je preto dôležité skúmať verejnú akceptáciu technológií a faktory, ktoré ju ovplyvňujú.
Sú časti sveta, kde trh s GMO funguje. Prečo sa to v Európe nepodarilo? V čom je Európa iná?
Sú rôzne dôvody. Jeden z hlavných dôvodov je zložitý systém rozhodovania v EÚ. Šľachtiteľ musí požiadať o registráciu GMO rastlín, o ktorej následne rozhodne národná autorita. Ak sa žiadosť schváli na národnej úrovni, postupuje sa na európsku úroveň, kde žiadosť posudzuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a následne Európska komisia. Po Komisii ešte schvaľujú žiadosť členské štáty, kde na schválenie je potrebná kvalifikovaná väčšina.
Získať kvalifikovanú väčšinu na schválenie GMO v EÚ sa doteraz skoro nikdy nepodarilo. Štáty, ktorým to nevyhovovalo, hlasovali proti, a dokázali tým zabrániť používaniu GMO v celej EÚ. Mimo Európskej únie je jednoduchší rozhodovací systém, keďže sa jedná o unitárne štáty.
Aký je rozdiel medzi NGT a GMO?
GMO je staršia technológia, ktorej produkty sa začali objavovať v 90. rokoch. Legislatíva regulujúca GMO bola prijatá okolo roku 2000 a bude platná naďalej.
NGT je novšia, modernejšia technológia, ktorá vznikla po roku 2001. Umožňuje oveľa presnejšiu, cielenú úpravu génov, ako to bolo pri GMO. Úprava génov, ktorá sa robí cez NGT, môže nastať aj bežne vo voľnej prírode alebo pri konvenčnom šľachtení. NGT rastliny sa teda nedajú bežne rozoznať od tých, ktoré vznikli v prírode alebo bežným šľachtením. Nedochádza totiž k prenosu génov medzi druhmi, ktoré sa nemôžu bežne rozmnožovať v prírode.
NGT umožňuje šľachtenie uľahčiť a urýchliť. NGT je teda iná, modernejšia, lepšia, bezpečnejšia, cielenejšia technológia šľachtenia ako GMO, a preto aj podľa výskumov bude viac akceptovateľná spotrebiteľmi, aj verejnosťou ako bola GMO.
Aké sú prínosy NGT? Keby ste niekomu mali vysvetliť, prečo by sa v EÚ mal rozvinúť trh s NGT, čo by ste povedali?
Na svete máme problém s potravinovou bezpečnosťou. Chceme mať dostatok kvalitných potravín pre všetkých, avšak stále ich máme málo a potrebujeme zvyšovať produkciu. Produkciu potravín budeme musieť zvyšovať, pretože rastie počet ľudí na zemi, ľudia sú tiež bohatší a konzumujú viac a kvalitnejšie potraviny ako v minulosti.
Druhá vec je, že produkcia potravín vytvára tlaky na životné prostredie a na klímu. To znamená, že sa musí použiť viac vody, pôdy a do životného prostredia sa dostáva viac chemikálií. Zároveň sa znižuje biodiverzita, lebo musíme odlesňovať, aby sme mohli viac vyrábať.
NGT môže prispieť k riešeniu týchto problémov. Môže zlepšiť šľachtenie rastlín, ktoré je dlhodobo hlavnou inováciou v poľnohospodárstve. Tým môžeme dosiahnuť, že produkcia a úroda bude väčšia a rastliny viac odolné voči suchu, chorobám či škodcom. A keď sú úrody vyššie, tak rovnaké množstvo ľudí dokážeme uživiť s menším počtom hektárov, hnojív a vody, a tým pomôžeme biodiverzite.
Keby sa vás niekto spýtal, či by v kontexte slovenského poľnohospodárstva boli NGT prínosom, čo by ste odpovedali? Je v záujme Slovenska, aby sa takéto plodiny začali používať a pestovať?
Určite je dôležité o tom diskutovať. Nemôžeme si dovoliť úplne odignorovať jednu technológiu, ktorú už používajú a ďalej vyvíjajú iné štáty: Spojené štáty, Čína, Latinská Amerika, Japonsko, Južná Kórea, Rusko. Bez NGT by sme znížili konkurencieschopnosť európskeho a slovenského poľnohospodárstva.
Keď bojujeme za konkurencieschopnosť slovenského, alebo všeobecne európskeho, poľnohospodárstva, určite nemôžeme príležitostí, ktoré nám poskytuje veda, zakázať používať.
Technológia NGT prinesie benefity pre životné prostredie, poľnohospodárov a takisto aj pre spotrebiteľov. Je nutné nastaviť také regulácie, aby sme vlastnými rozhodnutiami neškodili životnému prostrediu ešte viac a aby sme dokázali v Európe udržať konkurencieschopnosť a potravinovú bezpečnosť.
Odporcovia NGT často používajú opačné argumenty a hovoria o tom, že s NGT sa potenciálne môžu spájať riziká pre životné prostredie, aj pre ľudské zdravie. Vy tam takéto riziká nevidíte?
Neexistuje relevantný výskum a vedecký článok, ktorý by dokazoval, že riziká NGT sú väčšie, ako riziká spojené s konvenčnou produkciou. Ak by sa riziká NGT vyskytli, tak máme kvalitné regulačné orgány, ktoré budú schvaľovať každú rastlinu jednotlivo. Keby tam nejaké riziko bolo, mohli by ich neschváliť.
Je však pochopiteľné, že bežný človek môže mať obavy. Ide o novú technológiu, a zvlášť v oblasti potravín sú obavy logické.
Ja vidím riziká v nedostatočnej komunikácii zodpovedných inštitúcií so spotrebiteľmi, ale aj farmármi, potravinármi a obchodom. Ak komunikácia nebude objektívna a zrozumiteľná, spoločnosť nemusí NGT akceptovať, a vtedy sa ani nedosiahnu výhody spojené s NGT.
Špeciálne sa treba zamerať na komunikáciu so spotrebiteľmi. Ťažko ich teraz odkážeme na vedecké články, na čo nemajú čas a navyše sú ťažké na pochopenie. Treba hľadať inú formu komunikácie, nemôžme jednoducho odbiť obavy spotrebiteľov technickými argumentmi. EÚ sa neustále chváli tým, že má najkvalitnejšie potraviny na svete, a z toho plynie aj dôvera verejnosti v európsky systém poľnohospodárskej produkcie. Táto dôvera sa nesmie narušiť.
Zvlášť na Slovensku by bolo dobré, keby sa k problému spoločenskej akceptácie pristúpilo odborne a NGT sa nezneužívalo na dosiahnutie politických cieľov.
S tým súvisí jedna z najkontroverznejších otázok týkajúcich sa NGT. Mali by takéto potraviny byť jasne a transparentne označené, že sú vyrobené na základe NGT? Alebo keď už raz prejdú celým tým komplikovaným, náročným schvaľovacím procesom všetkými inštitúciami v EÚ tak to nie je potrebné?
Je veľa typov NGT technológií, ktoré sa môžu uplatňovať na rôzne plodiny a na zmenu vlastností rastlín. Keď tie zmeny sú také, aké môžu nastať v prírode a aké môžu nastať aj bežným šľachtením, tak označovanie a vysledovateľnosť NGT produktov by zbytočne vytváralo obrovské náklady a zamedzilo by vzniku trhu. V takýchto prípadoch neexistuje dôvod, aby sa NGT potraviny označovali. Vytvorilo by to totiž náklady, ktoré by sa preniesli do vysokých cien.
Všetci voláme po tom, aby byrokracia v EÚ nebola zbytočná a aby sa zjednodušovala administratíva. Po tom volajú aj naši poľnohospodári a potravinári. Vytváranie nákladov navyše by nám uškodilo vo vzťahu k medzinárodnej konkurencieschopnosti.
Je ale nutné rozhodovať individuálne – nie en bloc, ale posudzovať rastlinu po rastline a pri každej rozhodovať, či je dôvod na špeciálne označovanie. V súčasnosti je vedecký konsenzus skôr taký, že nie je dôvod, aby sa to označovalo. Na druhej strane sa ale musí urobiť všetko pre to, aby sa zabezpečila dôvera spotrebiteľov.
Hovorili ste, že sa o tom musí rozhodovať na základe odbornej diskusie. Prebieha na Slovensku takáto diskusia? Pýtam sa na to aj preto, že slovenská vláda už dlhšiu dobu na Rade EÚ odmieta dereguláciu NGT. Má na to nejaké vedecké podklady, ktoré vznikli z odbornej diskusie na Slovensku? Alebo ide o politické rozhodnutie?
Vláda a politici by mali rozhodovať základe odbornosti, ale všade na svete vidíme, že niekedy odbornosť ustupuje a väčšiu váhu má politika. Politici rozhodujú takým spôsobom, aby boli zvolení, aby sa ich rozhodnutia páčili voličom. Keď sa voličom NGT nepáči, tak budú politici proti NGT bojovať, aj keby tým zabrzdili rozvoj slovenského poľnohospodárstva.
Neviem o tom, že by existovalo nejaké odborné vedecké stanovisko, na základe ktorého má slovenská vláda negatívny postoj k NGT. Ja si totiž dokonca myslím, že pri štruktúre slovenského poľnohospodárstva je NGT pre slovenské poľnohospodárstvo vo všeobecnosti prínosom. Keby sa NGT rozvíjali inde, ale na Slovensku a v EÚ nie, nebolo by to dobré pre konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva a pre našu potravinovú bezpečnosť.
